Závislé od politikov
Odôvodňuje ho potrebou väčšej otvorenosti univerzít verejnosti, vedecko–výskumným pracovníkom, trhu práce a podnikateľskému sektoru. Odvoláva sa pritom aj na takmer 13 rokov starú štúdiu Európska asociácia univerzít. Tá uvádza, že „univerzity niesli len málo zodpovednosti voči spoločnosti, ktorá ich platí, na rozdiel od mnohých krajín ako Holandsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Dánsko a niektoré krajiny Nemecka a kantóny Švajčiarska, kde správne rady prinášajú perspektívu zvonku pre zaistenie pozornosti na spoločenskej a ekonomickej dôležitosti“.
Na druhej strane však rovnaká štúdia pripomína, že slovenské vysoké školstvo by profitovalo z vyššieho stupňa autonómie ako aj dlhodobo spoľahlivejšieho právneho prostredia, ktoré nebude závislé od zmien politických strán a koalícií.
Ministerstvo aj naďalej snahu, ale i možnosť politizácie odmieta. „V novele zákona bude rektora voliť akademický senát spolu so správnou radou. Senát má podľa novely štvornásobný počet členov ako správna rada. Navyše polovicu členov správnej rady volí akademický senát. Členovia správnej rady nominovaní ministerstvom tak budú pri voľ be rektora tvoriť iba 10 percent všetkých hlasov. Pri takejto váhe hlasov nie je možná ani politizácia, ani zneužitie postavenia správnej rady,“ tvrdí ministerstvo.
Zástupcovia univerzít však toto tvrdenie spochybňujú ako nepravdivé. „Nie je pravda, že rektora má voliť senát spolu so správnou radou, keďže výsledok voľby musí schváliť správna rada, v ktorej má minister polovicu,“ upozornil opakovane predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
„Aj rozpočet bude musieť schvaľovať správna rada. Rektor bez správnej rady neurobí vôbec nič. Kvestor, ktorý je akoby ekonomický námestník školy, bude podriadený nie rektorovi, ale správnej rade. V tom je tá politizácia. Nie je politizáciou to, že o akomkoľvek nakladaní s majetkom bude rozhodovať niekto externý, koho si dosadí minister školstva?“ pýtal sa po jednom zo stretnutí s nespokojnou akademickou obcou rektor Števček.
Členmi správnej rady majú byť podľa návrhu zákona „najmä významné vedecké alebo umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej oblasti v súlade s poslaním verejnej vysokej školy“.
Členstvo v správnej rade verejnej vysokej školy by však bolo len čestné a bez nároku na odmenu. Navyše, takáto významná osobnosť by bola pri svojej práci závislá od ministra.
„Minister školstva môže odvolať člena správnej rady verejnej vysokej školy, ktorého do funkcie vymenoval, aj bez uvedenia dôvodu,“ uvádza totiž návrh zákona.
Video: Števček: Akademická obec si musí voliť svojich predstaviteľov sama.