Gröhling nahneval univerzity: Máme ísť do ulíc?

Blamáž. Čaká Slovensko politizácia vysokých škôl a návrat pred rok 1989? Môže zlepšenie slovenského vysokého školstva, vedy a výskumu priniesť ovládnutie univerzít politickými nominantmi a zníženie ich finančnej podpory? Celá slovenská akademická obec jednomyseľne odmietla návrh nového vysokoškolského zákona. Akademici hovoria, že sa cítia byť ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS) oklamaní a zneužití. Ich dôveru stratil a vyzývajú ho na odchod.

, 29.10.2021 08:00
VŠ, vysoké školy, protest Foto: ,
Zástupcovia vysokých škôl sa na budúci týždeň majú stretnúť s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Ak sa nedohodnú, sú pripravení ísť do štrajku.
72

O situácii vo vysokom školstve v špeciálnom podcaste denníka Pravda rozprávajú redaktor a vedúca domáceho spravodajstva denníka Dominik Hutko a Lívia Černická.

O pomoc žiadajú rovno samotného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Ak u neho nepochodia, sú pripravení brániť sa. „Sme pripravení k protestom,“ varoval predseda Rady vysokých škôl Martin Putala. Pripúšťajú okupačnú stávku univerzít či dokonca obsadenie ministerstva školstva.

Šéf rezortu školstva sa ale svoj návrh stiahnuť nechystá a Heger odkázal, že Gröhlingovi naďalej verí.

VIDEO: Vysoké školy už nechcú byť len zásterkou pre prijatie zákona, ktorý ignoruje ich pripomienky. Odchádzajú z kontaktnej skupiny a považujú zákon za snahu politicky ovládnuť VŠ na Slovensku.

Novela zákona o vysokých školách, ktorú Gröhling minulý piatok 22. októbra predložil na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahuje viacero zmien. Ministerstvo školstva deklaruje zmenu financovania podľa výkonu a kvality nielen vzdelávania, ale aj výskumu. Otvorenejší a férovejší akreditačný proces či koncentráciu excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít. Sľubuje na to aj financie Európskej únie z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 213 miliónov eur.

Tá najväčšia zmena je však zároveň aj najproblematic­kejšia. Rezort školstva chce zvýšiť výkon vysokých škôl cez výrazné posilnenie vplyvu ministra na celý chod univerzít. Dosiahnuť to chce cez správne rady vysokých škôl, ktoré získajú hlavné slovo pri všetkých personálnych a finančných rozhodnutiach.

„Táto novela nie je nič iné ako snaha o politické ovládnutie vysokých škôl na Slovensku. Toto musíme tvrdo odmietnuť,“ vyhlásil rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček. Spolu s ním na pôde Univerzity Komenského v Bratislave vystúpilo viac ako desať predstaviteľov Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl a Klubu dekanov.

Heger odkázal, že Gröhling má naďalej jeho podporu. Pripomenul, že potrebu zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania a tento cieľ sleduje aj Plán obnovy a odolnosti. „Prípravu konkrétnych reforiem, ktoré vychádzajú z tohto plánu, má v rukách ministerstvo školstva a premiér Eduard Heger verí, že sa tejto úlohy zhostilo zodpovedne,“ uviedla pre Pravdu premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková.

Minister školstva sa nechystá žiadosti akademickej obce o stiahnutie novely vyhovieť. Trvá dokonca na tom, že politizácia ani nie je možná.

„V novele zákona bude rektora voliť akademický senát spolu so správnou radou. Senát má podľa novely štvornásobný počet členov ako správna rada. Navyše polovicu členov správnej rady volí akademický senát. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom tak budú pri voľbe rektora tvoriť iba desať percent všetkých hlasov. Pri takejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia, ani zneužitie postavenia správnej rady,“ tvrdí ministerstvo.

Zástupcovia univerzít však toto tvrdenie spochybňujú ako nepravdivé. „Nie je pravda, že rektora má voliť senát spolu so správnou radou, keďže výsledok voľby musí schváliť správna rada, v ktorej má minister polovicu,“ upozorňuje predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.

„Aj rozpočet bude musieť schvaľovať správna rada. Rektor bez správnej rady neurobí vôbec nič. Kvestor, ktorý je akoby ekonomický námestník školy, bude podriadený nie rektorovi, ale správnej rade. V tom je tá politizácia. Nie je politizáciou to, že o akomkoľvek nakladaní s majetkom bude rozhodovať niekto externý, koho si dosadí minister školstva?“ pýtal sa rektor Števček.

Hrozí fašizácia univerzít

Poukazuje na to, že vedenie rezortu školstva sa môže ľahko dostať do rúk niekomu, kto nemá pochopenie pre vzdelanie ani pre demokraciu. „Zákony sa nedajú písať len do pekného počasia. Raz môže prísť minister školstva, ktorý má iné hodnotové nastavenie, dosadí do správnych rád svojich hodnotovo blízkych ľudí, a tí budú rozhodovať o vnútornej štruktúre, rozpočte a o nakladaní s majetkom. Všetci sa tu zhodneme, že presne toto by sme mali nazvať politizáciou vysokých škôl,“ zdôraznil Števček.

