Mutácie vo vírusoch vznikajú a zanikajú neustále. Omikron však pre koronavírus znamená evolučnú výhodu. V Juhoafrickej republike mu stačilo len dvadsať dní, aby sa stal dominantným vírusom. Variant delta na takéto ovládnutie Veľkej Británie na prelome mája a júna potreboval päť až šesť týždňov.
„Štruktúra mutácií, ktoré vírus má, vyzerá nebezpečne, ale nie je jasné, či bude funkčná. Nevieme, či bude omikron spôsobovať prelomenie imunity, alebo či bude schopný spôsobovať vážne zdravotné problémy,“ upozorňuje matematik Richard Kollár.
Napriek tomu sa viaceré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, rozhodli zastaviť lety najmä z južnej Afriky, kde sa omikron objavil. Prichádzajúci na Slovensko musia ísť povinne do karantény, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú plne očkovaní. Krajiny nemajú dobrú skúsenosť s mutáciami koronavírusu, preto sa obávajú aj omikronu.
„Zatiaľ vieme, že ľudia, ktorí sa infikovali, hneď nezomierajú. Katastrofický scenár sa teda nekoná. No hrozí, že mutácia môže spôsobiť vážnejší priebeh ochorenia aj už zaočkovaným,“ pokračuje Kollár. Pripomína, že i plne zaočkovaní sa infikovali variantom delta a to isté môže spôsobiť aj omikron.
Čítajte viac Koho posiela omikron do karantény?
Epidemiológ ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka varuje: pri delte bola potrebná 80-percentná zaočkovanosť, aby sa dalo hovoriť o kolektívnej imunite. „Ak je omikron infekčnejší, tak hranica sa posúva k 90 až 95 percentám,“ zdôrazňuje. V súčasnosti je na Slovensku plne zaočkovaných približne 45 percent ľudí.
Pre vírus je podľa Pavelku evolučnou výhodou krátky generačný čas ochorenia. Teda čas, ktorý uplynie od nakazenia do chvíle, keď sa pacient stáva infekčným. „Pri pôvodnom víruse to trvalo päť až šesť dní. Variantu delta stačili dva až tri dni. Pri omikrone bude tento čas ešte kratší. Čiže už nebude fungovať dohľadávanie kontaktov infikovaného,“ upozorňuje Pavelka. A to je podľa neho dôvod na zavedenie povinného očkovania. Aj v tom prípade, že niektorá z mutácií dokáže obísť imunitu nadobudnutú vakcináciou či prekonaním ochorenia.
„No môže sa stať, že omikron aj zanikne,“ podotýka epidemiológ. Pripomína mutáciu beta, ktorá do Európy (a teda ani na Slovensko) či do Spojených štátov takmer vôbec neprenikla. Šírila sa najmä v krajinách južnej Afriky.
Podstatné pre preskúmanie nových mutácií je podľa Pavelku fakt, kedy sa rozšíria v bohatých krajinách. „Keď sa delta šírila v Indii, nemali sme o nej dostatok informácií. India totiž nemá dostatočné kapacity na to, aby dokázala vírus skúmať. To sa stalo až vtedy, keď prišla delta do Veľkej Británie,“ vysvetľuje Pavelka.
Upokojuje, že vakcíny dokážu človeka chrániť aj v prípade, ak sa niektorou mutáciou infikuje. „Aj keby mutácia dokázala narušiť imunitu, ktorú človek získal očkovaním, vakcína ho stále chráni pred ťažkým priebehom ochorenia a smrťou,“ tvrdí Pavelka. „Pred vírusom máme kúsok náskok. Covid je problém pre nezaočkovaných. Kto by sa mal obávať o život, sú nezaočkovaní,“ tvrdí jednoznačne. Byť nezaočkovaným v prostredí, kde sa šíri delta či omikron, je podľa neho pokusom o samovraždu.
Od piatka sa Konzílium odborníkov denne zaoberá mutáciou omikron. Pripravujú sa nové opatrenia, no zatiaľ nikto z konzília nechce byť konkrétny.
Vieme málo, no šíri sa rýchlejšie
Prvé informácie hovoria, že omikron sa šíri 500-krát rýchlejšie ako pôvodný variant koronavírusu z čínskeho Wu-chanu. Presné časové odpovede však zatiaľ neexistujú, keďže prvých infikovaných objavili lekári v JAR pred dvoma týždňami.
„Vieme, že sa extrémne rýchlo šíri, ale nevieme, čo spôsobuje,“ ozrejmil matematik Kollár. Predpokladá, že vírusu sa podarilo presadiť v krajinách, kde majú momentálne málo prípadov a nie je podľa neho jasné, či bude rovnako útočný aj v takých premorených krajinách, ako je Slovensko. Tipuje však, že sa to vírusu podarí a aj na Slovensku vytlačí teraz dominujúci variant delta.
