VIDEO: Pozrite si predpoveď počasia s meteorologičkou Miriam Jarošovou na pondelok s výhľadom na celý druhý novembrový týždeň.
S postupujúcim novembrom sa ochladí. Niekde môže byť počas dňa aj vyše +10, no na mnohých miestach teplota toľko nedosiahne. V lokalitách s menšou oblačnosťou, ktorá sa neudrží ani počas noci a nevytvorí sa hmla či nízka inverzná oblačnosť, treba podľa klimatológ Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. počítať s nočnými a rannými mrazmi. Nebudú síce veľmi silné, ale mrznúť môže aj v úrovni dvoch metrov nad zemou.
V tomto čase už treba myslieť na prípadnú poľadovicu. „Aj v októbri mrzlo, no bolo sucho. Teraz dosť pršalo, takže ak bude mráz, riziko poľadovice je dosť veľké,“ vystríha klimatológ. Upozorňuje tiež na lístie, ktoré je v dôsledku zrážok klzké a môže spôsobiť pošmyknutie či nebezpečný pád.
Rozdiel teplôt môže byť na niektorých miestach v porovnaní s uplynulou stredou výrazný, na úrovni takmer desať stupňov. „V stredu sme sa prechodne dostali do teplého sektora tlakovej níže, ktorá postupovala z oblasti severného Talianska cez Rakúsko, Česko až do Poľska. Krátkodobo, najmä predpoludním, bolo relatívne dosť teplo,“ vysvetľuje. Maximálna denná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove +18,1 stupňa.
„Na severnej Orave namerali dokonca až plus 18,3 stupňa, konkrétne v Liesku,“ pokračuje Faško. Na tejto meteorologickej stanici, ktorá je v prevádzke od roku 1987, to je rekord maximálnej dennej teploty pre 4. november.
Hoci sa v uplynulých dňoch konečne spustil dážď, doterajšia jeseň stále zostáva chudobná na zrážky. Veľmi málo ich bolo aj vo vysokohorských polohách. „Na Lomnickom štíte zaznamenali v októbri 22 milimetrov. Ide tam o šiesty najnižší mesačný úhrn zrážok v tomto mesiaci od roku 1951,“ spresňuje klimatológ.
V dôsledku toho vyschlo Skalnaté pleso, ktoré je závislé práve od zrážok. Podľa Faška však k tomu prispel aj výraznejší výpar. Na začiatku septembra mohli zažiť turisti opačný extrém, keď sa pre výdatné dažde začalo pleso vylievať. Voda sa tam do konca roka môže objaviť, no do svojej známej podoby sa pleso vráti zrejme koncom jari až začiatkom leta.
Nedostatkom zrážok trpí aj východ Slovenska. Rekordne nízky októbrový úhrn zrážok evidujú v Kamenici nad Cirochou, najnižší aspoň od roku 1951. „Zaznamenali tam 1,1 milimetra zrážok,“ dopĺňa Faško. Jednu z najsuchších jesení sme počas uplynulej dekády prežili v roku 2018. Počas troch jesenných mesiacov spadlo napríklad v Košiciach 77 milimetrov zrážok, čo niekedy naprší počas búrky aj za jeden deň.
Faško prezrádza, že koncom 80. rokov spôsobil nedostatok zrážok v metropole východu problémy s pitnou vodou.