Niektoré školy dostanú viac peňazí z podielových daní

Súkromné a cirkevné materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a ďalšie školské zariadenia dostanú z podielových daní viac peňazí ako doteraz.

26.11.2021 07:54
Deti flauta ZUŠ Foto:
Viac peňazí by malo ísť na podporu detí v súkromných a cirkevných umeleckých školách.
debata (3)

Národnou radou vo štvrtok 25. novembra prešiel návrh zákona, ktorý zrovnoprávňuje financovanie týchto škôl so školami, ktoré zriaďujú obce a kraje. Nič sa však nemení pre súkromné a cirkevné základné a stredné školy.

Každý zriaďovateľ bude mať naďalej právo autonómne rozhodovať o tom, koľko financií konkrétnym umeleckým, jazykovým a materským školám pridelí. Nové je však to, že obce, mestá, cirkevní aj súkromní zriaďovatelia dostanú po novom plnú sumu toho, čo štát napočíta na deti, ktoré do nich chodia. Po zrovnoprávnení financovania všetkých zriaďovateľov súkromné školy podľa prezidentky Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Evy Ohraďanovej volali 13 rokov.

„Na Slovensku je aspoň jedna neštátna škola približne v 270 obciach. Z nich 70 obcí už dnes prideľuje neštátnym zriaďovateľom plnú sumu. Zmenu pocíti zostávajúcich 200 obcí a miest, ktoré si doteraz časť peňazí, určených pre deti neštátnych škôl, nechávali vo vlastnom rozpočte,“ spresnila Ohraďanová.

„Doterajšie znenie zákona umožňovalo mestám a obciam prideľovať neštátnym zriaďovateľom financie v rôznej výške, a to bez ohľadu na to, že im od štátu prišla na každé dieťa rovnaká suma. Okrem toho bola možnosť počas roka kedykoľvek zmeniť všeobecne záväzné nariadenie, čím sa školy dostávali do ohrozenia,“ vysvetlila pre Pravdu Stella Hanzelová z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Toto sa podľa nej naplno prejavilo počas pandémie COVID-19, keď niektoré neštátne materské školy a poradenské zariadenia bojovali o prežitie.

„Systém je nastavený tak, že peniaze z podielových daní idú za dieťaťom a nie pre obec či mesto. Štát si u štátnych i neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené do siete, objednáva službu – výchovu a vzdelávanie pre deti v štáte – a za túto službu posiela pre každé dieťa peniaze prostredníctvom obcí,“ hovorí Hanzelová. Táto suma je podľa nej vypočítaná na základe počtov detí, ktoré navštevujú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy alebo školské zariadenia v každej konkrétnej obci.

„Ak by napríklad cirkevná materská škola, ktorá má sto detí, z obce odišla, obec by z podielových daní o rok dostala menej financií o sumu prepočítanú na týchto 100 detí. A obec, kam by tieto deti do neštátnej materskej školy nastúpili, by dostala navýšenie rozpočtu presne o tento počet detí,“ objasnila Hanzelová.

Doplnila, že doterajší zákon bol nastavený tak, že mestá a obce si mohli ponechať 12 percent zo sumy, ktorú dali svojim zariadeniam. „Ak zo sumy, ktorú im poslal štát, neštátnemu zariadeniu vypočítali a dali len zákonom stanovené minimum, ušetrili a so zvyšnými peniazmi mohli robiť, čo chceli, napríklad budovať chodník alebo si vyplatiť odmeny,“ podotkla Hanzelová. „Mestá a obce už nebudú môcť voľne disponovať s peniazmi neštátnych zriaďovateľov a budú ich musieť poslať tam, kam boli určené. Teda k deťom, ktoré si pre svoj rozvoj vybrali súkromnú alebo cirkevnú školu či školské zariadenie,“ dopĺňa Ohraďanová.

Myslí si, že novela súkromným a cirkevným škôlkam, jazykovým a umeleckým školám rozhodne pomôže. „Podľa našich prepočtov sa každý rok neštátnym zriaďovateľom odobralo takmer 20 miliónov eur, ktoré boli mestám a obciam prideľované na základe napočítaných detí v neštátnych školách a školských zariadeniach. Teraz dostanú celý objem financií, čo výrazne zmení podmienky ich fungovania,“ tvrdí Ohraďanová. <pe>

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #školy