Špecialistom podľa nej chýba motivácia vyliečiť pacienta, pretože sú platení od výkonov a nie sú odmeňovaní za výsledky. Kritizuje reformné snahy ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Hlas sa chce obrátiť na Európsku komisiu, pretože chce vedieť, či je v pláne obnovy možné robiť zmeny. Verí, že do konca roka budú mať odpoveď.
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) kritizuje terajšieho ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, pričom znova pripúšťa plošné testovanie. Ako hodnotíte prípravy na tretiu vlnu pandémie? Lôžka by neboli obsadené a mohli by sme ich postupne stratifikovať alebo optimalizovať.
Bývalý minister Krajčí je posledný z tých, čo môžu niečo kritizovať. Manažment pandémie sme nezvládli od začiatku a bolo to vinou komunikácie jeho a premiéra. Neskoro sa rozbehla očkovacia kampaň, nemali sme nakúpený dostatok vakcín, očkovali sa mladí politici a celebrity. Potom pristál Sputnik V, ktorý vyvolal vládnu krízu. Od začiatku sme prízvukovali, aby sa očkovalo v ambulanciách, no to sa rozbehlo až v polovici júla. Práve v čase, keď si lekári potrebovali od pandémie oddýchnuť a všetci sa rozpŕchli na dovolenky a kvôli nízkym číslam záujem o očkovanie klesol. Kampaň stále nebola žiadna, pretože reklamy na sociálnych sieťach sa nedostanú k starším ľuďom. Dúfala som, že leto sa využije na to, že sa budú konať debaty, osvetové kampane a budú sa vysvetľovať či pozitíva, či negatíva očkovania. Prišla však očkovacia prémia, ktorá bola klincom do rakvy skutočnej pozitívnej motivácie k zvýšeniu zaočkovanosti na Slovensku. Vyhodiť 26 miliónov na lotériu je výsmechom a dehonestáciou očkovania.
VIDEO: Zuzana Dolinková o zmenách v zdravotníctve.
Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) za aktuálnu epidemickú situáciu môže opozícia, ktorá si postavila úspech na kampani proti očkovaniu.
Nikdy sme nespochybnili očkovanie a vždy sme podporovali dobrovoľnú vakcináciu. Svedčí o tom aj to, že 70 percent našich voličov je zaočkovaných. Nerobili sme žiadnu antivaxerskú kampaň. Nemyslím si, že ak by sa náš predseda Peter Pellegrini dal zaočkovať, spravilo by to revolúciu v očkovaní. Ľudia by sa mali dať očkovať preto, lebo sú o tom presvedčení, nie preto, že sa dala zaočkovať prezidentka alebo Peter Pellegrini.
V parlamente sa opäť riešia interrupcie. Zákon z dielne Anny Záborskej na jednej strane rieši pomoc rodinám, no na druhej neprináša žiadne riešenie pre ženy, ktoré sa pre zákrok rozhodnú. Myslíte si, že je na Slovensku pre takúto otázku priestor?
Ľudí momentálne trápia existenčné problémy. Treba podporovať ženy, ktoré chcú vynosiť a vychovať dieťa, no robiť opatrenia preto, aby sme oddialili prístup žien k interrupcii v čase, keď ich počet klesá? Ak by k tomu boli nejaké údaje, ak by niečo nasvedčovalo tomu, že to je problém, tak by to mala byť predovšetkým odborná iniciatíva gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti niečo v tejto otázke robiť. Oni majú prvý kontakt so ženami, ktoré zákrok podstúpiť chcú. Keď však z odbornej obce takáto požiadavka neprichádza, neviem, prečo by sme to mali každý rok riešiť na úrovni parlamentu. Nevidím v tom žiadnu logiku.
Hlas nesúhlasí s reformnými krokmi ministra Lengvarského, no v roku 2019 mala obdobný materiál stratifikácie nemocníc na stole aj vláda Petra Pellegriniho. Nemocnice sa mali transformovať, podobne ako teraz, podľa toho, ako kvalitne robia zákroky. Nie je to podľa vás bizarné, že ľudia, ktorí reformu v roku 2019 podporovali, stoja dnes proti nej?
Rozdiel je v tom, že v roku 2019 bol návrh zákona pripravený tak, že počas prvých dvoch rokov sa mali len zbierať údaje, na základe ktorých by sa hodnotili nemocnice. Pri tejto reforme je problém v tom, že pred dvomi mesiacmi unikol zoznam nemocníc, v ktorom sa počítalo s konkrétnym počtom lôžok, ktoré by sa mali zrušiť. Vláda si dala schválenie optimalizácie nemocníc, resp. zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, a to vrátane predloženia zoznamu optimalizovaných nemocníc do februára 2022, ako podmienku na to, aby sme mohli čerpať peniaze z plánu obnovy.
Ako ste stratifikáciu vnímali vtedy?
