„Chcem k tomu len povedať, že asi do smrti nezabudnem na túto záležitosť. Najmä na jedného mladého príslušníka Zboru nápravnej výchovy vtedy, ktorý bol len pár dní v službe a bol podrezaný. Boli tam fotografie. To bolo hrozné čosi, mladý človek. Bolo to zverstvo a mňa by teraz zaujímalo, či hlavný aktér Tibor Polgári aspoň cíti nejakú ľútosť nad tými mŕtvymi, ale dosť o tom pochybujem,“ povedal exsudca. Dodal, že to bol jeden z najväčších procesov, ktorý viedol. Najmä preto, že tam bolo veľa obetí.
Od úteku väzňov z väzenia v Leopoldove, pri ktorom zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý, uplynulo v utorok 30 rokov.
Javorčíková: Vyšetrovanie bolo jednou z najťažších káuz
Vyšetrovanie prípadu bolo jednou z najťažších káuz a bol to brutálny čin. Uviedla to pre TASR vtedajšia dozorová prokurátorka tohto krvavého prípadu, súčasná členka Súdnej rady a emeritná sudkyňa Katarína Javorčíková.
Čítajte viac Leopoldovská masakra stále neprebolela
„Vtedy som mala spomienky čerstvejšie, ako je to dnes. V každom prípade vo mne to rezonuje ako jedna z najťažších káuz, ktorú som vo svojej profesionálnej kariére prokurátorky dozorovala. Zarezonovala hlavne tou brutalitou a fatálnym následkom, ktorý malo zanedbanie alebo nezvládnutie dostatočnej pozornosti jedného z dozorcov v leopoldovskej väznici, pričom spustilo celú sériu veľmi brutálnych skutkov priamo v tejto väznici,“ povedala.
Vraždu piatich príslušníkov väzenskej stráže považuje za vážne memento. „Myslím si, že naozaj treba zachovávať veľký balans jednak medzi tým, aby aj väzni, ktorí boli odsúdení za ťažké násilné trestné činy mali primerané podmienky vo výkone trestu. Súčasne musí to byť nastavené tak, aby bol väzenský personál dostatočne chránený, aby sa nič také už v našich väzniciach nemohlo stať,“ zdôraznila.
Vačok: Masaker v Leopoldove bol jedným z najzávažnejších vyšetrovaných prípadov
Podľa bývalého vyšetrovateľa a dnes obhajcu Petra Vačoka bolo vyšetrovanie celého prípadu považované za jeden z najzávažnejších prípadov, ktorý sa realizoval na vtedajšom Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave.
„Vždy sme posudzovali prípady aj z hľadiska závažnosti. Jeden z najzávažnejších prípadov, ktorý sa realizoval na Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave, bol útek väzňov z leopoldovskej väznice, ktorí pri ňom zabili piatich príslušníkov. Ďalší dvaja to prežili, ale museli veľmi tvrdo bojovať o život. Navyše tam bola ďalšia trestná činnosť vrátane násilnej,“ uviedol Vačok.
Dodal, že polícii sa napokon podarilo vrahov zadržať. „Ja som bol vedúci tímu. Realizovalo sa to na krajskom úrade vyšetrovania a vtedy, po podaní obžaloby, to riešil krajský súd (KS). Odvolací súd bol potom Najvyšší súd SR,“ dodal. Vačok bol osobne zodpovedný za obhliadku miesta činu.
Čítajte viac Generál: Leopoldovská vzbura. Pomsta za plané sľuby politikov
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, ktorá sa považovala za najprísnejšie stráženú v časoch komunistického režimu. Väzni Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovali útek od októbra toho roku.
20 hodín
Polícia nasadila všetky sily, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Vypátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Harvan sa v roku 1993 v cele obesil.
Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015. Následne prepustili aj Botoša. Aktuálne si tresty odpykávajú len Polgári a Uriga.