Tá pripravila aj odbornú diskusiu na tému interrupcií na pôde parlamentu, ktorá bola akýmsi zahrievacím kolom pred debatou medzi poslancami v pléne.
V súčasnosti má žena, ktorá žiada o umelé prerušenie tehotenstva, čakať 48 hodín. Tie sú určené na to, aby si mohla svoje rozhodnutie premyslieť. Podľa návrhu zákona o pomoci tehotným ženám by sa mala lehota predĺžiť na 96 hodín. OĽaNO však už avizovalo, že bude pozmeňovacím návrhom žiadať zníženie na 72 hodín, teda na tri dni.
„Súčasná 48-hodinová lehota na to, aby mala žena dostatok času na rozhodnutie, sa ukazuje v praxi ako absolútne nepotrebná,“ skonštatoval hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovský. Naopak, tvrdí, že je „šikanózna“. „Žena musí mať v ruke doklad, že poslala doporučený list 48 hodín pred zákrokom,“ podotýka.
Čítajte viac Odkaz protestujúcich žien Záborskej: Nestarajte sa do našich materníc
Spolu s prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martinom Redechom a so súdnym lekárom a právnikom Petrom Kováčom upozorňujú, že lehoty by mali byť zrušené. Ukrajujú totiž z času, keď môže byť zákrok vykonaný.
„Akákoľvek prekážka, ktorá môže brániť rozhodnutiu ženy, je škodlivá. Interrupcia ako taká by mala byť krajným riešením. Spoločnosť by jej mala predchádzať sexuálnou výchovou, dostupnou antikoncepciou. A keď už, tak dostupnou a zdravotne dobre urobenou interrupciou,“ zdôraznil Redecha. „Osobne hovorím, že je to zlyhanie spoločnosti, keď sa aj jedna jediná žena rozhodne pre interrupciu. Ale spoločnosť je povinná jej vytvoriť podmienky, aby mohla takúto situáciu riešiť,“ dodal.
Aj zástupkyne ľudskoprávnych organizácií či iniciatív Možnosť voľby a Nebudeme ticho, upozorňujú, že predĺženie lehoty môže ohroziť priamo život ženy. Kováč dodáva, že mučivé je to aj v prípade žien, ktoré otehotneli pri znásilnení. „Je to za hranicou morálky a etiky,“ prízvukoval.
VIDEO: Pochod za reprodukčnú spravodlivosť v Bratislave.
Stredovek
O stredoveku hovorí aj Redecha, aj Borovský. „Nesmierne nám chýba otázka interrupčnej tabletky. Viete, v 21. storočí robiť interrupciu poškodzovaním tela matky, to je katastrofa,“ hnevá sa Borovský. Podľa neho slovenskí lekári nedokážu ani na odborných sympóziách vysvetliť kolegom zo zahraničia, prečo sa nevyužíva možnosť medikamentóznej interrupcie.
V tejto súvislosti pridala príbeh zo života aj Bittó Cigániková. „Pani prišla o dvojčatá a ani v takejto situácii nebolo možné použiť medikamentóznu formu potratu. Je to neľudské a kruté,“ povedala poslankyňa.
Gynekologička Petra Kovarovičová, jedna z autoriek otvoreného listu poslancom Národnej rady, ktorým žiadajú o nehlasovanie za návrh zákona na pomoc tehotným ženám, hovorí, že norma nereflektuje na skutočnosť v slovenských nemocniciach. „Skúsenosti z okolitých štátov poukazujú, že zavedením interrupčnej tabletky sa počet interrupcií nezvyšuje,“ upozorňuje.
V debate sa odborníci zhodli, že hoci navrhovaný zákon počíta s novelizovaním niektorých vyhlášok ministerstva zdravotníctva, nie je zaručené, že sa tak aj stane. Ide najmä o vyhlášku, ktorá v podstate určuje, ako sa má samotná interrupcia vykonať. Kováč upozorňuje, že spôsob, ktorý sa v súčasnosti používa na Slovensku, ohrozuje aj ďalšie tehotenstvá ženy v budúcnosti.
Bittó Cigániková sa chystá v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom dostať do zákona aj možnosť využitia tzv. potratovej tabletky. Teda medikamentóznej interrupcie.
Kto pôjde sedieť?
Kováč upozorňuje, že navrhovaný zákon prináša množstvo prvkov, ktoré situáciu komplikujú. „Lekárovi za vykonanie nelegálnej interrupcie hrozí odňatie slobody na tri až osem rokov,“ hovorí Kováč s tým, že v takejto situácii si zrejme veľká časť lekárov rozmyslí, či bude interrupcie vykonávať.
A hneď aj upozorňuje, že nielen lekári, ale aj zamestnanci v lekárňach si uplatňujú výhradu vo svedomí. Kým lekár môže odmietnuť vykonať interrupciu, lebo mu to jeho svedomie nedovoľuje, už sa vyskytli aj prípady, keď lekárnici odmietli predať antikoncepciu, pretože im to ich svedomie nedovoľuje. „Pritom antikoncepcia sa využíva aj pri iných indikáciách. A návrh zákona napríklad vypúšťa povinnosť poučiť ženu o metódach antikoncepcie,“ varuje Kováč.
Adriana Mesochoritisová z Iniciatívy Nebudeme ticho a sociologička Barbora Holubová z Možnosti voľby pripomínajú svoj nedávny prieskum medzi ženami. Vyplýva z neho, že sa veľmi ťažko dostávajú k informáciám, na ktoré zariadenia sa môžu obrátiť v prípade interrupcie. A často sa stáva, že zariadenie neposkytuje túto službu, pretože si to neželá nie lekár, ale vedenie, resp. manažment. Stáva sa to dokonca aj v štátnych zariadeniach.
„To je, akoby sa manažment nemocnice rozhodol, že v nemocnici zrušia hematológiu, pretože patria k jehovistom,“ uviedol príklad Kováč.
Lekári aj aktivistky sa zhodli, že nevidia dôvod, aby sa zbierali údaje o ženách, ktoré sa rozhodli pre interrupciu. Vnímajú snahu, aby štát poznal príčiny, ale to je podľa nich možné zistiť aj všeobecným prieskumom. Poslankyňa Bittó Cigániková podotkla, že údaje by malo spracovávať Národné centrum zdravotníckych informácií, „ktorému už niektoré informácie aj unikli“. Poukázala tak na dva veľké úniky informácií v súvislosti s ochorením COVID-19.
Reklama alebo informácie?
Čo je a čo nie je reklama? Anna Záborská pred časom v rozhovore pre Pravdu kritizovala zariadenia, ktoré inzerovali svoje služby slovami, že interrupcie vykonávajú bez zbytočných otázok.
Patológ a právnik Kováč v tejto súvislosti upozorňuje, že akákoľvek informácia o interrupciách by sa podľa nového zákona mohla chápať ako reklama. Dokonca aj katalóg zdravotníckych nástrojov. „Tento zákaz považujem za hlúposť, veď to nič nevyrieši. Akurát sa vytvorí priestor na perzekvovanie,“ hovorí Kováč.
VIDEO: Marek Krajčí k návrhu zákona o pomoci tehotným ženám: Dôležité je zlepšiť informovanosť.Sociologička Holubová však poukazuje, že už dnes mnohé ženy majú problémy získať informácie o interrupciách. Nehovoriac o tom, že v niektorých krajoch väčšina mapovaných zariadení odmieta poskytovať legálnu interrupciu. Problematický sa podľa nej ukazuje Prešovský kraj – z 11 mapovaných zariadení až osem odmietlo interrupciu, v Žilinskom to boli štyri z deviatich. Medzi odpoveďami sa našli aj takéto: „Uplatňujeme si výhrady svedomia. Štyri-päť rokov sa to v tejto nemocnici nerobí, lekári sa tak rozhodli.“ Alebo: „Takto rozhodlo vedenie, takto rozhodol personál.“ No aj takáto odpoveď: „Proste nerobíme a hotovo. My sme nemocnica, kde sa takéto veci nerobia už dvadsať rokov. To je už stará vec.“
Dve až štyri stovky
Interrupcia by mala stáť 248,95 eura. Holubová však vyťahuje iné čísla. V bratislavskej Nemocnici sv. Michala stojí potrat 420 eur. V Leviciach stojí len o niečo menej – 399 eur.
Cena rastie aj takými trikmi, ako je vypísanie žiadosti, za ktoré pýtajú niekde 15 eur, či predoperačné vyšetrenia – čo je najmenej 30 eur. Holubová spresňuje, že umelé prerušenie tehotenstva stojí ženu 414 eur.
Do toho ešte treba zarátať napríklad aj cestovné – ženy musia za zákrokom cestovať sto, ale aj tristo kilometrov.
Poslankyňa za SaS Bittó Cigániková hovorí, že ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, nebude za návrh zákona hlasovať. Poslankyňa za hnutie Sme rodina Zuzana Šebová má podobný názor. Kým SaS sa zrejme zjednotí, Sme rodina pustilo Záborskej návrh do druhého čítania. Časť poslancov OĽaNO avizovala, že bude mať pozmeňujúce návrhy. Nevedeli ich však skonkretizovať.
V druhom čítaní návrhu zákona o pomoci tehotným ženám čaká plénum teda nielen ostrá debata, ale zrejme aj zaujímavé hlasovanie.