„Prípadov je mnoho a teraz musia zdravotníci sledovať, aký priebeh ochorenia pacienti majú. Počas desiatich dní budeme vedieť minimálne to, aký má dosah na hospitalizácie,“ spresnil a pripomína, že aj napriek extrémnemu šíreniu omikronu má trasovanie zmysel. „Hoci bude len informatívne a nezastaví šírenie, tak zmysel má,“ spresňuje Kollár, ktorý si nemyslí, že zatvorenie hraníc by Slovensku pomohlo.
„Vieme, že prvá vlna infikovaných prichádza z afrických krajín a vo veľmi malej miere zo západnej Európy. Keď sa takto šíri, tak sa dostane všade. Zastaviť to nebudeme vedieť, aj s deltou máme obrovské problémy, nieto ešte s niečím, čo dokáže deltu vytlačiť,“ podotkol.
Upozorňuje však, že omikron „rastie“ v južnej Afrike na prelome novembra a decembra, teda na začiatku leta na južnej pologuli. To isté robila delta začiatkom leta v Európe. Kollár preto varuje, že ani sezónnosť nedokáže zastaviť šírenie vírusu.
„Aj pri alfe, aj delte sa na začiatku veľa diskutovalo o tom, že majú vyššiu smrtnosť či horšie priebehy ochorenia. Neskôr sa ukázalo, že to bolo len z nedostatku zachytených prípadov,“ pripomenul Kollár. Hoci je smrtnosť pri oboch mutáciách podobná, tak prvé informácie hovorili o tom, že je to horšie. „Dôvodom je, že na začiatku nedokážeme zachytiť všetky prípady a pri tých najhorších sa zdá, že je nebezpečnejší. Aj pri omikrone sa dá očakávať, že prvé správy o smrtnosti a hospitalizáciách budú hovoriť o tom, že sú horšie, ale za tým môže byť výberová štatistika, pretože nepozorujeme všetky existujúce prípady,“ potvrdzuje Kollár.
„Nedá sa predpokladať, či je vírus na evolučnom vrchole. Možností, ako môže zmutovať, je nesmierne veľa. No covid sám osebe je taká zlá choroba, že aj keby bola táto mutácia rovnako smrtná, ale bude sa šíriť rýchlejšie, tak máme ďalší problém,“ upozornil.
Kollár tiež pripomína, že prehnané mutácie by mohli byť aj koncom pandémie. „Nevieme, kam vírus táto mutácia posunula. Mutácií je veľa, ale to hneď neznamená, že vírus bude nebezpečnejší,“ ozrejmil.
Spôsob cestovania sa zmení
Virológ Jaromír Pastorek, bývalý predseda Slovenskej akadémie vied, vysvetľuje, že inou cestou ako kombináciou pravidelného očkovania a cestovných obmedzení sa svet teraz vydať nemôže.
„V Hongkongu nastúpite do lietadla, cítite sa zdravo. Keď pristanete po dvanástich hodinách v Londýne, už kašlete,“ približuje. Pastorek však hneď upozorňuje, že sprísnené letecké kontroly šíreniu vírusu nezabránia. „Nikomu nedokážete, že je infekčný, a teda nemôže letieť. Možno si budeme musieť zvyknúť, že aj počas letu budeme musieť mať rúškach,“ dodáva.
Celosvetový problém je podľa Pastorka v tom, že mutácie sa nedajú eliminovať. Spresnil, že jediné, čo sa pri tomto víruse nemení, je spôsob šírenia. A ten sa dá ovplyvniť obmedzením kontaktov či cestovania.
„Tento vírus odhalil totálne slabiny nášho zdravotníckeho systému. Ide o to, aby sme dokázali zachraňovať životy chorých. To, že niekto stratí na pár dní čuch a chuť, to sme tu mali vždy. No fakt, že slovenské zdravotníctvo nebolo na koronavírus pripravené, je dôsledok toho, prečo musíme znášať striktné opatrenia,“ mieni Pastorek.
Aj on je presvedčený, že pri vakcinácii sa treba zamerať na rizikovú skupinu obyvateľstva, ktorá končí v nemocniciach. „Nič iné ako vakcíny nemáme, no tie nás nespasia, musíme sledovať cestovanie. Globalizácia spôsobila to, ako rýchlo sa nové mutácie šíria. Vždy boli pandémie, no interval medzi nimi sa stále skracuje,“ spresňuje Pastorek. A vážne pripomína, že Slovensko bolo jednou z prvých krajín na svete, kde sa podarilo eliminovať detskú obrnu. V roku 1957 stačili tri dni, aby bola zaočkovaná celá republika.