„Učitelia sa tretí rok naťahujú cez internet, ceny všetkého rastú a potom nejaký politik povie, že platy nevyrovná ani na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ hnevá sa riaditeľ Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši Jozef Škorupa.
„Ak sa učiteľom nezvýšia platy, ideme v januári do štrajku,“ vyhlásil tvrdo predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. Za jeho slová sa postavili učiteľské organizácie, riaditelia škôl, stredné odborné školy, gymnáziá aj základné školy.
Odborári žiadajú sľubované každoročné zvýšenie platov o desať percent, dorovnanie tarifného platu nepedagogických pracovníkov aspoň do výšky minimálnej mzdy, zvýšenie prevádzkového normatívu (v súčasnosti je 65 eur na žiaka). Na porovnanie: aktuálne minimálna mzda dosahuje 623 eur. Tarifný plat upratovačky je 572 eur v hrubom, pomocnice v kuchyni 643 eur.
Podľa návrhu rozpočtu na budúci rok sa počíta s trojpercentnou valorizáciou miezd a jednorazovým bonusom 350 eur. Ondek tvrdí, že je to nedostatočné, veď rok sa platy v školstve nehýbali. „Aj napriek tomu, že všetky koaličné strany pred parlamentnými voľbami 2020 sľubovali, že zvýšia platy,“ pridáva sa prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Čítajte viac Podvedení učitelia. Gröhling riskuje štrajk
Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska a učiteľka prvého stupňa z bratislavského Lamača Alena Petáková hovorí: „Podporujeme tieto aktivity. Ak odborový zväz uzná, že už niet inej možnosti, iba vstúpiť do štrajku, zapojíme sa.“ Aj ona vláde vyčíta, že neplní svoje sľuby. „Učitelia sú práve v tejto situácii v prvej línii a určite by si zaslúžili vyššie ohodnotenie,“ podotkla.
Ak sa ministerstvo školstva a vláda nerozhýbu, rozhýbu sa učitelia. Sľubujú, že nebudú učiť. Ani prezenčne, ani dištančne.
Ešte v novembri Slovenská komora učiteľov zhrnula predvolebné sľuby štyroch koaličných strán. Z porovnania nástupného tarifného platu učiteľa – teda 915 eur – a sľubov vychádza, že učiteľ stráca mesačne 218 eur. Komora v podateľni Úradu vlády nechala aj názornú pomôcku – plagát so sľubmi a s realitou. Doteraz podľa Crmomana nedostali žiadnu odpoveď.
Tej sa minister školstva Branislav Gröhling (SaS) vyhol aj v stredu po rokovaní vlády. Rezort neodpovedal ani na otázky, či je pripravený na možný štrajk pedagógov.
„Tu v regiónoch nízke platy učitelia nejako trpia, ale vo veľkých mestách sa na učenie vykašlú a pôjdu robiť niečo iné,“ podotkol Škorupa z Liptovského Mikuláša. Podobná situácia je vo všetkých krajských mestách. Škorupa konkrétne poukázal na nedostatok učiteľov v Žiline.
„Keď pedagógom niekto povie, že si nezaslúžia ani zvýšiť plat takým percentom ako v iných profesiách, je to veľmi demotivačné. Nakoniec to dopadne tak, že budeme po ulici zbierať ľudí, ktorí vedia čítať a písať, aby išli učiť deti,“ hovorí rezignovane riaditeľ gymnázia. Kedysi podľa neho boli v jednom ročníku približne štyria ľudia, ktorí chceli študovať učiteľstvo. V súčasnosti sa vyskytne možno jeden za dva roky a za učiteľov nejdú tí najbystrejší študenti, ale tí, ktorým nič iné neostáva. „Mnohých z tých, ktorí študujú učiteľstvo, by som za kolegov nechcel,“ zhodnotil Škorupa.
Obchody áno, školy nie
„Zatiaľ čakáme, či vláda ustúpi požiadavkám. Ak nie, v januári budeme učiteľov vyzývať, aby išli do štrajku,“ pokračuje Crmoman. Podľa zástupcov komory by sa všetci zamestnanci školstva mali postaviť za primerané a spravodlivé ohodnotenie svojej profesie. „Slovenská komora učiteľov je pripravená podporiť všetky kroky vedúce k zlepšeniu postavenia pedagogických a odborných zamestnancov. Dúfame, že koaličné strany splnia svoje predvolebné sľuby a pomôžu v školstve obnoviť atmosféru dôvery a stability,“ konštatuje komora v podpornom stanovisku.
„Sme si vedomí ekonomických limitov štátu, no aktuálny postoj vlády k financovaniu, osobitne k platom zamestnancov, nás uráža aj spôsobom, aj ponukou,“ doplnila Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií.
„Ešte pred pár dňami nebol ani náznak toho, že by bolo treba školy na posledný týždeň pred prázdninami zatvárať. Naopak, informovali, že situácia v nich sa zlepšuje. V tejto situácii to nevidíme inak, ako že jeden druhému predal žiakov, aby mu ten otvoril obchody,“ hnevá sa Škorupa.
Reaguje tak na prechod na dištančné vzdelávanie od budúceho pondelka. SaS sa v utorok pochválila, že vďaka jej ústupku v zatváraní škôl sa otvoria pred sviatkami obchody.
Platy žerie inflácia
Ondek pripomína, že minister školstva Gröhling na stretnutí s odborármi povedal, že ich požiadavkám rozumie a podporuje ich, ale z rezortu financií nedostal prostriedky na zvyšovanie miezd.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zase zodpovednosť hádže na Gröhlinga. Jeho rezort v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024 uvádza: „Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport patria stále medzi najnižšie v Európskej únii ako podiel na hrubom domácom produkte a aj ako podiel na celkových verejných výdavkoch. Porovnanie výdavkov však neodhaľuje efektívnosť vynaložených prostriedkov. Ďalšie zvyšovanie zdrojov do vzdelávania by malo byť preto sprevádzané dôslednou kontrolou nákladovej efektívnosti.“
Žiadne sľubované zvyšovanie platov každý rok o desať percent sa teda nekoná. Aj ministerstvo skonštatovalo, že „slovenskí učitelia skončili v rebríčku zárobkov medzi krajinami EÚ v OECD tretí od konca pred Maďarskom a Talianskom“.
„Ak by v budúcom roku neprišlo k zvýšeniu učiteľských platov, reálne mzdy vyučujúcich by z dôvodu inflácie dokonca klesli. Zároveň by sa znížila atraktivita učiteľskej profesie, čo môže zvýšiť problém nedostatku učiteliek a učiteľov a znížiť kvalitu vzdelávania,“ konštatuje Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Ministerstvo školstva by malo podľa neho jednoznačne trvať na citeľnom zvyšovaní platov učiteliek a učiteľov, konkrétne kroky sú však otázkou politických rokovaní a rozhodnutí.
Podľa riaditeľa gymnázia Škorupu situácia v školách nemá hlavu ani pätu. Na jednej strane hovorí áno štrajku. No hneď aj upozorňuje, že situácia učiteľov je zložitá a mnohí nemajú dostatočnú finančnú rezervu na to, aby mohli štrajkovať. „Často žijú z ruky do úst,“ tvrdí. „Sme nespokojní, no je nám aj ľúto detí a nechceme z nich robiť rukojemníkov,“ uzavrel Škorupa.