O exode, hromadnom úteku lekárov a zdravotných sestier, hovorí tak Šóth, ako aj Petko. Orosová sa pridáva – Bratislava už teraz trpí tým, že lekári odišli pracovať do zahraničia. Petko vysvetľuje, že na juhu odchádzajú zdravotníci pracovať do Maďarska, na severe do Poľska a ohrozené je aj pohraničie s Českou republikou. "Títo ľudia nemajú jazykovú bariéru,“ podotýka Petko.
Šóth dodáva, že zahraničné zdravotnícke zariadenia lákajú tak čerstvých absolventov medicíny, ako aj lekárov s praxou a atestáciami. Vonku sa z nich stávajú primári. „A to sa týka aj zdravotných sestier,“ hnevá sa.
Všetci sa zhodujú, že časť lekárov a sestier uvažuje nad tým, že jednoducho pôjdu do dôchodku. Orosová však ide ešte ďalej: „Časť lekárov a sestier, ktorí sú už unavení a majú toho dosť, jednoducho neodíde z krajiny, ale odíde zo zdravotníctva. Oni môžu ísť robiť čašníkov alebo predavačov. Ale naopak to nejde.“
Petko aj Šóth odchody lekárov hodnotia slovom exodus. Pramuk sa vracia k prirovnaniu k lodi. „Posádka z lode s názvom slovenské zdravotníctvo nebude čakať, kým loď narazí. Jednoducho nasadne do záchranných člnov a odíde. Nechá loď, nech narazí na plytčinu, ale prázdna,“ dodal Pramuk. Šéf asociácie nemocníc Petko pripomína, že už po minulé roky nemocnice nedostatok personálu skrývali pod tzv. maľovanie oddelení. „Teraz to už nepôjde. Zostanú ambulancie, zostanú nemocnice, zostanú múry. Ale budú prázdne,“ hovorí.
Chýbajúci personál je alarmujúci aj na západnom Slovensku. Podľa Petka je zhruba 80 internistických lôžok v Bratislave, ktoré sú určené na výučbu, prázdnych. Dôvodom sú chýbajúce sestry. „Keď hovoríme o živelnej stratifikácii, tá sa deje, len teraz sa to skrýva pod rôzne maľovania a rekonštrukcie, ale pravdou je, že nemá kto slúžiť. Bude to intenzívnejšie a nebude následne potrebná žiadna optimalizácia nemocníc, akurát, že to nebude regulované a bude to vznikať ad hoc,“ podotkol Petko, podľa ktorého bude pokračovať rozpad nemocníc.
„Na východe to je ešte väčší problém. Oddelenia zanikajú samozánikom a náhrada za ne nie je,“ dodal s tým, že niektoré nemocnice sa možno nedočkajú ani plánovanej optimalizácie siete.
„Myslím si, že nepreháňam, ak poviem, že ak štát nezmení prístup k financovaniu ambulancií, o niekoľko rokov nebudeme poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, ako sme boli zvyknutí a nebude dostupná pre všetkých,“ dodala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová, podľa ktorej je budúcoročný rozpočet posledným klincom do rakvy ambulantného sektora. „Budú tu zbytočne trpieť a možno aj zomierať občania Slovenska vo všetkých vekových kategóriách – od malých detí až po seniorov,“ dodala Orosová.
Upozorňuje, že stúpa vek zdravotníkov a pacienti už teraz majú problémy nájsť si nových lekárov. Zvyšovanie nákladov so sebou prinesie aj odložená zdravotná starostlivosť, pretože pacienti podľa jej skúseností prichádzajú v neskorších štádiách svojej diagnózy a liečba bude nákladnejšia.