Krátkodobé riešenie
„Zamestnávanie študentov učiteľstva či vysokoškolských pedagógov v regionálnom školstve nie je novinkou. Dlhodobo sa stretávame s tým, že študenti vyšších ročníkov pôsobia popri štúdiu v školách a ak vysokoškolský učiteľ, najmä ten, ktorý sa venuje príprave budúcich pedagógov, paralelne učí v škole, môže to obohatiť jeho akademickú prax. Najmä na stredné školy môže vysokoškolský učiteľ prinášať inovatívne metódy a postupy,“ konštatuje Lenka Sokolová z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa venuje pedagogickej a školskej psychológii.
Vzápätí však dodáva, že tento model je len krátkodobým riešením nedostatku učiteľov niektorých aprobácií v školách.
„Zamestnávanie študentov či externých vyučujúcich môže pre školy znamenať záťaž v podobe supervízie menej skúsených kolegov či nemožnosti zapojiť ich do niektorých činností školy, napríklad triednictva,“ podotkla Sokolová.
Dekanka Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity Iveta Scholtzová pripomína, že podľa novely neplatia pre zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť na dohodu, žiadne ustanovenia týkajúce sa vyžadovaného stupňa vzdelania. Teda do škôl môžu prísť nielen študenti učiteľstva, ale aj iné osoby, ktoré nemajú absolvovaný druhý stupeň vysokoškolského štúdia a navyše ani žiadnu pedagogicko-psychologickú prípravu.
„Od učiteľa sa očakáva, že bude dobrým odborníkom vo svojom predmete, ale zároveň že dokáže využívať rôzne vyučovacie metódy a stratégie, dokáže adekvátne pristupovať k žiakovi z hľadiska jeho individuálnych a vekových zvláštností, jeho sociokultúrneho kontextu, dokáže byť inovatívny a kreatívny,“ upozornila Scholtzová. Pôsobenie iných ľudí ako vyštudovaných pedagógov v školách by podľa nej mohlo pomôcť riešiť nedostatok učiteľov, ale len pri definovaní ďalších podmienok.
„Napríklad podmienky spolupráce či konzultácií s mentorom alebo učiteľom expertom,“ konkretizovala.
Na vysokej sa učí inak
Navrhované zmeny by podľa ministerstva školstva takisto umožnili vyučovať odborníkom z praxe a vyučujúcim z vysokých škôl. Novela zavádza, že vysokoškolskí pedagógovia, ktorí sa rozhodnú pôsobiť na základnej alebo strednej škole, budú môcť automaticky získať vyšší kariérny stupeň, a teda aj vyšší plat. V závislosti od počtu rokov praxe na vysokej škole získajú prvú alebo druhú atestáciu.
Podľa Rehúša to nie je systémový krok. „Ostatní učitelia a učiteľky musia v rámci atestácie rozličnými podkladmi dokázať kvalitu svojej práce,“ pripomína. Podľa neho by rovnaké podmienky mali platiť pre všetkých.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek hovorí, že zákon by musel stanoviť jasné pravidlá napríklad pre pedagógov, ktorí by z vysokých škôl prišli učiť odborné predmety na stredné školy. „Vidíme problém napríklad v tom, do ktorej tarifnej triedy by takéhoto učiteľa riaditeľ zaradil,“ vysvetľuje Ondek.
Doplnil, že napríklad čerství absolventi doktorandského štúdia na vysokých školách určite plánujú kariéru práve v akademickej sfére. „Kariérny rast tam trvá dlhšie, ale platové podmienky docenta alebo profesora sú výhodnejšie ako u vyučujúcich na stredných a základných školách,“ dodáva Ondek. Dobrý vysokoškolský pedagóg navyše nemusí uspieť na základnej alebo strednej škole.
„Základný rozdiel vo výučbe spočíva v miere regulácie učebnej činnosti zo strany pedagóga, ktorá s vekom klesá. Na prvom stupni základnej školy by malo dominovať zážitkové učenie využívajúce rôzne hry. Učenie je spočiatku veľmi konkrétne, názorné, založené na príkladoch, až postupne s vekom sa rozvíja abstraktné a logické myslenie. U dospelých je najefektívnejšie skúsenostné učenie sa. Vysokoškolské štúdium by malo byť založené na pomyselnom trojuholníku, v ktorom sa prepája teória, metodológia a prax,“ priblížila dekanka Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity Iveta Scholtzová.
Je však podľa nej úplne legitímne, ak v základných a stredných školách vyučujú bývalí vysokoškolskí učitelia, ktorí na to majú príslušné vzdelanie a dokážu využívať adekvátne vyučovacie metódy a stratégie v práci so žiakmi s ohľadom na ich vývinové špecifiká. „Ich pôsobenie a spolupráca v školách môžu byť prínosom z hľadiska rozvoja a skvalitňovania pedagogickej teórie aj praxe,“ uzavrela Scholtzová.