Spomienkami Pavla Polláka sa začína mimoriadna príloha denníka Pravda venovaná stému výročiu narodenia jednej z najvýznamnejších osobností nielen slovenských, ale aj československých dejín. Noviny so špeciálnou prílohou Víkend o Dubčekovi sú v predaji od tejto soboty.
Dubček nebol nijaký papaláš, zdôraznil fotograf Vladimír Benko, ktorý sa pracovne dostal do jeho blízkosti po novembri 1989. „Náklonnosť si všade medzi obyčajnými ľuďmi získal už v prvej sekunde,“ upozornil. Keď Benko fotil Dubčeka na fotoreportáže zo súkromného života, zašli do klobučníctva. Doviezol ich taxík, domov si Dubček nezavolal štátnu limuzínu. „Urobím si prechádzku,“ povedal a vybral sa peši z centra Bratislavy do domu pod Slavínom, kde býval.
„Vedel, že nás môžu obsadiť. Neveril, že si naozaj trúfnu,“ podotkol o Dubčekovi Ivan Laluha, ktorý sa s ním kamarátil. Hovoril o tom, ako hlavný predstaviteľ Pražskej jari vnímal hrozbu Moskvy, že môže nastať invázia do Československa. „Dubček aj vtedy dúfal, že sa mu Leonida Brežneva podarí presvedčiť, aby prinajmenšom oddialil takéto riešenie. Chcel získať čas do najbližšieho zjazdu komunistickej strany zvolaného na 9. septembra 1968,“ objasnil Laluha.
VIDEO: Spomienka na Alexandra Dubčeka.
„Nebol naivný ani neschopný,“ podčiarkol historik Stanislav Sikora, ktorý sa dlhé roky venuje bádaniu Dubčekovej činnosti. Je presvedčený, že Dubček bol v danom čase nenahraditeľný: „Bol mimoriadne bystrý človek, ktorý sa fantasticky hodil práve na to obdobie demokratizácie.“ Politik Boris Zala, ktorý Dubčekovi v marci 1992 prenechal svoju funkciu predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska, poukázal na to, že jeho prínos treba vidieť už pred rozbehnutím obrodného procesu v roku 1968: „Bez Dubčeka si neviem predstaviť odstavenie starej stalinistickej gardy v Československu.“
Bývalá televízna hlásateľka Dana Hermannová poznala nielen Dubčeka, ale aj jeho manželku Annu a zároveň ich troch synov. Pravidelne chodievala na návštevy do ich domu.
„Dubček celé noci nespával. Trápilo ho, koľko osudov invázia ovplyvnila,“ povedala Hermannová. Zdôraznila, že pani Anna mu bola obrovskou oporou.
Hermannová chodievala k Dubčekovcom aj na oslavy narodenín. „Boli to veselé chvíle, keď všetci sedeli okolo stola a pieseň išla dookola, každý zaspieval svoju obľúbenú pesničku. Dubček mal rád slovenské ľudové piesne, najmä zbojnícke,“ zaspomínala si Hermannová.
Bývalý politik a diplomat Peter Weiss označil Dubčeka za politika svetového formátu. Ocenil na ňom aj to, že pomohol rehabilitovať a presadiť odkaz Slovenského národného povstania. A po návrate do politiky po vynútenej dvadsaťročnej pauze znovu znamenal pre spoločnosť veľa: „Bol garantom, že v revolúcii neprevládnu jakobínske tendencie a že bude mať nežný charakter,“ ozrejmil Weiss.
V ankete s názvom Najväčší Slovák v réžii RTVS sa Dubček ocitol na šiestom mieste. Výsledky zverejnili v októbri 2019. Prvé miesto obsadil Milan Rastislav Štefánik. Anketa bola prevzatá z pôvodného britského formátu BBC 100 Greatest Britons (100 najväčších Britov).