Vedúci zamestnanci budú vystavení pokušeniu vykonávať štátnu službu v prospech aktuálneho politického vedenia, teda nie politicky neutrálne a potenciálne aj nie nestranne a profesionálne, vysvetlila svoje dôvody hlava štátu.
Prezidentka Národnej rade odmietla podpísať novelu zákona o štátnej službe, ktorú parlament schválil ešte 7. októbra. Napriek tomu, že pred prijatím novely varovala Legislatívna rada vlády aj Rada pre štátnu službu, ochotne za ňu hlasovalo až 79 poslancov zo všetkých štyroch koaličných strán.
Schválené zmeny mali umožniť generálnym tajomníkom na úradoch odvolať vedúcich zamestnancov, a to bez udania akéhokoľvek dôvodu. Takýchto zamestnancov môže byť zhruba desať percent z viac ako 400-tisíc všetkých štátnych zamestnancov.
Podľa prezidentky tieto zmeny vážnym spôsobom zasahujú do princípu stability, ktorý tvorí jeden z kľúčových pilierov štátnej služby zabezpečujúcich napĺňanie ďalších princípov štátnej služby, napríklad princípu profesionality a apolitickosti.
„Oslabenie princípu stability ovplyvňuje priamo princípy politickej neutrality, nestrannosti a profesionality, keďže vedúci zamestnanci, ktorých bude možné odvolať z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu, budú vystavení pokušeniu vykonávať štátnu službu v prospech aktuálneho politického vedenia príslušného štátneho orgánu, teda nie politicky neutrálne a potenciálne aj nie nestranne a profesionálne. Významným spôsobom sa tak rozširuje a prehlbuje riadiaca sféra štátnej služby, ktorá sa tak otvára politicky motivovaným zmenám. Osobitný význam to má najmä v oblasti miestnej štátnej správy, ktorej apolitickosť a profesionalita sú kľúčové pre plnenie úloh štátnej správy,“ uviedla prezidentka v odôvodnení vrátenia zákona.
Prezidentka pripomenula, že prijatá novela je v rozpore s odporúčaniami viacerých medzinárodných inštitúcií – Rady EÚ, Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zároveň môže byť zavedenie možnosti odvolania bez uvedenia dôvodu v rozpore s viacerými ústavnými princípmi, čo už vo svojej judikatúre konštatoval aj Ústavný súd.
Navyše aj samotné programové vyhlásenie vlády uvádza potrebu budovania profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia.
„Úprava neprispieva k budovaniu profesionálnej a stabilnej pracovnej sily v štátnej službe a nie je preto ani v súlade s uvedenou časťou programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2020 – 2024,“ skonštatovala hlava štátu.
Kyselicov prílepok
Cez pozmeňovací návrh Lukáša Kyselicu z OĽaNO sa do zákona navyše v poslednej chvíli a bez akejkoľvek diskusie dostala aj absolútna personálna nadvláda ministra vnútra nad celým Policajným zborom. Podľa neho môže minister vnútra preradiť akéhokoľvek vedúceho funkcionára polície na oveľa nižšiu pozíciu alebo aj do iného regiónu, rovnako bez uvedenia dôvodu.
Prezidentka upozornila, že Kyselicov prílepok nie je v súlade s pravidlami tvorby právnych predpisov. „Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia a nie je medzi nimi systematická väzba, nie je podľa môjho názoru v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Návrat k tomuto problematickému ustanoveniu bez dostatočných dodatočných záruk (navyše formou „prílepku“ a bez odbornej diskusie) otvára opätovne možnosť rozhodovania spôsobom, ktorý bol judikovaný ako protiústavný,“ vyčíta vládnej koalícii prezidentka.
Prezidentka dokonca našla v zákone väčšie riziko, než upozorňovali mnohí kritici. Podľa nej by sa totiž možnosť preradenia bez udania dôvodu netýkala len policajtov, ale aj mnohých ďalších príslušníkov.
„Hoci bol poslanecký návrh odôvodnený potrebou ,posilnenia právomocí ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného', skutočný rozsah schválenej úpravy je oveľa väčší.
Týka sa totiž okrem príslušníkov Policajného zboru aj ďalších príslušníkov iných inštitúcií v rámci iných rezortov. Vo svetle tohto odôvodnenia, a v spojení s posilnením právomocí politických štátnych predstaviteľov (najmä ministra vnútra a ministra spravodlivosti), má uvedené ustanovenie ďalekosiahle reálne dosahy, ktoré ani neboli predkladateľmi predvídané,“ upozornila Čaputová.
Prezidentka napokon skonštatovala, že profesionalizáciu Policajného zboru vníma ako potrebnú, musí sa však dosiahnuť zákonnou cestou. „Hoci sledovaný cieľ navrhovanej úpravy, a to zavedenie efektívneho nástroja umožňujúceho pružne reagovať na personálne potreby nevyhnutné na zefektívnenie a profesionalizáciu príslušníkov Policajného zboru, považujem za legitímny, nemožno ho dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, posilnením politických predstaviteľov a rozhodnutiami bez uvedenia dôvodov, ktoré sú podľa judikatúry súdov problematické,“ uzavrela prezidentka.
Novelu zákona Čaputová poslala teda späť do parlamentu. Poslanci však môžu v ďalšom hlasovaní prelomiť toto veto a podpis prezidentky už nebude potrebný.
Odborári oceňujú prezidentku
Proti zákonu ostro vystupovali najmä predstavitelia odborov. „Dôrazne sme upozorňovali, že navrhovaná úprava zákona o štátnej službe priamo zasahuje do princípu stability a právnej istoty. Spoločnosť v žiadnom prípade nemôže tolerovať žiadne pokusy o politické čistky. Vítame, že prezidentka zvážila aj všetky nami uvedené argumenty a vetovala poslaneckú novelu zákona, ktorou bol upravený zákon o štátnej službe a v podobe prílepku aj zákon o štátnej službe policajtov. Sme radi, že spravodlivosť ešte neopustila Slovensko,“ uviedol pre Pravdu predseda Konfederácie odborových zväzov Marián Magdoško.
Rovnako tento krok prezidentky ocenili aj policajní odborári. „Odborový zväz polície víta rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o štátnej službe, ktorého súčasťou bol aj ,prílepok' v podobe novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Odôvodnenie prezidentky je aj v kontexte našich výhrad. Zároveň si uvedomujeme, že zákon sa vracia späť do Národnej rady. Preto veríme, že si poslanci osvoja tieto výhrady a zákon podľa odporúčania ako celok neprijmú,“ reagoval predseda zväzu Pavol Paračka.