Najnovší prieskum dôveryhodnosti, ktorý uskutočnila agentúra Focus pre TV Markíza, ukázal, že najdôveryhodnejšou političkou je opäť prezidentka Zuzana Čaputová (52 percent), za ktorou nasleduje Peter Pellegrini z opozičnej strany Hlas (41 percent). Prezidentke Čaputovej najviac dôverujú voliči OĽaNO – až 96 percent. Je to vyššie percento dôvery, ako má medzi voličmi Progresívneho Slovenska, ktorého Čaputová bola členkou – z nich jej dôveruje 91,6 percenta. Vlastnému premiérovi Hegerovi obyčajní dôverujú len z 87,5 percenta.
Kto najviac dôveruje prezidentke Zuzane Čaputovej? (novembrový prieskum Focusu pre TV Markíza, v percentách)
Skokanom roka je expremiér Robert Fico z opozičného Smeru (29 percent). Jeho dôveryhodnosť v očiach voličov narástla oproti minulému novembru približne o desať percent.
Tesne za neho sa zaradil premiér Eduard Heger z OĽaNO (28 percent), Richard Sulík zo SaS (27 percent) a Boris Kollár z hnutia Sme rodina (24 percent). Spomedzi zaradených politikov je najnedôveryhodnejším politikom Igor Matovič. Nedôveruje mu až 86 percent opýtaných.
Rastie Robert Fico?
Pri sledovaní trendu dôveryhodnosti lídrov koaličných strán možno badať pokles dôveryhodnosti koaličných lídrov. Podľa riaditeľa prieskumnej agentúry Focus Martina Slosiarika je primárnym dôvodom pandemická situácia na Slovensku a rozpačitá komunikácia koaličných lídrov.
„Časť voličov má pocit, že spolu ,nesúzvučia'. Navyše niektorí lídri koaličných strán akoby hrali rolu opozície v rámci koalície. Myslím si však, že celkovo má na to vplyv otrávenie spoločnosti z pandémie, ktorá trvá veľmi dlho a vplýva aj na dôveru našich reprezentantov. Dnes sú viaceré rozhodnutia koalície prehlušené negatívnym vnímaním ľudí, že sú nejakým spôsobom obmedzovaní. Voliči majú pocit, že vláda im siaha na ich slobodu a nenapĺňa očakávania, s ktorými išli do volieb. Častokrát sa nenaplnili aj preto, že pandémia veľmi zúžila rámec na iné činnosti koalície,“ vysvetľuje Slosiarik.
Skokanom v rebríčku dôveryhodnosti je expremiér a líder strany Smer Robert Fico, ktorého dôvera oproti minulému roku narástla približne o desať percent. Podľa Slosiarika ide o výrazný nárast, keďže Fico sa dnes vrátil na úroveň dôveryhodnosti z roku 2018.
„Myslím si, že to je dané jeho viditeľnosťou a komunikáciou počas pandémie. A teraz nehodnotím, či je dobrá, alebo zlá. Jednoducho sa opäť stal dôveryhodný pre časť voličov opozičného spektra. Časť voličov ako keby zabudla na rok 2018 a na problémy, ktoré Smer mal. Dnes Roberta Fica vnímajú primárne ako reprezentanta opozície, ktorý jednoducho búši do koalície, mobilizuje, prichádza s témami, ako je napríklad referendum. Pri téme očkovania tiež vidíme, že pre časť voličov opozície je to silná téma, cez ktorú sa vedia identifikovať s lídrami,“ myslí si Slosiarik.
Okrem toho Slosiarik dodáva, že zvýšenie dôveryhodnosti Roberta Fica je výsledkom toho, že sa stal faktickým lídrom opozície. To aj napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky vedie Hlas Petra Pellegriniho. „Robert Fico je však podstatne komunikačne silnejší a viditeľnejší. Myslím si, že toto je dôvod toho, prečo sa mu podarilo zvýšiť svoju dôveru. Tiež však už začína narážať na strop, čo vidno aj na dátach,“ uvádza riaditeľ agentúry Focus.
Napriek tomu Slosiarik vysvetľuje, že pri štatistickej odchýlke nejde fakticky o tretie miesto v rebríčku dôveryhodnosti. „Eduard Heger a Richard Sulík sú tiež v rozpätí jedného až dvoch percentuálnych bodov. Preto sa nedá presne povedať, kto je tretí v poradí. Okrem toho si myslím, že dnes je do istej miery hlavnou otázkou, či sa to Ficovi podarí udržať na takejto úrovni a nie či ešte narastie,“ mieni Slosiarik.
Prezidentka boduje u voličov OĽaNO
Medzi niektorými podporovateľmi OĽaNO vznikli pochybnosti o presnosti prieskumu dôveryhodnosti politikov. Podľa výsledkov totiž takmer 97 percent voličov OĽaNO dôveruje prezidentke Zuzane Čaputovej. Slosiarik však vysvetľuje, že ide o nepochopenie princípov prieskumov verejnej mienky.
„V tomto prípade sa dôvera medzi voličmi jednotlivých strán meria z podvzorky, ktorá vyplýva z prieskumov preferencií politických strán. Vo vzorke voličov OĽaNO bolo 53 ľudí. Čiže pri takom čísle je štatistická chyba väčšia a rozsiahlejšia. Po zohľadnení štatistickej chyby sa dôvera prezidentky u voličov OĽaNO pohybuje v intervale 82–98 percent,“ objasňuje Slosiarik.
V každom prípade však podľa neho možno konštatovať, že dôvera k prezidentke Čaputovej u voličov OĽaNO je dlhodobo veľmi vysoká a pohybuje sa na podobnej úrovni ako dôvera voči straníckemu lídrovi Igorovi Matovičovi (92 percent), či premiérovi Eduardovi Hegerovi (88 percent). Vzhľadom na štatistickú odchýlku však prieskum nevie presnejšie odpovedať na otázku dôveryhodnosti.
„To by sme museli spraviť samostatný a špecifický prieskum medzi voličmi OĽaNO na podstatne väčšej vzorke. Dnes to náhoda zariadila tak, že to poradie sa prehodilo. Netreba však o tom veľmi špekulovať. Skôr by som to vyhodnotil tak, že dôvera prezidentky je na úrovni dôvery k lídrovi tejto strany,“ vyvracia pochybnosti riaditeľ agentúry Focus.