Je nemocničným lekárom a šéfom Lekárskeho odborového združenia. Ale aj členom Ústredného krízového štábu. Hovorí, že ak sa nezačnú problémy v zdravotníctve riešiť, nebude mať kto v rezorte pracovať. Hosťom relácie Ide o pravdu bol Peter Visolajský.
O zlom stave rezortu sa hovorí roky. Na stole je reforma zdravotníctva. Vy ju však kritizujete. Prečo?
Dlhodobo žiadame, aby sa zdravotníctvo začalo zlepšovať. Otázka je oddeliť pekné heslá, ktoré sa prilepujú k reforme, ako centralizácia výkonov, teda aby bol človek operovaný iba tam, kde tomu rozumejú a majú skúsenosti, od reality. Nikto sa nebráni centralizácii výkonov, to je v medicíne trend, ale problém je, či to touto reformou dosiahneme.
Podľa vás to nedosiahneme?
Nevyzerá to tak. Nestačí zavrieť malú nemocnicu a povedať pacientom: Pôjdete do väčšej nemocnice, kde to vedia riešiť. Lebo dnes tie väčšie nemocnice nemáme zabezpečené. Darmo vyhlásime, že budeme centralizovať výkony, keď dnes centrá fungujú na 50, 60 percent, lebo nemajú personál. Keď zavrieme nemocnicu, nestratíme pacientov. Oni nezmiznú, ale musia niekam prejsť. Preto žiadame, aby predtým, ako k reforme dôjde, bolo povedané, ktorá nemocnica a ktoré oddelenie preberie pacientov transformovanej nemocnice. Aby bolo to oddelenie, ktoré má pacientov prebrať, dostatočne personálne a technicky vybavené. Na Slovensku to nefunguje tak, že personál prejde do inej nemocnice. Keď zavriete malú nemocnicu, tie 50– alebo 60-ročné zdravotné sestry a lekári nebudú cestovať dvesto kilometrov do inej nemocnice za prácou. Radšej pôjdu buď do dôchodku, alebo si prácu nájdu inde. Také máme skúsenosti reálne z praxe. V uplynulých asi 15 rokoch zavreli zo päť nemocníc v okolí Nitry. Pacienti prešli do Nitry, ale personál, ktorý prešiel, zrátate na prstoch jednej ruky.
Máme sto zdravotníckych zariadení. Nie je to veľa?
Keď si to porovnáme s krajinami, ktoré dokážu lepšie využiť peniaze v zdravotníctve, majú už dnes viac nemocničných lôžok ako Slovensko. Podľa reformy sa má počet akútnych lôžok zredukovať o 11-tisíc, tie sú však obsadené. Čo urobíme s tými pacientmi? Môžeme znížiť počet lôžok a nemocníc, ak by nám dobre fungovala primárna starostlivosť, teda obvodné ambulancie. Tam je priemerný vek lekárov okolo 60 rokov. Z obvodných lekárov sa stali podávači výmenných lístkov, nie sú podporovaní, aby robili dobrú medicínu. A výsledok je taký, že veľa pacientov skončí v nemocniciach, lebo primárna starostlivosť nebola dostupná alebo dobrá. Ale to nevyriešime tým, že zatvoríme nemocnice.
Ako sa to teda dá riešiť?
Tak, že keď budú obvodní lekári dobre liečiť, budú za to odmeňovaní. A treba ich omladiť. Aj Európska komisia nám už dlho vyčíta, že máme príliš veľa hospitalizácií, lebo nám nefunguje primárna sféra. Ak obvodný lekár dobre lieči napríklad vysoký tlak, tak pacient nepotrebuje hospitalizáciu. V porovnaní s inými krajinami máme trojnásobok hospitalizácií, ktoré sú dôsledkom vysokého tlaku.
Odborové združenie iniciovalo Deklaráciu o pripravenosti k výpovediam zo služieb. Čo to znamená?
Roky sa problémy v zdravotníctve neriešili a pandémia ich len akcelerovala. Dostali sme sa do kritického bodu, ak nezačneme riešiť tieto problémy, tak neskoršie riešenie – nech by bolo už akokoľvek drahé – neprinesie zlepšenie a nebude mať kto v zdravotníctve robiť. Nechceme sa mlčky pozerať, ako padá zdravotníctvo, preto žiadame, aby sa začal riešiť nedostatok sestier, nedostatok lekárov. Slovensko sa podľa ministerstva inšpirovalo dánskou reformou. Centralizácia výkonov znamenala, že Dáni zvýšili počet lekárov a sestier. Pred reformou mali 31-tisíc, po reforme 35-tisíc zdravotných sestier. My ich máme 16-tisíc. Aj v Bratislave je veľmi veľa lôžok zavretých, lebo nemajú sestry. Reforma sa musí začať personálom. a kde hovoril o pandémii, nedostatku personálu či nekoncepčnom oddlžovaní nemocníc, nájdete na tv.pravda.sk.