V roku 2019 som namietala, že to nie je systémové riešenie. Súhlasím s tým, že to je jeden z projektov, ktorý v zdravotníctve treba spraviť a nemocnice špecializovať, no nemocnice sú len jednou časťou. Máme tu ambulancie, záchranky, urgenty či dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Som toho názoru, že by sme sa na reformu mali pozerať zdola. Mali by sme začať odspodu od prevencie, od ambulancií. Ak by sa v nich robilo najviac zdravotnej starostlivosti, o to menej pacientov by muselo byť hospitalizovaných.
Slovensko nemá históriu v čerpaní eurofondov. Dokážeme podľa vás vyčerpať 1,5 miliardy eur z plánu obnovy a implementovať súčasný návrh optimalizácie siete nemocníc?
Ak by sme aj tento zákon schválili a mali by sme nárok na čerpanie európskych peňazí, tak nedokážeme zmeny implementovať do reálneho života. Už dnes vieme, že sa o rok posúva zverejnenie zoznamu nemocníc. Pôvodne mal byť zoznam nemocníc hotový do februára 2022 a na tento prvý míľnik je nadviazané čerpanie financií. Teraz sa to posunulo o rok. Všetko je nadviazané na míľniky a už hneď ten prvý nestíhame plniť. Je to preto, lebo sa prípravy robili od zeleného stola. Pred rokom vtedajší premiér Matovič sľúbil, že bude robiť okrúhle stoly s odborníkmi. Nakoniec sa plán pre zdravotníctvo pripravil na ministerstve financií bez pripomienkovania odbornej verejnosti a takto to dopadlo. Obávam sa, že ak zákon prejde v takej podobe, v akej je teraz, peniaze z Európskej únie nedostaneme.
Chcel by Hlas niečo meniť v pláne obnovy? Spomína sa, že akákoľvek zmena míľnikov by trvala pol roka.
Hlas sa chystá spýtať v Bruseli, či je možné robiť zmeny v pláne obnovy. Podmienkou únie na čerpanie prostriedkov je zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Konkrétne spôsoby, ako to dosiahnuť, sme si mali určiť my. Ak sa dostupnosť dá nadefinovať inak, tak sa poďme baviť o tom ako, aby sme tie peniaze čo najrýchlejšie dostali.
Kedy očakávate vyjadrenie z Bruselu?
Predpokladáme, že v najbližších týždňoch, najneskôr do konca roka.
Je nejaká možnosť, že by minister Lengvarský získal pri reforme podporu od strany Hlas?
Strana Hlas nepodporí návrh zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti v predloženom znení. Z nášho pohľadu je nevyhnutné začať sa systémovo pozerať na potreby zdravotníctva. Prioritou musí byť stabilizácia zdravotného personálu spolu so zmenou mechanizmu jeho financovania a definovania nároku pacienta, výrazná podpora prevencie, definovanie potrebnej a dostupnej siete všeobecných a špecializovaných ambulancií, záchrannej zdravotnej služby a následne siete nemocníc a dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ pôjdeme nekoncepčne od nemocníc, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta nezlepšíme.
Na podporu ambulantnej starostlivosti má ísť 11 miliónov eur, pričom na výstavbu či rekonštrukciu nemocníc je naplánovaných 998 miliónov eur. Myslíte si, že by to malo byť naopak?
V prvom rade by sa mala reformovať sieť všeobecných lekárov. Vieme, že nám chýba vyše 300 nových ambulancií všeobecných lekárov a asi 150 nových pediatrických ambulancií, no z plánu obnovy sú vyčlenené peniaze spolu len na 170. Ak nezastabilizujeme personál v ambulanciách, a tým ich existenciu ako takú, a nerozšírime ich sieť a ich kompetencie, nebudeme môcť zachytávať pacientov pred nemocnicou. Tento spôsob je lacnejší ako hospitalizácia. Prevencia je základ, ak budeme na ňu dôsledne dbať, dokážeme ochorenia odchytiť včas.
Tých 11 miliónov ide na zlepšenie dostupnosti ambulantnej siete vo vyľudnených regiónoch. Ministerstvo zdravotníctva chce lekárom dať 60-tisíc eur na rozbeh ambulancie. No v minulosti sa o podobnú motiváciu snažili aj samosprávy, ktoré ponúkali lekárom ambulanciu, bývanie a zaplatenie energií. V čom by to malo byť tentoraz iné?
Suma nie je ani podľa vyjadrení lekárov príliš motivačná a lekár, resp. ambulancia nedostane peniaze hneď. Tie sú rozdelené do troch tranží. Okrem výplat musí byť ambulancia prístrojovo vybavená a tie výdavky potrebuje mať lekár pokryté už pri prvom otvorení dvier ambulancie. Ak však ambulancia zakapituje štvrtinu normatívu pacientov, ďalšie peniaze z príspevku sa krátia. Ak má ambulancia dostať za pacienta tri až štyri eurá, tak zo štyristo pacientov neprežije. Stretla som sa s mnohými prípadmi, keď si lekári vyplácajú minimálnu mzdu len preto, aby mohli zaplatiť nájom, sestru, právne služby, členstvá v organizáciách, informačné softvéry či nebodaj ďalšie vzdelávanie. Zároveň aj táto reforma súvisí s ostatnými opatreniami, napríklad s výstavbou bytov. Ak chceme stavať byty, mali by sme sa baviť o tom, ako by mali vyzerať. Keď už by sa mal napríklad lekár niekam presťahovať, musíme rátať s tým, že sa bude sťahovať aj s rodinou, s čím súvisí aj dostupnosť škôlok a škôl naprieč Slovenskom.
