Zatiaľ môže byť Žilinka spokojný. Vládna koalícia totiž napokon zmenu schváliť nedokázala, keď za návrh Alojza Baránika z SaS hlasovalo iba 55 poslancov.
Oslobodzuje prominentov, prepúšťa ich z väzby, zneužíva svoje právomoci, robí politiku, brzdí boj proti korupcii, obchádza súdy či nedemokraticky hromadí príliš veľa moci v rukách jedného človeka. Takéto výčitky počúva Žilinka od konca augusta, keď Generálna prokuratúra vydala dvojicu rozhodnutí nezapadajúcich do želaní a predstáv súčasnej vládnej koalície.
Čítajte viac Žilinka po roku: Nedám sa ovplyvniť. Či sa to niekomu páči, alebo nie
Generálna prokuratúra totiž rozhodla o zrušení obvinení bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Využila na to paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý generálnemu prokurátorovi umožňuje zrušiť nezákonné rozhodnutie polície alebo prokuratúry. Pri vyšetrovaniach týchto dvoch prípadov totiž prokuratúra skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť trestného stíhania.
Svoju nespokojnosť v utorok vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, nom. SaS). „Viaceré jeho rozhodnutia ma s ohľadom na názory, ktoré sme si vymieňali predtým, ako sa stal generálnym prokurátorom, prekvapili. S viacerými rozhodnutiami, zvlášť s tými, ktoré súviseli so šírkou jeho kompetencií a ich využívaní, sa nestotožňujem. Osobitne v tých prípadoch, ktoré súviseli s paragrafom 363 Trestného poriadku. Je ale legitímne, že sa ako predstavitelia štátnych orgánov vo všetkom nezhodneme,“ vyhlásila Kolíková po utorňajšom zasadnutí vlády.
Generálnemu prokurátorovi preto tiež popriala, aby sa z kritiky na svoju osobu do budúcnosti poučil. „S ohľadom na všetko, čo zažil, aj tú debatu vyvolanú niektorými jeho rozhodnutiami, si myslím, že by bolo dobré, aby to aj v rámci ďalšieho výkonu svojej funkcie vyhodnotil,“ dodala.
Žilinka však má vo svojom smerovaní aj podporovateľov. „S generálnym prokurátorom som spokojný. Som presvedčený, že čas ukáže, že máme dobrého generálneho prokurátora,“ uviedol predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Čo sa podľa predsedu parlamentu nástupom Žilinku zmenilo? „Trvá na tom, aby sa vyšetrovali prípady zákonným spôsobom, a to je veľmi dôležité,“ dodal Kollár.
Nadmerné? Klamstvo
Práve v deň, keď sa na program rokovania Národnej rady dostal návrh poslanca SaS Alojza Baránika na zmenu paragrafu 363, sa Žilinka rozhodol upozorniť na niektoré nepravdivé tvrdenia svojich kritikov. Generálny prokurátor upozornil, že tvrdenia o jeho nadužívaní kritizovaného paragrafu sú jednoducho klamstvom. „Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie § 363 Trestného poriadku, nie je pravdivá,“ zdôraznil Žilinka na svojom verejnom webovom profile.
Pomohol si aj štatistikou. Z tej vyplýva, že používanie tohto oprávnenia v roku 2021 v porovnaní s minulosťou nestúpa, ale, naopak, klesá a je najnižšia za ostatných šesť rokov. Ako priblížil ešte v septembri, v roku 2020 bolo toto ustanovenie využité v 85 prípadoch z celkovo 523 takýchto návrhov. Rok predtým zas prijal generálny prokurátor 88 takýchto rozhodnutí spomedzi 457 návrhov.
„Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí,“ upozonil Žilinka. Jeho kritici podľa generálneho prokurátora posudzujú tento paragraf z pohľadu osoby obvineného, akým bol napríklad Haščák, ale zabúdajú na pohľad dodržania zákonnosti.
Úsilie o zmenu legislatívy preto Žilinka považuje za politicky motivovanú snahu o ovládnutie spravodlivosti. „Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora, vyvolané laickým nesúhlasom s jeho konkrétnymi rozhodnutiami na základe neodborných návrhov, ignorujúcich základné zásady trestného konania a dlhé roky budovaného systému vzájomných bŕzd a protiváh, za používania zavádzajúcich argumentov, tak nie je ničím iným, ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti,“ dodal generálny prokurátor.
Baránik: Pochybné rozhodnutia
Žilinka už niekoľko týždňov tvrdí, že generálny prokurátor by bol bez tohto oprávnenia len štatistom. „To je jednoducho suchý fakt. Neostalo by mi iné, len skonštatovať porušenie zákona s dovetkom, že vzniknutú nezákonnosť nemôžem reparovať,“ zdôraznil ešte 10. septembra, keď podával na ústavnoprávny výbor Národnej rady správu o činnosti prokuratúry za rok 2020.
Odmietol tiež, že by využitie tohto oprávnenia bolo len jeho osobným rozhodnutím. „To nie je rozhodnutie jedného človeka, ale tímová práca, za ktorú nesie zodpovednosť generálny prokurátor,“ priblížil s tým, že každé takéto rozhodnutie kontroluje päť párov očí. „Nemôžem byť štatistom a alibistom, že nechám prejsť všetky trestné stíhania hlava-nehlava, že nech rozhodne súd. Veď to sú ľudské životy. Kto robí, robí chyby,“ zdôraznil Žilinka.
Už vtedy proti Žilinkovi ostro vystúpil práve poslanec SaS Alojz Baránik. „Svoje veľmi pochybné rozhodnutia nielenže nezdôvodňujete, ale kompenzujete ich aj tým, že vykonávate politickú činnosť,“ skonštatoval Baránik. „Svoje klamstvá kompenzujete tým, že sa snažíte vytvoriť protiváhu protikorupčnej vláde tejto republiky,“ povedal Baránik. Aj keď sa urazený Žlinka voči takýmto útokom ohradil, nič mu to nepomohlo. Baránik kontroval s tým, že Žilinka by mal byť odstránený z funkcie cez ústavnú väčšinu alebo „inak“.
Baránik však neostal len pri hrozbách a v piatok 5. novembra predložil do parlamentu vlastnú úpravu Trestného poriadku. Navrhuje v nej, aby bolo návrh na postup podľa paragrafu 363 možné podať len do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a aj to len v neprospech obvineného. Odborníci vyhodnotili jeho návrh ako nekompetentný a ďalšie dva návrhy navyše predstavila aj ministerka Kolíková.
Baránik však svoj návrh napriek výzvam a porušeniu koaličnej zmluvy z parlamentu nestiahol. Napokon však zaň v prvom čítaní hlasovalo iba 55 poslancov, pričom až 76 bolo proti. Do druhého čítania sa tak nedostane a pravdepodobne sa v novom roku bude v parlament zaobrať už Kolíkovej návrhom.