Za pravdu mu dáva aj zástupca študentov. „Spravili sme si test fašistom, kde sme otestovali možnosť zneužitia navrhovaných zmien, ak by bol ministrom školstva člen extrémistickej strany. Bohužiaľ nám z toho vyšlo, že tak ako je novela nastavená, minister so záujmom o ovládnutie vysokého školstva to bude mať veľmi ľahké,“ priblížil obavy študentov Filip Šuran, predseda Študentskej rady vysokých škôl.

Gröhling ale trvá na svojom. „Ministerstvo pripravilo návrh, ktorého cieľom je skvalitniť vysokoškolské prostredie a štúdium. Mrzí nás, že sa vysokým školám návrh nepáči, ale považujeme ho za správny a snažili sme sa odzrkadliť vyargumentované pozície reprezentácii vysokých škôl,“ odkázal rezort školstva.

„Priestor na všeobecnú diskusiu bol už pomerne dlhý, je potrebné sa posunúť ku konkrétnej diskusii. Ak je záujem o diskusiu o konkrétnych pripomienkach k návrhu novely, naďalej ponúkame diskusiu na pôde kontaktnej skupiny,“ tvrdí ministerstvo.

Akademici ale odkazujú, že takáto diskusia nemala žiadny zmysel a celú existenciu kontaktnej skupiny ministerstva školstva vnímajú ako zásterku jednostranného záujmu ministerstva školstva. „To, čo sa ocitlo v novele zákona, nijakým spôsobom nekorešponduje s debatami, ktoré sa tam viedli, a obsahom, na ktorom sme sa tam zhodli. Boli sme členmi kontaktnej skupiny, ale ďalej sa jej už nebudeme zúčastňovať. Považujeme to len za snahu legitimizovať snahy ministerstva a nebudeme touto zásterkou,“ zdôraznil rektor Števček.

Zástupcovia vysokých škôl preto výzvu ministerstva na ďalšiu diskusiu považujú skoro za žart. „Ja som sa ako člen kontaktnej skupiny cítil podvedený a zneužitý. Nemôžete zriadiť kontaktnú skupinu len ako zásterku. Nebudeme robiť takýmto zmenám štafáž, a ďalej sa tej pseudokontaktnej skupiny zúčastňovať nebudem,“ pohoršoval sa Števček.

„Vzhľadom na to, že takto sa dialóg nesmie viesť, požiadali sme ministra školstva a štátneho tajomníka, aby zvážili svoju demisiu. Obraciame sa tiež s výzvou na premiéra, aby pomohol riešiť túto zložitú situáciu,“ povedal Martin Putala, predseda Rady vysokých škôl. Heger chce hľadať riešenie v ďalšej diskusii. „Na tému reformy školstva bude predseda vlády s časťou akademickej obce diskutovať osobne v stredu 3. novembra na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,“ prisľúbil Úrad vlády.

Reforme áno, politizácii nie

Akademická obec deklaruje podporu reformných snáh, ktoré prinesú zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj vedy a výskumu. To však v súčasnom návrhu nenachádzajú a už vôbec sa to podľa nich nedá dosiahnuť tým, že namiesto akademickej samosprávy prevezme moc na univerzitami politické vedenie ministerstva školstva.

„Reforma v oblasti riadenia vysokých škôl, začlenením manažérskych princípov, je potrebná, ale pri zachovaní akademickej samosprávy. Chceme, aby bola zachovaná samospráva riadenia vysokých škôl a autonómia. My si tieto princípy veľmi vážime, lebo ich považujeme za výdobytok novembra ‘89,“ vysvetlil prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.

Podstatu reformy vidia akademici predovšetkým vo zvýšení kvality vzdelávania, cez jasne stanovené akreditačné štandardy a tiež v masívnejšom zavádzaní európskych a svetových poznatkov do výučby. Vysoké školy tiež upozorňujú na dlhodobé podfinancovanie vysokých škôl, vedy a výskumu, ako aj na neuspokojivý stav budov na vzdelávanie a výskum.

Deje sa však presný opak. Podľa návrhu budúcoročného rozpočtu dostanú vysoké školy 924 miliónov eur, teda o 28 miliónov eur menej ako v tomto roku, pričom tohtoročný rozpočet pre vysoké školy klesol o 18 miliónov eur. „Takýto prístup nepovažujeme za úprimnú snahu o zlepšenie vysokého školstva,“ poznamenal Kropil.

Slovensko v tomto ohľade zaostáva nielen oproti priemeru EÚ, ale nedosahuje ani úroveň našich susedov z visegrádskej štvorky. „V týchto podmienkach je zázrakom tá kvalita, ktorú pri tomto spôsobe financovania na vysokých školách dosahujeme,“ zdôraznil predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.

Predstavitelia vysokých škôl avizujú, že sú pripravení svoje práva brániť. „Väčšina z nás bola študentmi v novembri 1989. Zamýšľame sa preto nad tým, či zasa máme ísť do ulíc, zasa zobrať matrace na hlavu a ísť okupovať svoje vysoké školy, alebo máme ísť okupovať ministerstvo školstva. Pretože z tohto návrhu sme naozaj rozčarovaní,“ zdôraznila Viera Peterková, dekanka Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.

Ako zástupkyňa Klubu dekanov nedokáže pochopiť, prečo chce ministerstvo zničiť tradičnú štruktúru a riadenie fakúlt platných už od 16. storočia. „Zostali sme rozčarovaní, pretože s nami sa už v tejto novele nepočíta,“ uviedla. „Sme pripravení sa za svoje práva postaviť,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

72 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školy #vláda Eduarda Hegera #Branislav Gröhling
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy