Šíbl podčiarkol, že návrh nedefinuje počet ani rozlohu národných parkov. Tvrdí, že určenie kategórie chráneného územia a stupňa ochrany bude závisieť od viacerých kritérií a dohody. Práve diskusia v teréne s dotknutými subjektmi bude podľa neho základom pre zonáciu. Tam vidí priestor na dohodu konkrétnych stupňov ochrany konkrétnych území a ich zón, či už pôjde o bezzásahové územia, územia s vidinou bezzásahovosti v horizonte niekoľkých desiatok rokov či o územia, kde ostane lesné hospodárstvo trvalou súčasťou národného parku.
Deklaroval, že aj pri obmedzení pohybu návštevníkov národných parkov či prírodných rezervácií vo vyššom stupni ochrany majú ostať možnosti výnimiek. Závisieť to má od viacerých faktorov, napríklad od hrozby pre ochranu územia. Skonštatoval, že neexistuje univerzálny model pre všetky chránené územia. „Treba to hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo odolné voči pôsobeniu antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov,“ ozrejmil.
Patrick Linhart (Sme rodina) sa počas Šíblovho vystúpenia postavil pred rečnícky pult s papierom s nápisom „zakladateľ mimovládky ekoteroristov“. Po následnom prerušení rokovania papier zroloval a hodil do Šíbla, ktorý odchádzal od rečníckeho pultu. Tvrdí, že Šíbl nevyvrátil možnosť tunelovania peňazí určených na ochranu parkov prostredníctvom mimovládnych organizácií. „Mám indície, že celá reforma môže byť megakrádež, kde sa pod falošným rúškom ochrany môže pravdepodobne vytunelovať vyše miliardy eur. Takúto mimovládku založil aj dnešný poslanec Jaromír Šíbl,“ vyhlásil Linhart.
Šíbl túto kritiku považuje za dôkaz, že svoju prácu s cieľom ochrany prírody robí dobre. Linhartovi pripomenul, že pri potravinovom semafore mu „bol dobrý“ on aj celý klub OĽANO, pretože bez nich by neprešiel. „A nemal by si sa čím chváliť svojim voličom,“ adresoval mu s tým, že od neho očakával aspoň elementárnu dávku slušnosti.
Jaroslav Karahuta (Sme rodina) zopakoval, že reformu nepodporí, a avizoval aj stiahnutie svojho pozmeňujúceho návrhu. Naďalej trvá na tom, že pred presunom pozemkov je potrebná zonácia.
Podobne to vidí Jarmila Halgašová (SaS). Hoci nie je proti samotnému presunu pozemkov pod envirorezort, prekáža jej spôsob, akým sa to ide robiť. Bez predchádzajúcej zonácie sa môžu podľa nej poškodiť záujmy slovenských poľnohospodárov. „Máme dostatok času, nič nás netlačí. Urobme najskôr dobrú dohodu, dobrý zákon, a nemám problém zaň zahlasovať,“ povedala. Ján Mičovský (OĽANO) dokonca navrhol reformu vrátiť autorovi na dopracovanie.
Návrh legislatívy hovorí o tom, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa má presunúť pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR.
VIDEO: Protest pred NR SR proti Budajovmu zákonu.