Zo škôl vychádzajú desaťtisíce nepripravených absolventov

V akademickom roku 2020/2021 prvý alebo druhý stupeň vysokej školy na Slovensku skončilo celkovo viac ako 33-tisíc študentov. Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského však pritom vysoké školy rok čo rok produkujú desaťtisíce absolventov, ktorí ani po piatich rokoch štúdia nie sú pripravení na reálne požiadavky trhu práce.

, 08.11.2021 08:00
promócia, vysoká škola, absolvent, diplom, Foto: ,
Vysokoškolskí absolventi po štúdiu často nepracujú ani vo svojom ani v príbuznom odbore.
72

Z údajov na portáloch trendyprace.sk a uplatnenie.sk vyplýva, že v roku 2020 si 59 percent, teda takmer 20 tisíc absolventov, nenašlo prácu vo svojom ani v príbuznom odbore.

Najväčší problém s uplatnením mali absolventi odborov cestovný ruch, filozofia, sociológia, etnológia, andragogika, ale aj poľnohospodárstvo, krajinárstvo, výživa, živočíšna produkcia a tiež estetika, výtvarné umenie či kulturológia.

Reformné plány pre vysoké školy, ktoré predstavil minister školstva Branislav Gröhlling (SaS), sú podľa zamestnávateľov nedostatočné a nezlepšia pripravenosť absolventov na prax.

Podľa prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo v máji tohto roka sa viac ako tretina z vyše šesťtisíc opýtaných študentov končiacich ročníkov necítila pripravená na život po vysokej škole.

Školy neprinášajú zmeny

Celkovo viac ako polovica všetkých absolventov nepracuje v odboroch, ktoré vyštudovali, čo znamená obrovské plytvanie verejnými zdrojmi a neumožňuje plnohodnotné uplatnenie a kvalitný život absolventov, tvrdíRepubliková únia zamestnávateľov.

Zamestnávatelia upozorňujú, že vysoké školstvo si vyžaduje zásadné a systémové reformy, ktoré zabránia, aby záujemcovia o kvalitné štúdium odchádzali do zahraničia a po jeho skončení tam ostávali.Podľa Lelovského z Republikovej únie zamestnávateľov zástupcovia vysokých škôl roky neprichádzajú so žiadnymi návrhmi na opatrenia, ktoré by stav vysokého školstva zmenili. "Naopak, návrhy na systémové zmeny predložili zástupcovia zamestnávateľov ako aj odborárov už v roku 2018. Preto sme očakávali, že vláda, po viac ako roku príprav, predstaví balík podstatne zásadnejších systémových zmien v oblasti vysokých škôl,“ hovorí rozčarovane Lelovský.

„Každá vysoká škola by si mala zadefinovať svoje poslanie, úlohy a ciele v súlade s očakávaniami a požiadavkami spoločnosti a v prospech úspešnej budúcnosti absolventov. Ciele by mali byť pre spoločnosť zrozumiteľné a vyhodnocovanie ich plnenia verejne dostupné,“ podotýka Lelovský.

Škrty odradia ľudí

Otázne je, či sú zamestnanci vysokých škôl dostatočne zaplatení na to, aby popri svojej práci prinášali návrhy zmien. Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer poukázal na to, že v návrhu rozpočtu pre verejné vysoké školy sa počíta s medziročným poklesom osobných výdavkov o viac ako 27 miliónov eur, pričom už tohtoročný rozpočet bol oproti roku 2020 znížený zhruba o 18 miliónov eur.

Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy má ísť budúci rok na osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl 474 miliónov eur, pričom 354 miliónov majú tvoriť mzdy. Priemerný mzdový výdavok ministerstva na jedného zamestnanca tak bude približne 1563 eur.

Návrh uvádza, že zohľadňuje opatrenia z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe a odzrkadľuje to, že počet vyučujúcich na verejných vysokých školách sa má postupne znižovať.

Práve to môže byť podľa analytikov z akreditačnej agentúry problém. Upozorňujú, že vysoké školy zaplatia menej vyučujúcich aj odborných zamestnancov, no pedagóg, ktorý má príliš veľa študentov, sa im nedokáže dostatočne venovať a tak sa zhorší aj ich pripravenosť na trh práce.

Odborný asistent na vysokej škole podľa portálu platy.sk zarába približne 990 až 1 400 eur v hrubom. „Už teraz majú vysoké školy na Slovensku o 30 percent nižšie financovanie na jedného študenta ako v iných krajinách OECD,“ upozorňuje koordinátorka analytického tímu akreditačnej agentúry Renáta Hall. Už tento rok v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol počet zamestnancov verejných vysokých škôl približne o 300 ľudí.

Škrty sa nepáčia ani ministrovi Gröhlingovi. „Rozpočet sa ale ešte môže zmeniť podľa prednesených pripomienok,“ tvrdí. Dodal, že o téme diskutuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).

Dostanú peniaze podľa kvality?

Pri financovaní jednotlivých vysokých škôl by podľa zamestnávateľov mala rozhodovať predovšetkým ich kvalita a výkonnosť, teda hodnota výstupu ich činnosti, absolventa či výsledkov výskumu, rovnako ako pri každej činnosti financovanej z verejných zdrojov. Ministerstvo školstva v reforme navrhuje zavedenie kvalitatívneho hodnotenia výskumnej činnosti vysokých škôl a počíta aj s možnosťou doplnenia financovania školy na základe napĺňania vopred dohodnutých výkonových parametrov, aby mali univerzity motiváciu zlepšovať sa.

„Pripravujeme komplexnú zmenu metodiky financovania vysokých škôl na základe viacročných výkonnostných zmlúv, v ktorých si škola stanoví svoje ciele. Napríklad podpora vedy, príprava absolventov na trh práce či podpora regiónu,“ priblížil štátny tajomník Ľudovít Paulis. Školy, ktoré budú najlepšie napĺňať svoje ciele – konkrétne 25 percent najvýkonnejších pracovísk v danej skupine odborov – budú môcť čerpať z balíka vyčleneného pre diverzifikované financovanie. Okrem toho majú školy naďalej garantované prostriedky podľa rozpisu štátnych dotácii a prostriedky na základe periodického medzinárodného hodnotenia vedeckého výkonu.

Podľa Lelovského by parametre výkonov mali reagovať na spoločenskú objednávku a požiadavky trhu práce, zohľadňovať uplatniteľnosť absolventov, účasť študentov v medzinárodných projektoch či možnosť získať štipendiá na špičkových zahraničných školách. Dodal, že jednoznačne by malo byť definované aj nastavenie využitia a účelnosti nakladania s verejnými zdrojmi, vrátane dodatočných zdrojov z plánu obnovy.

© Autorské práva vyhradené

72 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školy #školstvo #škola
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy