V prípade ratifikácie by mala zmluva s USA pomôcť aj dvojici vojenských letísk, ktoré by získali viac ako 100 miliónov eur na modernizáciu.
„Minulý týždeň sa nám podarilo uzavrieť rokovania o Dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA. Je to úplne štandardná medzinárodná dohoda, ktorú má s USA podpísaných už 23 z 29 krajín NATO vrátane Maďarska či Poľska. Uľahčí nám to množstvo vecí a štandardizuje to už prebiehajúcu spoluprácu,“ vyhlásil v utorok po rokovaní vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Rokovania o tzv. Defence Cooperation Agreement (DAC) sa podarilo dotiahnuť po takmer štyroch rokoch. Dohoda upravuje základný právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA v záležitostiach obrany, bilaterálnych vzťahov a spolupráce v rámci NATO.
VIDEO: Rezorty obrany a zahraničných vecí predstavili zmluvu o obrannej spolupráci s USA.Podľa Naďa je dohoda logickým vyústením dlhodobej spolupráce slovenských Ozbrojených síl s vojenskými silami USA a potrieb, ktoré vznikli pri cvičeniach, spoločnom pôsobení v zahraničných operáciách, alebo v diskusii o ďalšom rozvoji ozbrojených síl.
Dohoda má uľahčiť poskytnutie pomoci americkými ozbrojenými silami v prípade potreby obrany územia Slovenska. Zároveň určuje podmienky pre pôsobenie amerických síl na území Slovenska. Prítomnosť vojsk USA však naďalej ostane podmienená schválením slovenskou vládou. Naď preto vopred ubezpečil, že pred takmer troma rokmi mohutne prezentované obavy zo straty suverenity nie sú namieste.
„Všetky základné ústavné parametre definované v ústave a ďalšej legislatíve budú zachované. Musím zdôrazniť, že nestrácame žiadnu suverenitu alebo nič podobné. O každom pôsobení zahraničných síl, v tomto prípade Spojených štátov, sa bude rozhodovať na vláde alebo v Národnej rade, podľa charakteru pohybu,“ ubezpečil Naď. Ako dodal, dohoda na zmluve bola dosiahnutá aj na úrovni koalície.
Nič bez nášho vedomia
Spolu s rezortom obrany sa na rokovaniach o dohode podieľalo aj ministerstvo zahraničných vecí. „Ozbrojené sily Spojených štátov nebudú na Slovensku robiť nič bez vedomia a súhlasu Slovenskej republiky. Nie je to teda tak, ako sme počúvali, že je to krok na vytvorenie stálej prítomnosti USA na Slovensku alebo vytváranie základní. Práve tento aspekt suverenity dávam do pozornosti,“ ubezpečil rovnako minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS).
Uzavretie dohody privítal aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniel Zmeko. „Prinesie nám viacero benefitov. Prvým sú spoločné výcvikové aktivity, ktoré takáto spolupráca administratívne zjednoduší a tiež stanoví presné pravidlá pre riešenie štandardných aj neštandardných situácií. V druhom rade nám to umožní lepšie ladiť naše národné aj nadnárodné plány pri hľadaní odpovedí na aktuálne bezpečnostné výzvy a v neposlednom rade je to otázka investícií do infraštruktúry, ktorá nie je v optimálnom stave.
Zmluva s USA tiež vytvára právny predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru z vládnych zdrojov USA. Modernizácia vojenského letiska by mala spočívať v úprave letiskových plôch a zvýšení kapacity pohonných hmôt.
„Naše letiská musia byť pripravené prijať stíhačky F-16 a druhé letisko pri Malackách potrebuje komplexné skvalitnenie infraštruktúry, pretože nespĺňa základné parametre plnohodnotnej funkčnosti a spôsobilosti,“ priblížil Naď. „Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude v plnom vlastníctve Slovenska a nikoho iného,“ zdôraznil Naď.
Finančné zdroje vo výške zhruba 100 miliónov dolárov (89 miliónov eur) ponúkajú Američania z programu Európska iniciatíva odstrašenia (EDI), ktorý je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO a vznikol ako reakcia na ruskú anexiu Krymu a konflikt na východe Ukrajiny. Okrem Slovenska bola takáto pomoc navrhnutá aj pre Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu, Maďarsko a Poľsko, ktoré už podobné bilaterálne dohody s USA schválili.
