Premiér Heger tvrdí, že o povinnom očkovaní pre vybrané skupiny hovorí aj s ústavnými právnikmi už dlhší čas. „Toto je alternatíva, nad ktorou veľmi silno uvažujeme. Najviac ohrození sú ľudia s vekom 60+. Aj preto diskutujeme a hľadáme také riešenie, aby bolo ústavné. Hneď ako to bude možné, predložím ústavný návrh na povinné očkovanie pre túto vekovú skupinu. Ak to možné nebude, treba začať diskusiu aj o povinnom zaočkovaní celého obyvateľstva. Ale to je až ďalší krok,“ povedal premiér.
Pripúšťala by teda ústava a súčasné zákony takýto krok? Ako vysvetľuje ústavný právnik Peter Kresák, z ústavou garantovaného práva na život vyplýva pozitívny záväzok štátu vykonávať potrebné opatrenia na zabezpečenie ústavných práv.
„Môže sa tak diať napríklad formou zabezpečovania istých zdravotných benefitov pre občanov (preventívna zdravotná starostlivosť) alebo v prípade potreby aj obmedzovaním ich niektorých práv, pokiaľ sa to ukáže ako nevyhnutné pre ochranu zdravia ostatných,“ vysvetľuje. Súčasný zákon o ochrane zdravia povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu výslovne upravuje. Už dnes máme totiž zavedené povinné očkovanie napríklad proti čiernemu kašľu, osýpkam, tetanu, mumpsu a ďalším vážnym ochoreniam, ktorých hrozbu sa nám vďaka vakcínam podarilo eliminovať.
Čítajte viac Lockdown made in Slovakia. Čo je povolené a čo zakázané
Ústavný právnik v kontexte legitimity povinného očkovania poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2014, ktoré hovorí: „K prevencii prenosných ochorení patrí povinné očkovanie. Pri nebezpečných prenosných ochoreniach ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí, nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť. Preto štát, zohľadňujúc proporcionalitu medzi osobnou integritou a verejným záujmom, a pritom v súlade s poznatkami a názormi odbornej obce vypracoval účinný protiepidemický program, v ktorom určil desať najzávažnejších ochorení, proti ktorým legislatívne upravil povinnosť očkovať sa.“
Na základe uvedeného názoru Ústavného súdu tak podľa Kresáka sú „v súlade s ústavnými požiadavkami vytvorené zákonné predpoklady pre zavedenie povinného očkovania aj proti COVID-19, aj keď by zrejme bolo potrebné o uvedené doplniť text vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška č. 585/2008 Z. z.“.
Nastavenie vekového kritéria okruhu ľudí, pre ktorých by platila povinnosť očkovania, je primárne odbornou otázkou pre epidemiológov, virológov či lekárov. Z ústavnoprávneho hľadiska je však nevyhnutné, aby predmetná povinnosť spĺňala test proporcionality, ktorý sa využíva pri skúmaní zásahov štátu do základných práv občanov.
„Takýto zásah (zavedenie povinného očkovania) by mal byť nielen legálny (v súlade so zákonom), ale aj nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie stanoveného cieľa (ochrana verejného zdravia). Okrem toho musí smerovať k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu a primeraný v tom zmysle, že sa využije, až potom keď sa preukáže, že menej invazívne kroky neviedli k dosiahnutiu želaného cieľa a tiež, aby sa pri ukladaní povinnosti povinného očkovania zohľadňovali prípadné známe zdravotné kontraindikácie jednotlivcov,“ vysvetľuje Peter Kresák.
Otázku povinného očkovania pre zdravotníckych pracovníkov a niektorých zamestnancov verejnej správy posudzoval aj Federálny súd v Novom Mexiku. Sťažnosť voči takejto povinnosti zamietol, pričom súd uviedol, že „požiadavky na očkovanie, ktoré ukladá napadnutý zákon, majú svoj podklad v medicíne a vo vede, a sú racionálne spojené s legitímnym záujmom štátu na ochrane komunity pred epidemickým ochorením, ktoré ohrozuje bezpečnosť jej členov“.
Kresák dopĺňa, že takúto a podobnú argumentáciu môžeme čítať v mnohých rozhodnutiach súdov viacerých krajín (napríklad aj nález Ústavného súdu Českej republiky s. zn. III. ÚS 449/06 z 3. februára 2011, ale aj rozhodnutia Ústavnej rady vo Francúzsku, Spolkového ústavného súdu v SRN a Ústavného súdneho dvora v Rakúsku a ďalších) a podľa jeho názoru je v súlade so základnými ľudskoprávnymi normami medzinárodného práva.
Problematika vymožiteľnosti
Zatiaľ nezodpovedanou otázkou je vymožiteľnosť takejto povinnosti a sankcionovania jej nesplnenia. Dnes za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. To znamená, že v prípade, že zákonný zástupca maloletého odmietne viacero očkovaní, tak maximálna výška potenciálnej pokuty je 331 eur.