Spomínate rozšírenie kompetencií, no všeobecní lekári sa sťažujú, že im zdravotné poisťovne nechcú hradiť niektoré úkony, tak ich radšej posielajú ďalej. Ako sa to dá zmeniť?
Všeobecní lekári sú platení z väčšej časti na základe kapitácií, teda za každého pacienta dostanú mesačne peniaze, a časť ich príjmu tvoria úhrady za výkony. Nepochybne je trendom cesta rozširovania kompetencií. Reálne však vidím, že rozšírené kompetencie sa v plnom rozsahu začnú robiť v ambulanciách všeobecných lekárov až s nástupom novej generácie lekárov, ktorú si musíme čím skôr vychovať, pretože v súčasnosti často prestarnutí lekári už o ne nemajú až taký záujem. Špecialisti sú platení od výkonov, a teda, žiaľ, nie sú odmeňovaní za výsledky. Nie za vyliečenie pacienta, ale za liečenie. To spôsobuje časté návštevy, pretože ordinácie si toč lekári už o ne nemajú až taký záujem. Špecialisti sú platení od výkonov, a teda, žiaľ, nie sú odmeňovaní za výsledky. Nie za vyliečenie pacienta, ale za liečenie. To spôsobuje časté návštevy, pretože ordinácie si točia pacienta, aby zarobili na chod ambulancie. Keby mali dostatočné platby za výkony, mohli by sa jednému pacientovi venovať aj pol hodiny a vedeli by, že ju dostanú riadne zaplatenú. Dnes však musia, ale hlavne systémom sú motivovaní vybaviť za pol hodiny aj troch pacientov.
Myslíte si, že pre lekárov je lepšie, aby pacient zostal chorý?
Určite je cieľom každého lekára pacienta vyliečiť, no súčasnými platbami nie sú efektívne motivovaní mať z liečby výsledky. Oháňame sa tým, že máme vysoký počet návštev u špecialistov. Ak by však špecialisti boli motivovaní výsledkami za vyliečenie pacienta, nie za liečenie, návštevy by sa znížili.
Ako hodnotíte rozpočet na budúci rok?
Odkedy nastúpil minister Lengvarský do funkcie, na stretnutiach so zástupcami zdravotníckych organizácií hovorí o tom, že od roku 2022 zvýši platy zdravotníkom a vyčlenených na to bude minimálne 600 miliónov eur. Nič tomu však zatiaľ nenasvedčuje. Najskôr sa z platby za poistenca štátu na tento rok zobralo 232 miliónov eur a potom prišiel rozpočet, ktorý bol šokom pre všetkých. Politici vrátane prezidentky veľavravne hovoria, že jediné, čo zdravotníctvo potrebuje, je personálna stabilizácia, aby nám neodchádzali do okolitých krajín. U susedov je bitka o to, kto si kúpi slovenského zdravotníka. V deň, keď bol predstavený rozpočet, mi volali znechutení lekári z ambulancií, ktorí jasne povedali, že ak je pravda to, že by sa im platby od poisťovní nezvýšili, a dokonca by sa im mohli znižovať, pôjdu pracovať do Čiech, kde majú dvojnásobne vyššie ponuky. A nie sú to len lekári z pohraničných oblastí.
Rozpočet na budúci rok neráta so skokovým zvýšením platov. Prečo je podľa vás problém to spraviť?
Nerozumiem, prečo by to mal byť problém v takej koalícii, kde minister financií a minister zdravotníctva sú z jednej strany. Minister zdravotníctva si ani v čase pandémie nevie vydupať to, aby sme prioritne zvýšili zdravotnícky rozpočet a zachránili zdravotníkov, a tým aj pacientov? Vo výške výdavkov na zdravotníctvo, ktoré dávame do štátneho rozpočtu, sme nielen pod priemerom Európskej únie, ale sme ďaleko aj za Českom. Príklad je platba za poistenca štátu. Česi budú platiť 77 eur, zatiaľ čo podľa návrhu rozpočtu to u nás bude 31,40 eura.
Ministerstvo tvrdí, že prioritou do budúceho roka sú platy sestier.
Je to legitímna priorita preto, aby nám neodišli a aby sme tým, ktoré tu máme, vytvorili adekvátne podmienky, a zároveň motivovali aj ďalšie na výkon tejto profesie. Mnohé sestry sú v dôchodkovom veku a rovnako je to u lekárov. Musíme ich udržať v zdravotnom systéme, pretože mnohé z nich odchádzajú robiť opatrovateľky alebo ošetrovateľky do Rakúska, alebo odchádzajú úplne mimo zdravotníctva a mnohé by radšej išli robiť za pokladnicu.