Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) opakuje, že o vyšších platoch zdravotníkov sa stále rokuje. Aktuálne chce priniesť analýzu ich platov v okolitých krajinách. Chce tak „vyriešiť otázku konkurencieschopnosti a odlivu zdravotníkov“, no kritizovaný budúcoročný rozpočet pre zdravotníctvo mu veľa priestoru na vyjednávanie nedáva.
„Načo nám budú najlepšie prístroje, keď ich nebude mať kto obsluhovať? Personál je stále najdôležitejší,“ priznal Lengvarský pre Pravdu v máji 2021, mesiac po nástupe do funkcie. Odvtedy stále tvrdí, že zdravotníkom platy porastú.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana, ktorý mal rozpočet zdravotníctva ako šéf Inštitútu zdravotnej politiky niekoľko rokov na starosti, upozorňuje, že v budúcoročnom rozpočte nie sú alokované zdroje na skokové navýšenie miezd zdravotníkov. „Polemizovať by sa dalo aj o tom, či tam sú zarátané vysoké nárasty cien energií a mnohé iné položky,“ dodal. Pripomína však, že rozpočet ešte nie je finálny. „Ešte ho čakajú výbory, parlament a je priestor na ďalšie úpravy,“ dodal Smatana. „Ak nechceme, aby nám zdravotníci utekali do okolitých krajín, ak nechceme, aby pacienti nemali dostupnú inovatívnu liečbu, ak nechceme byť Ryanairom zdravotníctva Európy, tak treba navýšiť rozpočet,“ doplnil.
Lengvarský sa po stredajšom stretnutí medzi štyrmi očami s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) poďakoval vláde aj ministerstvu financií za pochopenie požiadaviek na stabilizáciu personálu. Viac prezradiť nechcel a spolieha sa, že odpovede prinesie sľubovaná analýza platov. Jej detaily rezort zatiaľ tají.
„Faktom ale je, že dôležité sú primárne v tejto chvíli sestry, ktoré chýbajú. Zvýšenie miezd sa však bude týkať viacerých odvetví a na tom pracujeme,“ prisľúbila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Podľa riaditeľa Sekcie reformnej agendy ministerstva zdravotníctva Oskara Dvořáka je zriadený tím ľudí, ktorí majú na starosti nízke výplaty v sektore vyriešiť. Pre Pravdu priznal, že ani pripravované reformy a peniaze z plánu obnovy dlhoročný problém s platmi zdravotníkov nevyriešia. Podľa neho skôr pomôžu „bezpečnosti pacienta a skvalitneniu poskytovanej starostlivosti“.
Sľuby a vyhlásenia
V aprílovom aktualizovanom programovom vyhlásení vláda tvrdí, že si uvedomuje „kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve“.
Odborové zväzy, komory, ako aj zdravotnícke asociácie tvrdia, že zasadenie sa o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, „aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko“ sa nekoná a rozpočet je výsmech. Nenaplnili sa ani minuloročné sľuby, že platy sestier sa navýšia na 110 percent priemernej mzdy. Kabinet bývalého premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) to plánoval na štvrtý kvartál 2020, čo sa však pre pandémiu koronavírusu neudialo.
„Kdekoľvek si na akýchkoľvek pracovných portáloch nájdete ponuky do rozličných nemocníc alebo súkromných kliník v celej Európe, naozaj sú to platy, ktoré sú výrazne vyššie ako u nás,“ podotkol nezaradený poslanec a člen zdravotníckeho parlamentného výboru Richard Raši (Hlas). V Nemecku je priemerný plat sestier 2 900 eur mesačne. Plat doktorov, podobne ako v ostatných krajinách, je oproti výplate sestier dva- až trikrát väčší. Severské krajiny sú na tom ešte lepšie ako západná Európa. Vo Švédsku sestra podľa portálu payscale zarobí viac ako päťtisíc eur mesačne.
Z krajín V4 suverénne najlepšie sestry zarobia v Rakúsku. Za jednu odrobenú hodinu dostanú priemerne 31 eur a mesačné platy sa pohybujú okolo troch tisíc eur.
Budúcoročné maďarské parlamentné voľby môžu ovplyvniť aj plat sestier. Maďarský premiér Viktor Orbán sľubuje, že aktuálny priemerný zárobok 1 400 eur zvýši o 21 percent. Sestry by tak dostali zhruba o tristo eur viac.
V susednom Česku sestra po vysokej škole zarobí podľa portálu manuvia od 1 200 do 1 500 eur. Podobne sestry ohodnotili v Poľsku, no na Slovensku je to približne 900 eur v hrubom.
Vyššie platy si zaslúžia aj ďalší
Podľa Lekárskeho odborového združenia bude v roku 2025 chýbať v rezorte zdravotníctva 12 178 zdravotníckych pracovníkov, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2019. No nie sú to len lekári a sestry, ktorí apelujú na vládu a od ministra zdravotníctva žiadajú vyšší plat.
„Ak nedôjde k zvýšeniu koeficientov, mzda záchranára porastie v roku 2022 o 3,75 percenta, čo pri štvorpercentnej inflácii znamená, že zdravotnícky záchranár zarobí ešte menej ako v roku 2021. A to uprostred tretej vlny pandémie," hnevá sa prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský (Za ľudí).
Nielen samotná pandémia podľa neho vyčerpáva záchranárov. V ich radoch ich aktuálne chýba približne desať percent a Majerský dodáva, že to núti ďalších rozmýšľať o zmene zamestnania. Je to aj každoročný nárast počtu zásahov, odchody do dôchodku bez nároku na výsluhový príspevok, náročnosť samotnej práce v teréne. V posádkach záchrannej služby až dve tretiny zdravotníckych záchranárov pracujú samostatne, bez lekárov či ďalšieho personálu. Zároveň je kladený čoraz vyšší dôraz na ich vzdelanie, špecializáciu a odborné kompetencie, čo komora podporuje, no záchranári následne nie sú dostatočne ohodnotení.
„Zdravotníci celkom oprávnene očakávajú, že vláda a poslanci splnia sľub a peniaze budú použité na relevantné zvýšenie miezd zdravotníkov,“ prízvukuje Iveta Šluchová, prezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov.
Dodáva, že majú právo očakávať mzdy vo výške porovnateľnej so susednými krajinami Európskej únie. „Nečakali sme od návrhu rozpočtu zázrak, ale nečakali sme ani to, že sa sľuby a slová vďačnosti premenia na hmlu. Sklamanie zdravotníckych pracovníkov je o to väčšie, že peniaze štátneho rozpočtu sa míňajú,“ hovorí. Neefektívne míňanie ilustruje očkovacou prémiou, ktorá daňových poplatníkov stojí 26 miliónov eur.