Čaputová sa zatiaľ pod politizáciu štátnej správy nepodpísala

Čas sa kráti a hlava štátu zatiaľ mlčí. Zákon o štátnej službe, ktorý otvára cestu politizácii celej štátnej správy, ako aj Policajného zboru, jej už vyše týždňa leží na stole. Lehotu na podpísanie zákona alebo jeho vrátenie Národnej rade na opätovné prerokovanie má len do utorka.

, 21.10.2021 06:00
64

Podľa politológa Jozefa Lenča už prezidentka Zuzana Čaputová viackrát preukázala, že sa voči vládnej koalícii nebojí byť aj kritická. „Otáľanie pri podpise zákona o štátnej službe je spôsobené tým, že má obavy o demokratickosť tejto novely, prípadne sa obáva, aké konzekvencie môže mať aj do budúcnosti,” myslí si Lenč.

Politizáciu štátnej správy a polície prináša novela zákona o štátnej službe, ktorú Národná rada schválila ešte 7. októbra. Hlasovalo zaň 79 poslancov zo všetkých štyroch koaličných strán. Táto novela hovorí, že generálny tajomník úradu môže vo svojom rezorte odvolať vedúceho zamestnanca bez udania akéhokoľvek dôvodu.

Cez pozmeňovací návrh Lukáša Kyselicu z OĽaNO sa do zákona navyše v poslednej chvíli a bez akejkoľvek diskusie dostala aj absolútna personálna nadvláda ministra vnútra nad celým Policajným zborom. Podľa neho môže minister vnútra preradiť akéhokoľvek vedúceho funkcionára polície na oveľa nižšiu pozíciu alebo rovno na úplne opačnú stranu krajiny, rovnako bez uvedenia dôvodu.

Cesta do pekla

Bývalý šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai upozorňuje, že táto jednoznačná politizácia zahŕňa až zhruba šesťtisíc vedúcich zamestnancov spomedzi celkovo asi 140-tisíc zamestnancov v štátnej službe. „Ak zákon prejde, budú si môcť politici vymieňať veľké množstvo štátnych zamestnancov za ,svojich ľudí' a tým ešte viac prehĺbia krízu v riadení organizácií verejnej správy. Štátna správa musí byť odstrihnutá od politického vplyvu, my ale teraz opäť len pokračujeme na ceste do pekla,” zdôraznil Plai.

Ako jeden z mála poslancov podpísaných pod koaličnou zmluvou v programovom vyhlásení vlády hlasoval proti zákonu nezaradený poslanec Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. „Aj pre politikov je dobré, ak sú v štátnej správe experti, ktorí rozumejú svojmu remeslu a sú pripravení občas nesúhlasiť s politickým vedením rezortov. Lebo taký minister sa ešte nenarodil, aby nerobil občas chyby. Táto koalícia to zrejme vidí inak, súdiac podľa nedávno schváleného zákona, ktorý umožní politikom vyhadzovať štátnych zamestnancov bez udania dôvodu,” ohradil sa Valášek proti zákonu na svojom profile.

Proti zákonu sa ostro postavili aj odborári. „Konfederácia odborových zväzov opätovne dôrazne upozorňuje na to, že navrhovaná úprava priamo zasahuje do princípu stability a právnej istoty. Spoločnosť nemôže tolerovať žiadne pokusy o politické čistky,” uviedli vo svojom vyhlásení. Predseda konfederácie Marián Magdoško pripomína, že Ústavný súd už v roku 2013 vyhlásil takéto skončenie pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu za protiústavné. „Na základe toho sa následne museli meniť zákony a vypúšťať takéto ustanovenia. Ja len žasnem nad tým, že poslanci ako ústavní činitelia, ktorí by mali mať určité právne vedomie, prišli opäť s týmto ustanovením,” povedal Magdoško v relácii Ide o pravdu.

Odborári zároveň prezidentku vyzvali, aby schválenú novelu zákona o štátnej službe nepodpísala a vrátila ju späť do Národnej rady na prerokovanie, prípadne sa obrátila na Ústavný súd. Prezidentka zatiaľ svoj postoj k novele zákona o štátnej službe nezverejnila. „Zákon bol do Kancelárie prezidenta SR doručený 11. októbra. Lehota na jeho posúdenie je 15 dní, uplynie teda 26. októbra,“ uviedol pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Otáľanie ukazuje obavy

Ak prezidentka zákon podpíše, bude platný už o niekoľko dní neskôr. Účinnosť má totiž nadobudnúť rovno dňom vyhlásenia, teda uverejnenia v Zbierke zákonov. Rovnaký výsledok by priniesla aj jej prípadná pasivita, pretože ak prezidentka do utorka nič neurobí, zákon bude zverejnený v Zbierke zákonov a účinný aj bez jej podpisu.

„V prípade, že prezidentka zákon vráti, Národná rada o ňom zvyčajne opäť hlasuje na najbližšej schôdzi. Na prelomenie jej veta treba hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda 76. Prezidentka musí zákon vrátiť s pripomienkami, uviesť, čo jej prekáža, a môže aj navrhnúť, čo by sa malo zmeniť. Ak by jej Národná rada nevyhovela, prezidentka sa môže kedykoľvek obrátiť na Ústavný súd s návrhom na preskúmanie ústavnosti zákona. Nie však skôr, ako je zákon platný a účinný,” vysvetlil ústavný právnik Peter Kresák.

Dlhší čas, ktorý si prezidentka zobrala na rozmyslenie, podľa politológa Jozefa Lenča naznačuje, že s novelou zákona o štátnej službe môže mať problém. „Domnievam sa, že pani prezidentka viackrát dokázala, že je ochotná brániť hodnoty demokracie a právneho štátu, keď odmietla podpísať legislatívu, ktorá je podľa nej v rozpore s týmito hodnotami, bez ohľadu na to, či ide o koalíciu, alebo opozíciu. Osobne si myslím, že aj jej ostatné dve správy o stave republiky boli viac kritické k súčasnej koalícii než opozícii. Aj otáľanie pri podpise zákona o štátnej službe je podľa mňa spôsobené tým, že má obavy o demokratickosť tejto novely, prípadne sa obáva, aké konzekvencie môže mať aj do budúcnosti,” zhodnotil Lenč.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy