„Globálny index korupcie (GCI) je zložený index ponúkajúci klasifikáciu vonkajších rizík podľa krajín, pokiaľ ide o korupčné zločiny a zločiny bielych golierov. Globálny index korupcie bol zostavený v rámci všeobecnejšieho plánu na zmiernenie rizík, ktorý je v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a aktuálne záväznými právnymi požiadavkami,“ uvádza na svojom webe švajčiarska organizácia, ktorá index pripravuje.
Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) zodpovednosť za zhoršenie postavenia v rebríčku odmieta. „Údaj, ktorý spomínate, vychádza z meraní Transparency International z roku 2020, keď boli v náladách verejnosti silne prítomné korupčné kauzy bývalej vlády a jej nominantov – napríklad vtedajšieho šéfa Štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.
Nie je to však úplne pravdivé tvrdenie. Globálny index korupcie totiž nie je postavený len na vnímaní problému korupcie v spoločnosti. Je založený na 43 rôznych otvorených datasetoch, ktoré pochádzajú výlučne z 11 medzinárodne uznávaných inštitúcií.
Medzi ne patrí napríklad Organizácia Spojených národov, Svetová banka, Finančný akčný výbor (FATF), Svetové ekonomické fórum či Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj spomínaná Transparency International.
Pri zostavovaní rebríčka brali do úvahy 28 indikátorov rozdelených do šiestich základných kategórií: ratifikačný status protikorupčnej legislatívy, vnímanie korupcie, transparentnosť štátnych inštitúcií, regulačné charakteristiky štátov, trestná politika štátu proti praniu špinavých peňazí financovaniu terorizmu a členstvo v medzinárodných organizáciám zameraným na boj proti praniu peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti.