Historik Kováč: Tisa si nemožno brať za vzor

Jozef Tiso bol síce prvým slovenským prezidentom a túto historickú úlohu by sme mu nemali upierať, určite však nebol hrdinom či vzorom, podľa ktorého by sa mali volať ulice, upozornil Dušan Kováč, historik zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zameriava na slovenské a stredoeurópske dejiny 20. storočia.

28.12.2021 18:26
Dušan Kováč Foto: ,
Historik SAV Dušan Kováč
debata (266)

„Jozef Tiso je na rozdiel od mnohých iných možno kontroverzných osobností z našich dejín postavou jednoznačne veľmi negatívnou. Nejde o hodnotenie človeka podľa toho, ako žil a ako sa správal, ale podľa toho, aké miesto zaujal v dejinách. Aj keď mohol byť dobrým človekom, je to jednoznačne negatívna postava. Nesie totiž najvyšší diel politickej, právnej i morálnej zodpovednosti za všetky udalosti, ktoré sa vo vojnovom slovenskom štáte udiali. Predovšetkým za podiel Slovenska na holokauste, ale aj za to, že Slovensko ako jeho najvyšší predstaviteľ vložil do rúk Adolfa Hitlera. Tiso je postava, z ktorej si nikto nemôže brať vzor,“ upozornil Kováč.

Snahy o Tisovu rehabilitáciu podľa historika nastúpili v období deväťdesiatych rokov. Chyba sa stala podľa neho aj v tom, že u nás sa o slovenskom štáte a Tisovi takmer vôbec nediskutovalo, čo sa po roku 1989 spoločnosti vypomstilo. To sa prejavilo aj v obci Varín, kde zastupiteľstvo schválilo zmenu ulice po Tisovi už v roku 1993.

„Po 40 rokoch komunistického režimu došlo k zlomu a zo zahraničia sa vrátili ľudia, ktorí po vojne z rôznych dôvodov ušli. Keď sa po deväťdesiatom roku odvážili vrátiť, prišli aj s ideou, že slovenský štát bol ideálny a Tiso bol národným hrdinom. Vrátili sa k tomu, čo bolo po vojne zakázané. Vtedy sa hovorilo len to, že ten režim bol zlý a slúžil Hitlerovi. To je pravda. Na rozdiel od Nemecka u nás nedošlo k širšej spoločenskej diskusii o vine Slovenska na vojne a celkovo o tom režime. Nebola diskusia a všetko bolo čierne alebo biele,“ priblížil Kováč.

Na druhej strane však historik upozorňuje, že v spoločnosti sa nemôžeme dopúšťať ani opačného extrému – snahy o vymazanie Tisa z našej histórie. „Tiso bol prvým slovenským prezidentom. To mu nemožno upierať a vylučovať ho takto z dejín. Práve naopak, negatívne postavy si musíme pripomínať práve preto, aby sme vedeli, čoho sme schopní a čo nám hrozí. Musíme ukázať, akí títo ľudia skutočne boli. Pomenovanie ulice po Tisovi je však znakom, že niektorí ľudia sa neorientujú v našich dejinách, pretože chcú vzdávať úctu ľuďom, ktorí Slovensku v skutočnosti robili hanbu,“ zdôraznil Kováč.

Zo stanoviska Historického ústavu SAV k osobnosti Jozefa Tisu

Svoje antidemokratické predstavy realizoval od jesene 1938 a hlavne po vytvorení vojnového slovenského štátu v marci 1939. … Z pozície najvyšších funkcií v autonómnej Slovenskej krajine, resp. v slovenskom štáte niesol J. Tiso plnú zodpovednosť za politický vývoj v krajine, resp. v slovenskom štáte niesol J. Tiso plnú zodpovednosť za politický vývoj v krajine v rokoch 1939–1945.

Ak postavíme osobu J. Tisa na pomyselné váhy histórie a berieme do úvahy všetky dobové dokumenty, jeho postava sa javí v negatívnom svetle. Budoval autoritatívno-totalitný režim s viacerými fašistickými prvkami. Na jeho čele stála štátostrana, ktorá Tisovými slovami „v mene národa dáva štátu snem, vládu. Strana namiesto národa rozmýšľa, strana sa nikdy nepomýli… Autoritu v slovenskej vláde budeme vždy poslúchať, aby sa jej ruka nebála zasahovať i do Ilavy“. (Pozn. – v Ilave bol zriadený koncentračný tábor, kde boli väznení bez súdneho rozsudku a na neurčitý čas oponenti režimu.)

Režim jednej štátostrany, ktorému J. Tiso vtláčal vlastnú pečať, neváhal teda potláčať svojich politických a myšlienkových oponentov. Za mrežami sa v rokoch 1939–1945 ocitlo takmer 3 600 osôb väznených pre tzv. politické delikty. Medzi nepriateľmi sa ocitli aj Rómovia, prenasledovaní tak pre svoj spôsob života, ako aj etnický pôvod. Zároveň bolo na Slovensku vytvorených viacero pracovných táborov a stredísk, v ktorých boli internované stovky židovských a rómskych obyvateľov.

Režim s J. Tisom ako najvyššou autoritou mal dostatočný priestor na uskutočňovanie vízie etnicky čistého slovenského národného spoločenstva. Toto úsilie zasiahlo najtvrdšie židovské obyvateľstvo, označené režimom za hlavného nepriateľa slovenského národa. … Proti deportáciám v roku 1942 nezasiahol, hoci mal k dispozícii informácie o tom, čo sa deje so židovským obyvateľstvom na území okupovaného Sovietskeho zväzu, z prvej ruky. Deportácie, naopak, schvaľoval, čím si vyslúžil aj „pochvalu“ od samotného Hitlera. Na ochranu prenasledovaných sa nepostavil ani po okupácii krajiny Nemeckom na jeseň 1944. Pritom už dobre vedel, že ich čaká smrť.

Zotrvával v spojeneckom zväzku s nacistickým Nemeckom až do trpkého konca existencie vojnového štátu.

Tisov proces a rozsudok nebol žiadnym svojvoľným aktom ani slepou pomstou. Nešlo o žiadnu slovenskú výnimku, ale o nástroj, ktorým sa veľká časť krajín Európy snažila vysporiadať s epochou nacistickej okupácie a kolaborácie. J. Tiso, vystupujúci pred súdom sebaisto až arogantne, nepriznal počas svojho procesu vlastné pochybenia a neprejavil vôbec žiadny náznak ľútosti nad obeťami režimu. Súd mu v apríli 1947 vymeral trest smrti. Možno diskutovať o primeranosti trestu a jeho vykonaní, no Tisova politická zodpovednosť za dianie v slovenskom štáte zostáva neodškriepiteľná.

(Vypracovali PhDr. Ivan Kamenec, PhDr. Michal Schvarc)

Zo stanoviska Ústavu pamäti národa

Ako minister vnútra, predseda slovenskej autonómnej vlády a vedúci predstaviteľ HSĽS sa Jozef Tiso po 6. októbri 1938 aktívne podieľal na odstraňovaní demokracie na Slovensku. Zároveň sa angažoval pri zavádzaní autoritatívneho režimu, ktorý potláčal základné ľudské práva a slobody a páchal zločiny proti ľudskosti.

Najväčšou skupinou perzekvovaných obyvateľov boli Židia. Jozef Tiso svojimi verejnými prejavmi útočil na židovské obyvateľstvo na Slovensku.

Vo funkcii predsedu vlády Slovenského štátu a neskôr Slovenskej republiky Tiso podpísal všetky protižidovské vládne nariadenia, ktoré boli vydané v období od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939. Vo funkcii prezidenta podpísal ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z. z 3. septembra 1940, ktorým Snem Slovenskej republiky na dobu jedného roka splnomocnil slovenskú vládu, aby prijala opatrenia na „vyradenie Židov zo sociálneho a hospodárskeho života a na prevedenie ich majetku do rúk Nežidov“, a ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. z 15. mája 1942, ktorým Snem Slovenskej republiky pozbavil slovenských Židov štátneho občianstva a legalizoval ich deportácie do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov.

Jozef Tiso v čase výkonu prezidentského úradu nikdy nevyslovil námietky proti vyhláškam, nariadeniam a zákonom, ktoré smerovali k potláčaniu základných práv a slobôd vybraných skupín obyvateľstva, a nikdy neodsúdil deportácie židovských občanov zo Slovenska, naopak, verejne ich obhajoval.

Väčšina z 57 628 sloven­ských Židov, odtransportovaných v prvej vlne deportácií, zahynula v tzv. táboroch smrti. V súvislosti s deportáciami a možným počtom udelených výnimiek je potrebné uviesť fakt, že veľkú väčšinu z nich Tiso udelil v roku 1943 a v prvej polovici roka 1944. Podľa dochovaných dokumentov sa predpokladá, že z celkového počtu asi 20 000 žiadostí získalo výnimku len asi 5 % z nich, pričom výnimka mala pred deportáciami ochrániť celú rodinu.

Jozef Tiso ako najvyšší predstaviteľ štátu nesie politickú zodpovednosť za všetky perzekúcie a zásahy proti demokratickým princípom na Slovensku, či už voči židovskej menšine, alebo politickým odporcom, keďže vo svojej osobe sústreďoval viacero vysokých politických funkcií, a teda aj politickú moc.

V roku 1947 Národný súd v Bratislave odsúdil Jozefa Tisa za zločiny domácej zrady, kolaborantstva a zrady na povstaní na trest smrti. Tento rozsudok nebol dosiaľ zrušený ani revidovaný, hoci súd s Jozefom Tisom možno označiť za politický súdny proces v kontexte dobového zápasu medzi Komunistickou stranou Československa a Demokratickou stranou v povojnovom období na Slovensku.

(Vypracoval Pavol Makyna, pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa)

© Autorské práva vyhradené

266 debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Tiso #Dušan Kováč