Parlament mal dnes rokovať aj o vládnych návrhoch zákonov týkajúcich sa zdravotníctva, ale ani minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) nebol v parlamente. Navyše sa v tejto súvislosti čaká na rokovanie zdravotníckeho výboru parlamentu.
Predsedajúci schôdze Juraj Blanár (Smer-SD) uviedol, že rokovací poriadok nepočíta s tým, že by sa prepadávanie návrhov dostalo do slučky. S predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) sa dohodol, že na budúci týždeň zvolá poslanecké grémium, aby určilo ďalší postup, „lebo takto to ďalej nejde“.
Národná rada SR v piatok obvykle rokuje bez obedňajšej prestávky do 14.00.
Panika a hystéria
Návrh novely Trestného zákona, ktorou sa majú znížiť tresty za držanie drog na vlastnú spotrebu, majú predkladatelia vrátiť na dopracovanie. Poslancov o tom počas diskusie k návrhu informoval jeden z predkladateľov Juraj Krúpa (OĽANO). Novelu navrhoval stiahnuť aj šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
„Vzhľadom na vývoj diskusie a vnímanie tejto problematiky, ktorá prerastá až do paniky a hysterických záchvatov, sme sa rozhodli, že tento návrh vrátime na prepracovanie,“ uviedol Krúpa.
Blanár reagoval, že o tomto návrhu bude potrebné hlasovať. Rovnako budú poslanci hlasovať aj o návrhu Pčolinského. Podľa rokovacieho poriadku však o návrhoch nemohli poslanci rokovať, kým sa neukončí diskusia k novele. Poslanci sa preto z diskusie odhlásili a o návrhoch o stiahnutí novely majú poslanci hlasovať až v utorok.
Sme rodina prekážajú tvrdé drogy
Pčolinskému a jeho kolegom zo Sme rodina prekáža, že novela by mala znížiť tresty aj za užívanie tvrdých drog, nielen za marihuanu. Podobné výhrady mali aj niektorí poslanci za OĽANO. Jeden z predkladateľov novely Kristián Čekovský (OĽANO) reagoval, že odborníci neodporúčajú vyňať jednu drogu a za ňu znížiť tresty.
Návrh tiež prinášal možnosť pre sudcov udeliť iný trest, napríklad tzv. ochranné liečenie. Novelou chceli tiež odstrániť spodnú hranicu trestu pri prechovávaní predmetu na výrobu drog, kam patrí aj pestovanie konope. Opakovane prichyteným užívateľom by už nemuselo hroziť desať až 15 rokov za mrežami, ale päť až desať rokov. Týkalo by sa to iba recidivistov. Pri vážnych prešľapoch, teda pri díleroch či obchodníkoch s drogami, tresty meniť nechceli.
Čítajte viac Po vyše troch týždňoch zomrel aj druhý cyklista, ktorého zrazil nadrogovaný Slovák
O materiáloch rezortu financií bude parlament rokovať až na konci aktuálnej schôdze. Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) dal v piatok procedurálny návrh, aby sa zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o finančnej kontrole a audite, budúcoročný rozpočet Eximbanky, súhrnná výročná správa za rok 2020, ako aj vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 prerokovali ako posledné body na záver aktuálnej schôdze. Tento návrh poslanci schválili. Dôvodom podľa Viskupiča je to, že v súčasnosti nie sú ukončené diskusie k uvedeným návrhom. Pôvodne mali poslanci o týchto bodoch rokovať v utorok 30. novembra.
Príspevok neprešiel
Nárok poberateľov dôchodkových dávok na výplatu jednorazového príplatku k dôchodkovej dávke v roku 2022 sa nezavedie. Plénum Národnej rady odmietlo návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý predložili nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase. Rovnako plénum neprijalo ani novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii z ich dielne.
Skupina poslancov predložila návrh zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že jedno kompenzačné opatrenie v podobe zachovania mechanizmu garantujúceho minimálnu valorizáciu dôchodkov NR SR na októbrovej schôdzi odmietla. Zámerom bolo adekvátne reagovať na prudký nárast spotrebiteľských cien v roku 2021, ktorý výrazne zasiahol aj domácnosti poberateľov dôchodkov. Príspevok mal slúžiť ako jednorazová kompenzácia mimoriadne zvýšených životných nákladov v rokoch 2021 a 2022.
Návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa malo docieliť, aby exekútori nevymáhali dlhy, ktorých boli dlžníci zbavení rozhodnutím konkurzného súdu. Predkladatelia poukázali na to, že v praxi dochádza k situáciám, keď dlžník je síce zbavený dlhov na základe rozhodnutia konkurzného súdu, ale dlžníkovi sa exekučné konania nezastavia automaticky. „O ich zastavení musí v zmysle súčasného znenia zákona rozhodnúť buď exekučný súd, alebo exekútor, čo v mnohých prípadoch trvá aj dva roky,“ skonštatovali.