Pred rokom 1989 bol jedným zo spoluautorov environmentálnej publikácie Bratislava nahlas, ktorá sa kriticky vyjadrovala nielen k ekologickým záležitostiam. Bol šéfredaktorom denníka VPN Verejnosť a dlhé roky šéfoval časopisu Kozmos. V posledných mesiacoch publikoval aj v Pravde.
Narodil sa 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši, kde jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto v tamojšej nemocnici. Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník. Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov.
Čítajte viac Kto sú obete klasizmu?V rokoch 1962 – 1968 študoval na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Využil možnosť získať štipendium v Západnom Berlíne a pokračoval tam v štúdiu publicistiky a politológie.
Čítajte viac Historky a mýty, čo menia svet. Fatálne omyly neoliberálnych ekonómov„V šesťdesiatom ôsmom som promoval, ale o tri mesiace neskôr prišli Rusi a v ruskej invázii nebolo rozumné začať novinársku kariéru,“ povedal Gindl pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov. Hoci mu v roku 1970 zobrali pas a nemohol štúdium dokončiť, skúsenosť z Nemecka považoval za veľmi prínosnú. Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa aj tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál). Napísal scenár k filmu Chuť vody, ktorý roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický). Filmovej podoby sa dočkal aj Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985). Roku 1989 sa podieľal na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý. O rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík).
Čítajte viac Svet podľa Michaela Sandela: Dialóg je (aj) umením počúvaťOd roku 1983 bol Eugen Gindl publicistom a scenáristom v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. Patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 a opisoval katastrofálny stav životného prostredia (ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár). Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za „najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968“, boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu.
Čítajte viac Kradmá ruka trhu pod dozorom štátu?V novembri '89 patril Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť. Od roku 1989 viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.
Čítajte viac Kto zavinil druhú vlnu korony na Slovensku?V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Bol tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo. Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na Lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). Roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či spomínanie na legendárneho výtvarného umelca nazvané Koloman Sokol (Maestro de los Maestros) z minulého roku. Roku 2020 mu vyšla kniha Zaživa v Tramtárii.
Čítajte viac Právo zbojníkov v bielych košeliach. Vládnu nám ziskuchtiví špekulanti?