Rezort obrany návrh dohody s USA predložil do medzirezortného pripomienkového konania, po ktorom dokument predloží na schválenie vláde. V prípade schválenia zmluvy vládou, ktoré sa očakáva na začiatku budúceho roku, pôjde už obojstranne podpísaný kontrakt na potvrdenie do Národnej rady. Platnosť ale zmluva definitívne nadobudne až v prípade jej ratifikácie prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Jadrové zbrane
Vyjednávania o zmluve sa začali viesť ešte v roku 2017. Predchádzajúce vedenie ministerstva obrany pod vedením Petra Gajdoša zo SNS ale rokovania ukončilo. „Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil rezort obrany v marci 2019.
Investičná ponuka USA vo výške 93 miliónov eur pre vojenské letiská na Sliači a v Kuchyni pri Malackách bola podľa ministerstva obrany zameraná výhradne na budovanie zariadení a objektov, ktoré by slúžili prioritne pre rozmiestnenie príslušníkov americkej armády, civilných zložiek, ich rodinných príslušníkov, vojenskej techniky a materiálu.
Obavy však vtedy rozbúril uniknutý návrh zmluvy, z ktorého podľa kritikov vyplývala pre Slovensko strata suverenity. Aj na základe tohto návrhu zmluvy sa vtedy šírili rôzne neoverené informácie, že USA si na dvoch slovenských vojenských letiskách na minimálne 10 rokov vytvoria vlastné základne s vlastnou trestnoprávnou jurisdikciou, pričom Slovensko stratí prístup k zmodernizovaným zariadeniam, skladom a materiálu.
Keďže prístup k skladom mal byť podľa zmluvy podmienený súhlasom USA, šírili sa dokonca správy o plánovanom uložení jadrových zbraní na Slovensku. Dokonca ešte aj o rok neskôr sa polícia na internetovom profile Hoaxy a podvody pokúšala vyvracať správy o amerických vojenských základniach s jadrovými zbraňami na Slovensku.
Matovičova protiamerická otočka
„Slovensko a USA nerokujú o trvalej prítomnosti amerických vojakov na našom území. Aktuálne rokovania riešia technickejšie atribúty, nie rozmiestnenie amerických základní na našom území. Všetky informácie, ktoré tvrdia opak, sú klamstvom alebo účelovými špekuláciami,“ oponoval už vtedy rezort zahraničných vecí pod vedením Miroslava Lajčáka (nom. Smer).
„USA sa nesnažia o stavbu žiadnych amerických vojenských základní alebo stálu prítomnosť amerických jednotiek na Slovensku. Akékoľvek zariadenie a vybavenie investované so slovenskej infraštruktúry zostane vlastníctvom Slovenskej republiky,“ ubezpečoval vtedy aj hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.
Zmluva vtedy pre odpor SNS padla napriek tomu, že niekoľko mesiacov predtým vláda schválila návrh na nákup 14 nadzvukových lietadiel F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za viac ako 1,6 miliardy eur. V tom čase najsilnejšia vládna strana Smer podpísanie dohody podporovala. Jej predstavitelia však deklarovali, že táto zmluva nie je natoľko dôležitá, aby na nej padla vláda. Neostalo však len pri SNS. Potom, čo vo februári 2019 prišiel na oficiálnu návštev u Slovenska minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo, sa snažil protiamerické nálady využiť aj opozičný poslanec a dnes líder najsilnejšieho parlamentného hnutia OĽaNO Igor Matovič. Ako kandidát na europoslanca sa na konci februára 2019 prezentoval prekvapivou protiamerickou otočkou.
„USA už dávno nie sú svetovým mierotvorcom, stále viac si žijú svojím životom a uzatvárajú sa do seba. Precitol som z názoru, že USA sú garantom bezpečnosti a zárukou medzinárodnej stability. USA sú dnes chaosom svetovej politiky a nie jej majákom,“ vyhlásil Matovič.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.