Paragraf 363 ide ďalej napriek odporu hnutia Sme rodina

Keďže diskusia o zmene kritizovaného paragrafu 363 Trestného poriadku už niekoľko týždňov viazla, iniciatívu zobral do vlastných rúk poslanec SaS Alojz Baránik. Do parlamentu predložil vlastný návrh. Podľa hnutia Sme rodina ho mal stiahnuť, pretože obišiel koaličnú radu. Napriek nesúhlasu má však Baránikov návrh šancu.

, 01.12.2021 06:50
Maroš Žilinka Foto:
Generálny prokurátor Maroš Žilinka
debata (97)

V OĽaNO pripúšťajú, že ho v legislatívnom procese posunú ďalej, napriek odporu hnutia Borisa Kollára. V prípade úspechu by už od marca mohol generálny prokurátor Maroš Žilinka prísť o časť právomocí.

„V našom poslaneckom klube sme sa ešte definitívne nedohodli. Môj osobný názor je, že by sme tento návrh mali posunúť do druhého čítania s tým, že potom mal byť schválený len v takom znení, na ktorom sa dohodneme všetci z koalície. To ale asi nebude v podobe, v akej je navrhnutý,“ priblížil pre Pravdu predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák z hnutia OĽaNO.

Aj keď je zmena paragrafu 363 Trestného poriadku spomínaná aj v Programovom vyhlásení vlády, do októbra o nej vôbec nebolo počuť. Všetko zmenilo až rozhodnutie Generálnej prokuratúry o zrušení obvinení bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Prokuratúra pri týchto vyšetrovaniach skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť stíhania. Pčolinský bol preto vzápätí takmer po polroku aj prepustený z väzby.

Na hlavu Žilinku sa vzniesla vlna kritiky. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) vzápätí iniciovala mimoriadnu koaličnú radu. Z jej rokovanie vzišla dohoda o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh na oslabenie právomocí generálneho prokurátora. Už od začiatku sa navyše hovorilo aj o rozdelení prokuratúry tak, aby špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica získala samostatnosť.

Keďže sa niekoľko týždňov nič nedialo, iniciatívy sa ujal poslanec Alojz Baránik a v piatok 5. novembra predložil do parlamentu vlastnú úpravu. Navrhuje v nej, aby bolo návrh na postup podľa paragrafu 363 možné podať len do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a aj to len v neprospech obvineného. Vzápätí sa pridala aj Remišová, ktorá 8. novembra informovala, že na koaličnú radu predložila vlastný návrh.

VIDEO: Poslanec Alojz Baránik k paragrafu 363. (23.11.2021)

Obišiel koaličnú radu

Predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský však reagoval výzvou, aby Baránik svoj návrh stiahol. „Pán Baránik ten svoj návrh zákona predložil bez súhlasu koaličnej rady, bez vedomia koaličných partnerov. Nikoho o tom neinformoval. To znamená, že svoj návrh musí podľa dohody na koaličnej rade stiahnuť alebo presunúť na februárovú schôdzu,“ povedal pre Pravdu ešte 11. novembra Pčolinský.

VIDEO: Peter Pčolinský k Baránikovmu návrhu zákona. (09.11.2021)

Minulý týždeň 23. novembra bolo preto rokovanie o jeho návrhu v parlamente prerušené a presunulo sa až na koniec programu. Baránik má však na celú vec iný názor a odkazuje, že svoj návrh nestiahne. „Svoj návrh nestiahnem. To sa nestane. Skončila sa rozprava a v posledný deň tejto schôdze sa o ňom bude hlasovať,“ uviedol Baránik v pondelok pre Pravdu.

V koaličnej zmluve sa uvádza, že koaliční poslanci nebudú na rokovanie parlamentu predkladať návrhy bez ich predchádzajúceho prerokovania na koaličnej rade. Baránik tvrdí, že jeho návrh na koaličnú radu predložený bol. „Bolo to prekonzultované a predložené na koaličnej rade. Keďže je tento konkrétny paragraf súčasťou Programového vyhlásenia vlády, nie je ho teda ani možné vetovať. Preto bol predložený so súhlasom ministerky spravodlivosti,“ dodal Baránik.