Kresák si myslí, že pokiaľ Ústavný súd nespochybnil peňažnú pokutu ako jednu z možných sankcií, tak nemá dôvod domnievať sa, že uvedené by nemalo byť akceptované aj v prípade zavedenia povinného očkovania pre vybrané kategórie občanov.
Advokát z kancelárie h&h Partners Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, hovorí, že dnes pri riešení otázky vymožiteľnosti môžeme hrať len s kartami, ktoré máme k dispozícii, pretože sme v časovej tiesni. „V momentálnom štádiu si myslím, že akýkoľvek racionálny nástroj, i keď nie úplne najefektívnejší, je lepší, ako nerobiť nič a prizerať sa, ako nám to všetko ide dole vodou,“ uvádza Humeník.
Singapur, ktorý má vyše 85-percentnú zaočkovanosť, začiatkom novembra pristúpil k rozhodnutiu, že nezaočkovaným pacientom bude fakturovať zdravotnú starostlivosť v prípade hospitalizácie kvôli ochoreniu COVID-19. Kresák však so zavedením podobného systému na Slovensku zásadne nesúhlasí.
„Takáto sankcia v zmysle textu Ústavy SR zasahuje do podstaty ústavného práva každého na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia (čl. 40 Ústavy SR). Aj keď ústava umožňuje, aby podmienky pre uvedené určil zákon, no ten zjavne nemôže odňať občanovi podstatu práva na ochranu jeho zdravia,“ myslí si Kresák. Podľa Humeníka by však mohla prísť do úvahy i takáto alternatíva. Podstatnejšie je však to, ako štát pristúpi ku komunikácii takéhoto rozhodnutia. „Občania by mali byť informovaní, prečo sa takáto úprava prijíma a že nejde o kriminalizáciu za názor, ale že naším spoločným cieľom je bezpečnosť spoločnosti,“ argumentuje Humeník.
Štát by mal prevziať zodpovednosť
Ak by štát pristúpil k zavedeniu povinnosti očkovania, podľa právnikov by mal jednoznačne prevziať zodpovednosť za akékoľvek nežiaduce účinky vakcín.
Podľa Humeníka ide nielen o ekonomickú, ale primárne o etickú nevyhnutnosť. „V zákone o liekoch máme už dnes zakotvenú zodpovednosť štátu za nežiaduce účinky vakcín, ktoré boli použité na základe povolenia ministerstva. To je však momentálne prípad len vakcíny Sputnik V. Zodpovednosť štátu je potrebné rozšíriť na všetky vakcíny, ktoré sú proti ochoreniu COVID-19, pretože tým by štát vyslal jasný signál, že stojí za všetkými tými, ktorí sa rozhodli chrániť seba a najmä celú spoločnosť,“ vysvetľuje právnik.
Obdobný názor má aj Peter Kresák, podľa ktorého je nevyhnutné poukázať aj na potrebu legislatívneho riešenia zodpovednosti štátu za prípadnú ujmu spôsobenú následkom povinného očkovania.
Politické dôsledky
Vzhľadom na ústavnoprávnu súladnosť povinného očkovania možno usudzovať, že zavedenie takéhoto pravidla je primárne politickou otázkou, než právnou. Nastoľuje sa tak otázka, či má súčasná koalícia odvahu a vôľu pristúpiť k takémuto rozhodnutiu. Podľa politológa Jozefa Lenča by to „určite vyvolalo odpor hlučnej časti verejnosti, čo je určite pre politikov, ktorí prijímajú takéto opatrenia, veľmi nekomfortná situácia a skôr to vedie k tomu, že sa neodhodlajú na takýto krok. Myslím si však, že z dlhodobého hľadiska, aj s výhľadom toho, že pravdepodobnosť predčasných volieb je minimálna, si nemyslím, že by to malo mať zničujúci dosah na samotné politické strany. Ak by skutočne existovala odvaha a záujem pomôcť Slovensku, tak si myslím, že je ešte stále čas ísť do takéhoto rozhodnutia,“ mieni politológ.
Napriek racionalite zavedenia povinného očkovania a jeho súladu s ústavou sa však podľa politológa nemožno domnievať, že bude aj zavedené v praxi. „Ak Boris Kollár dodrží svoje slovo, čo sa mu nie vždy darí, tak to neprejde. Pretože jednoznačne povedal, že takéto rozhodnutie bude vetovať. Rovnako ako tvrdo sa vyjadrila SaS, že nezahlasuje za plošný lockdown. Takže uvidíme, akým spôsobom z tejto patovej situácie vládna koalícia vyjde, pretože ak platí koaličná zmluva, teda ak niektorý z koaličných partnerov niečo vetuje, tak to jednoducho nemôže prejsť. Dnes sa to teda javí tak, ako to opísal Robert Fico, že vládna koalícia niečo vymyslí a potom sa modlí v kaplnke, ako to dopadne,“ uzatvára politológ Lenč.