Čaputová pri Bráne slobody hovorila o neviditeľných hrdinoch nežnej revolúcie. „Stáli na námestiach a prispeli k tomu, aby nastala pozitívna zmena,“ povedala prezidentka. Brána slobody pripomína podľa nej „hroznú dobu, ktorá znamenala straty ľudských životov, stratu osobnej slobody či už len za prejavený názor, zhromažďovanie, vyjadrenie politického presvedčenia alebo náboženského vierovyznania“.
VIDEO: Prezidentka Zuzana Čaputová: Chcem sa poďakovať všetkým aktérom Nežnej revolúciePokračovala, že demokracia, ktorú dnes žijeme, nie je dokonalá. A množstvo ľudí nie je spokojných, lebo nemajú „zabezpečený dôstojný život“. Na druhej strane pripomenula, že dnes platí sloboda slova, zhromažďovania, ale aj voľby a možnosti byť zvolený.
O investíciách do vzdelania, ktoré „vychováva k pokore, úcte, láske i odvahe“ hovoril v Devíne premiér Heger. O udalostiach pred 32 rokmi hovoril ako o „otvorení novej kapitoly“. „Priniesť slobodu, rozvinúť ju a zakoreniť v mysliach ľudí nie je po 32 rokoch vôbec jednoduché. Sloboda je spojená so zodpovednosťou,“ dodal predseda vlády.
VIDEO: Heger: Za slobodu a demokraciu vďačíme ľuďom, ktorí boli odvážni, cieľavedomí a enormne nasadení.Deň boja za slobodu a demokraciu dve strany oslávili snemom. Opozičný Smer v priestoroch Bratislavského hradu, mandátovo najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO v priestoroch vládneho hotela Bôrik.
Smer po sneme pozval svojich priaznivcov k buste Alexandra Dubčeka pred Národnou radou. Prišlo asi pol druha tisíca ľudí, časť z nich bez rúšok vysvetľovala, že sú na verejnom priestranstve a na čerstvom vzduchu. Medzi ľuďmi sa často ozývali slová ako hanba a fuj na adresu vládnej garnitúry či prezidentky Zuzany Čaputovej. Na záver dav zaspieval pieseň Na Kráľovej holi. Potom sa časť rozišla na ďalšie podujatia, ktoré sa konali najmä v centre Bratislavy.
Desať rokov oslávilo OĽaNO snemom. Bol to tretí snem v jeho histórii a vôbec prvý verejný. „Revolúcia trvá,“ také bolo heslo, pod ktorým sa snem niesol.
Čítajte viac Protestujúci pred úradom vlády použili pyrotechniku, zranili sa dvaja policajti
Kým dvaja najväčší politickí rivali snemovali, na Poštovej ulici v Bratislave inštalovali politici Alojz Hlina, Ábel Ravasz a Juraj Hipš kufre. Tie majú všetkým pripomínať, aby zavolali svoje deti domov. Ravasz pripomenul, že vyše 50 percent študentov vysokých škôl uvažuje nad odchodom zo Slovenska. Nielen dočasným, ale aj trvalým. „Prichádzame o jednu z najcennejších vecí, ktorú máme,“ potvrdil Hipš.
Hlina zasa inštaláciu chápe ako pripomienku udalostí z minulého režimu – keď sa zo socialistickej krajiny utekalo za slobodou. Rovnako sa uteká aj teraz. Všetci traja sa zhodli, že sú potrebné reformy školstva, justície, zdravotníctva, zníženie korupcie či zvýšenie dôvery v štátne inštitúcie. Aj to je symbol novembra 1989.
Vládne OĽaNO si rezervovalo Námestie SNP. November si však pripomenulo len srdiečkom zo sviečok a historickými fotografiami.
Foto: Pravda
Na ďalších miestach sa konali protesty, ktoré zorganizovali extrémisti. Šafárikovo námestie patrilo Republike, ĽS NS sa usídlila pred Národnou radou. Ľudia sa však zgrupovali aj na Župnom námestí, pred Prezidentským palácom… Z tribún okrem iného zneli antivaxerské heslá, nadávky na súčasnú vládu a podpichovanie aktuálne najvyššie postavených politikov.
Centrum mesta kontrolovala polícia. Tá už v utorok upozorňovala, aby sa Bratislavčania pohybovali v centre čo najmenej. Extrémisti ešte v utorok totiž ponúkali voľné miesta v autobusoch, ktoré mali protestujúcich priviezť zo všetkých kútov Slovenska.
Čítajte viac Kiežby nás boj s covidom spojil ako boj spred 32 rokov, odkázala Čaputová
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.