Ešte v nedeľu večer prezidentka Zuzana Čaputová odobrila zákon súvisiaci s protipandemickými opatreniami. Ten narýchlo minulý týždeň prijala vláda i parlament. Zákon napríklad upravuje povinnosti prevádzkovateľov, ako aj zamestnávateľov, ktorí budú môcť kontrolovať, či sú zákazníci a zamestnanci očkovaní proti ochoreniu COVID-19, či ho prekonali, alebo sú otestovaní. No okrem iného sa menia aj podmienky uloženia pracovnej povinnosti, čím zákon umožňuje štátu zásah do základných práv a slobôd občanov.
Čítajte viac Lex korona dá viac slobody očkovaným, zo zdravotníkov spraví nevoľníkov
Do pondelka platilo, že v čase mimoriadnej situácie nemôže vláda na žiadosť ministra hospodárstva ukladať pracovnú povinnosť. No v rámci pandemickej novely došlo k zmene hospodárskej mobilizácie a pracovná povinnosť môže byť po novom uložená aj mimo času núdzového stavu alebo vojny. Napriek tomu, že sa 14. mája tohto roku skončil núdzový stav, mimoriadna situácia, tzv. krízová situácia, trvá od 11. marca 2020. Kým núdzový stav môže byť vyhlásený maximálne na 90 dní, mimoriadna situácia nie je časovo ohraničená a môže teda trvať, až kým Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási koniec pandémie. Právo rozhodnúť o konci epidémie má na území Slovenska Úrad verejného zdravotníctva.
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. V núdzovom stave sú občanom odopierané aj niektoré ústavné práva, ako napríklad sloboda pohybu či právo na štrajk. Počas posledného núdzového stavu sa pracovná povinnosť viazala najmä na zdravotníkov a počas druhej vlny si povolávacie príkazy z rúk polície preberali najmä sestry.