Jeho tvrdenie však okrem Pčolinského popiera aj Vetrák. „Je pravda, že tento návrh nemal odobrenie koaličnej rady. Žiadny poslanec síce nepotrebuje súhlas na predloženie legislatívneho návrhu, ale ak chce, aby bol jeho návrh úspešný, mal by odobrenie koaličnej rady mať,“ poznamenal Vetrák.

Napriek tomu však zastáva názor, že o Baránikovom návrhu by hlasovať mali. „Ten paragraf chceme meniť. Diskusia o tejto zmene už dlhú dobu viazne. Tento návrh pána Baránika preto beriem ako už zúfalý pokus riešiť túto zmenu v Trestnom poriadku. Ani v OĽaNO nie všetci súhlasia s takýmto radikálnym riešením. Keď to posunieme do druhého čítania, nech sa vytvorí tlak, aby sme sa na nejakej zmene dohodli. Určite musí prísť k nejakým zmenám,“ dodal Vetrák.

Ani Baránik sa zmenám nebráni. „Uvidíme. Viem, že viacerí kolegovia z OĽaNO to podporujú. Ešte ale nie je jasné, ako to dopadne. V prvom čítaní sa návrh prerokuje ako koncept. V druhom čítaní očakávam, že sa bude návrh prípadne zlepšovať, upravovať či dopĺňať. Urobil som ho najlepšie, ako som vedel. Pripúšťam ale, že môžu byť aj ďalšie dobré nápady, aby sa to urobilo ešte lepšie, ako to je,“ dodal.

Mazák verzus Žilinka

Debata o paragrafe 363 sa z politickej roviny presunula aj do verejného sporu medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a predsedom Súdnej rady Jánom Mazákom. Žilinka sa ohradil proti medializovaným vyjadreniam Mazáka, podľa ktorých konal Žilinka v prípade Haščáka a Pčolinského svojvoľne, a navyše tak Generálna prokuratúra ako súčasť výkonnej moci takto zasahuje do kompetencií súdnej moci. „Som presvedčený, že diskusia, výmena názorov, ale aj kritika na právne témy a výklad pozitívneho práva sú potrebné. Musia však byť primárne vecné, objektívne, a nie zavádzajúce, ba až klamlivé, postrádajúce odbornosť, zvlášť ak názory ovplyvňujúce odbornú aj laickú verejnosť verejne vyslovuje osoba, ktorá stojí na čele ústavného orgánu – Súdnej rady,“ zdôraznil Žilinka v otvorenom liste adresovanom Mazákovi.

Opiera sa o nález Ústavného súdu z 29. septembra 2021, v ktorom najvyššia súdna inštancia konštatovala, že Generálnej prokuratúre Ústava SR priznáva osobitné postavenie, pričom úlohou generálneho prokurátora nie je len ochrana záujmov štátu, ale zahŕňa aj ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Preto podľa neho nemožno hovoriť o zasahovaní výkonnej moci do súdnej moci.

Predseda Súdnej rady a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák však už nepovažoval za potrebné na Žilinkov list odpovedať podrobnejšie. „Rešpektujem vaše názory na problém výkladu a používania paragrafu 363 Trestného poriadku. Zotrvávam však na mojich záveroch o interpretácii a aplikácii tohto ustanovenia, ktoré majú svoj pevný a dodnes nezmenený základ v judikatúre Ústavného súdu, ako aj v doktrínach ústavného práva,“ odkázal Mazák. Odvolal sa pritom na nález Ústavného súdu z roku 1995, v ktorom plénum skonštatovalo, že „generálny prokurátor patrí do sústavy výkonnej moci“.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #Generálna prokuratúra #paragraf 363
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy