Právnici tvrdia, že legislatívne to možné je a podľa Jozefa Glasu z Ústavu zdravotníckej etiky Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity by ťarcha spoluúčasti nemala byť len na pacientovi, no i na tom, kto ho od očkovania odhováral.
Etické a nediskriminačné
Povinná spoluúčasť by znamenala, že určitá zdravotná starostlivosť by nebola hradená zo zdravotného poistenia. No ústava hovorí, že občania majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom. Advokát z kancelárie h&h Partners Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, pripomína, že len úprava zákona na to, aby bol návrh ústavný, nestačí.
„Musia byť splnené aj také predpoklady, akými sú napríklad zamedzenie diskriminácie,“ spresnil Humeník. Dodal, že bude otázne zaviazať niekoho na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá je inému hradená. Upozorňuje, že takýto návrh by musel byť transparentný, nediskriminačný a musí zohľadňovať prístup k očkovaniu či kontraindikácie.
„Právna úprava by mala smerovať k tomu, že štát občana netrestá, ale vytvára príležitosť bezplatne sa zúčastniť na prevencii, ktorá je dôležitá a podstatná pre spoločnosť. A keď sa niekto bez vážneho dôvodu nezúčastní, tak následkom by mohlo byť to, že bude za zdravotnú starostlivosť platiť,“ dodal. Je však podľa Humeníka potrebné sa pripraviť na to, že sa budú musieť zohľadňovať špecifické prípady.
„Daná osoba by napríklad vzhľadom na svoje sociálne postavanie nemala rovnakú príležitosť dať sa zaočkovať ako vy a ja,“ pokračuje. Pripomína, že mnoho ľudí je ovplyvnených dezinformáciami a štát by mal zohľadniť aj takýto scenár v právnej úprave. „Nie je to binárny svet jednotiek a núl, cieľom nemá byť trest a opatrenie nesmie byť nespravodlivé či diskriminačné,“ dodal Humeník.
Platiť by mal aj deziformátor
Neočkovaným hospitalizovaným by však mohli hrať do karát prípady fajčiarov, ktorí dostanú rakovinu pľúc a ďalej fajčia. Alebo alkoholikov, ktorí nedodržujú liečbu a pijú.
„Je to akoby nespravodlivé, najmä voči tým, ktorí sa snažia žiť zdravo. Medicína však nikdy nebola, ani nie je na to, aby rozhodovala, čo je a čo nie je spravodlivé. Medicína zo svojej etickej podstaty musí byť milosrdná. Zdravotníci, ktorí sa na covidových oddeleniach starajú rovnako o nezaočkovaných aj zaočkovaných pacientov, konajú eticky správne. Navyše, sú to skutoční hrdinovia dnešných čias,“ hovorí profesor Jozef Glasa.
Pripomína, že lekári sa o pacientov starajú, aj napriek tomu, že prevenciu zanedbávajú a ich liečba je drahá.
Upozorňuje, že ak by sa očkovanie voči koronavírusu stalo povinným, štát by mal možnosť od jeho odmietačov vymáhať pokutu. Podobne, ako to je už teraz v prípade iných povinných očkovaní. Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) spresnil, že pokuta za nedodržanie povinného očkovania je 300 eur každý mesiac.
„Ak by sa však štát namiesto pokuty rozhodol pristúpiť k sankcii vo forme finančnej spoluúčasti nezaočkovaného covidového pacienta na liečbe, musel by najskôr vyriešiť otázku spravodlivosti a oprávnenosti takéhoto opatrenia,“ upozorňuje profesor Glasa a tvrdí, že by to bolo aktuálne nemožné.
„Štát by taktiež musel dať občanom dostatočný čas na to, aby sa po riadnom vyhlásení takého opatrenia stihli dať zaočkovať. A musel by vyriešiť aj prípadné výnimky a ďalšie problémy. V tejto vlne pandémie by to teda nemalo ani žiaden reálny efekt,“ varuje.
Pripomína, že väčšina pacientov by si nebola schopná preplácať plné náklady liečby. Napríklad ak sa pacient dostane na umelú pľúcnu ventiláciu, tak priemerný účet za liečbu predstavuje 11-tisíc eur. Podľa Glasu by mohlo skôr ísť o nejaký symbolický poplatok, podobný cene za nadštandardné lôžko v nemocnici.
Cena za nadštandardný pobyt v nemocnici záleží od zariadenia no je to zhruba 40 až 50 eur na deň. „Možno sa to zdá málo, ale deň po dni sa to nazbiera. Ľudia si možno nevedia dobre predstaviť tisíce eur, čo stojí každodenne liečba covidového pacienta, ale spočítať si, koľko by ich to stálo hoci aj pri takomto symbolickom poplatku, iste dokážu,“ upozorňuje.
Ak by si napríklad nezaočkovaný a hospitalizovaný covid pacient podľa Glasu prerátal, že na JIS by strávil sedem dní, na obyčajnom oddelení ďalších sedem, pričom by poberal polovičnú PN, „tak by zistil, že človek na to nemá".
Pacientov a právnikov upozorňuje aby si prípadne vymáhali spätne vrátenie takýchto poplatkov od tých, ktorí ich dezinformovali. „Úplne by stačilo, keby sa so svojimi žiadosťami ako poškodení obrátili aspoň na verejne známe osoby. Vrátane niekoľkých politikov. V zahraničí sa to praktizuje pod pojmom hromadná žaloba. Myslím, že by si to aj bohatší spochybňovatelia očkovania veľmi rýchlo rozmysleli,“ uzavrel.
Lekár nie je kasa
Šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský presadzuje, aby nezaočkovaný pacient mal čiastkovú spoluúčasť na liečbe. Napríklad pri monoklonálnych protilátkach. Cena jednej infúzie sa pohybuje okolo 1 100 eur. Doplnil však, že si nemyslí, že toto je správna forma motivácie.
„Ľudia neveria, že ochorejú, tak sa nebudú báť toho, že by museli platiť. Na druhej strane – neviem si predstaviť lekára, ktorý by to od pacienta vymáhal,“ upozorňuje.
Dodáva, že riešiť to cez lekára je v európskych pomeroch nemysliteľné. „Pýtať si peniaze od ľudí, ktorí sa dusia a majú ťažkosti… Ak to pán minister zavedie, nech si to vyberá alebo nech to kontrolujú zdravotné poisťovne,“ spresnil Visolajský.
Podľa neho by teda prípadnú spoluúčasť mali vymáhať zdravotné poisťovne. „Ak ste pod vplyvom drogy a spôsobíte autonehodu, tak zdravotnú starostlivosť vám poisťovňa uhradí, no následne to od pacienta vymáha,“ priblížil.
VIDEO: Lengvarský chce preveriť prípadnú finančnú spoluúčasť nezaočkovaných na liečbe.