Rok od Lučanského smrti. Ľudia si ho pripomínajú

Na martinskom cintoríne sa vo štvrtok 30. decembra pri hrobe generála Milana Lučanského zišlo zhruba štyristo ľudí. Manželka, synovia a dcéra nebohého však chýbali. Právny zástupca ich rodiny Miroslav Radačovský ozrejmil, že si ho uctia v súkromí. "Ale poprosili ma, aby som sa prítomným za túto pietnu spomienku poďakoval," povedal Radačovský.

30.12.2021 17:44
Milan Lučanský, Martin Foto: ,
Ľudia prišli vzdať hold generálovi Milanovi Lučanskému, ktorý je pochovaný na cintoríne v Martine.
debata (1031)

VIDEO: Ľudia si na cintoríne v Martine pripomínajú výročie úmrtia Milana Lučanského.

Video

Keď vraj pred pár týždňami odchádzal z Bruselu, spolu s Adamom Lučanským, teda synom generála, ktorý je v europarlamente jeho asistentom, vôbec nepredpokladali, že niečo podobné sa zorganizuje.

„Až neskôr som sa dozvedel, že sa tu bude diať nejaká väčšia akcia. Obával som sa len jednej veci – že niekto by to chcel určitým spôsobom zneužiť na politický profit. To by som sa asi otočil a odišiel. Našťastie sa to ale neudialo,“ podotkol.

Ľudia prišli vzdať hold generálovi Milanovi...
Ľudia prišli vzdať hold generálovi Milanovi...
+7Ľudia prišli vzdať hold generálovi Milanovi...

Hoci od smrti bývalého policajného prezidenta uplynul rok, vyšetrovanie nie je uzavreté. Lučanský zomrel na následky vážnych zranení, predpokladá sa, že si na život siahol sám v prešovskej väzobnej cele. Na plánovanú rekonštrukciu Lučanského úmrtia Radačovský reagoval, že ide o zákonný postup, ktorý stanovuje vyšetrovateľ pod dozorom prokuratúry. Sám vraj od toho očakáva nejaké nové dôkazy a zistenia.

„Som ale pragmatik, beriem to profesionálne. Informácie zo spisu nepodávam a snažím sa to striktne dodržiavať,“ pokračoval s tým, že osobne dal viacero návrhov na vykonanie dôkazov. „Možno sa niekomu zdá, že vyšetrovanie trvá dlho, ale prebieha intenzívne,“ uzavrel.

Na pietnej akcii sa ľuďom prihovoril aj generál vo výslužbe Ivan Ševčík. Pre Pravdu povedal, že Lučanský nebol iba jeho kolegom, ale aj dobrým priateľom. „Poznali sme sa skoro dvadsaťpäť rokov. Takže prísť sem bola aj taká moja morálna povinnosť. Som rád, že ľudia to poňali rovnako a prišli si uctiť jeho pamiatku,“ poznamenal Ševčík. Doplnil, že stretávať sa tam takto plánujú každý rok.

Prišli aj Lučanského rodáci zo Štrby, pričom jeden z nich všetkých pri hrobe pozdravil. „Milan nikdy nezabudol, kde sú jeho korene, a my sme si to nesmierne vážili. Bol Tatranec telom aj dušou. Taký zostal až do svojej smrti a budeme si ho tak pamätať,“ povedal. Na záver všetkých pozval, aby prišli v lete na vatru zvrchovanosti, ktorú od tohto roku zapaľujú aj na Lučanského počesť.

VIDEO: Spomienka na Milana Lučanského.

Video

Zranenia oka

Lučanského polícia zadržala v rámci akcie Judáš a Špecializovaný trestný súd ho poslal do kolúznej väzby. Neskoršie pochybnosti o okolnostiach jeho smrti odštartovali už na začiatku decembra. Už vtedy na verejnosť prenikli informácie, že sa pokúsil o samovraždu a vo vojenskej nemocnici v Ružomberku musel absolvovať náročný operačný zákrok. Zodpovední ale tento incident uzatvorili s tým, že si len udrel tvár pri cvičení a tento záver údajne potvrdila aj špeciálna štvorčlenná komisia, ktorú zriadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, nom. SaS).

„Nebol žiadny dôkaz o tom, že by to súviselo s pokusom o samovraždu. Z udalosti, ako sme ju riadne celú prešetrili, nevyplýva žiadna takáto udalosť. Neviem, čo viac by sme mohli urobiť,“ ubezpečovala Kolíková 13. decembra. „Vylučujeme všetky závery a podozrenia z pokusu o samovraždu alebo sebapoškodenie,“ zdôrazňoval aj generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan. „Aj realizované psychologické a psychiatrické vyšetrenia jednoznačne nepreukázali žiadne náznaky samovražedných sklonov, práve naopak,“ tvrdil.

Kolíková reči o samovražednom pokuse, ako aj ďalšie dohady o zranení nazývala dezinformáciami. „Môžeme pracovať len s príbehom, ktorý nám dal pán Lučanský,“ priznala však zároveň Kolíková. "Môžem s určitosťou vylúčiť, že mal oko mimo očnej jamky,“ zdôraznila. Uniknutá lekárska správa, ktorej autenticitu vtedy potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), však ukázala, že krvná zrazenina spôsobená úrazom tlačila na oko natoľko, že spôsobila jeho posunutie. Kolíková navyše zamlčala, že po operácii si spútaný Lučanský pri usádzaní sa na nemocničný vozík udrel hlavu a musel absolvoval dodatočné CT vyšetrenie.

Pre pretrvávajúce pochybnosti ohľadom povahy Lučanského zranenia iniciovala vlastnú kontrolu aj Generálna prokuratúra. Aj tá vylúčila pokus o samovraždu či zavinenie inou osobou. „Na základe dôsledného preskúmania dospeli dozorujúci prokurátori k celkom jasnému záveru, že pri výkone väzby nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov. Chcel by som urobiť bodku za prípadom, z ktorého bola urobená kauza,“ vyhlásil na tlačovom brífingu 29. decembra generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý bol do funkcie vymenovaný len 10. decembra.

VIDEO: Ľudia pri hrobe Milana Lučanského.

Video

Zázraky a smrť

Veľmi nešťastne tak vyznelo, keď len o pár hodín neskôr prenikli na verejnosť informácie o ďalšom, oveľa vážnejšom incidente. Napriek tomu, že predtým presviedčala o absencii akýchkoľvek samovražedných sklonov, Kolíková 29. decembra na mimoriadnom brífingu oznámila, že Lučanský si napokon siahol na život. Riaditeľ ZVJS Milan Ivan na to reagoval odstúpením z funkcie.

Kolíková priblížila, že Lučanského našli v cele krátko po pol piatej, keď si neprevzal večeru. Ihneď mu poskytli prvú pomoc a snažili sa ho oživiť. Najskôr dýchaním z úst do úst, potom aj defibrilátorom. Privolaným záchranárom sa ho malo podariť oživiť a previezli ho do prešovskej nemocnice, kde na druhý deň okolo 16. hodiny v kóme zomrel. „Došlo k smutnej udalosti, ktorej sme nevedeli zabrániť, a vynaložili sme na to všetky možné prostriedky,“ skonštatovala Kolíková.

Napriek tomu, že sama iniciovala vznik špeciálnej komisie s cieľom preskúmania okolností Lučanského smrti, vopred s rozhodnosťou vyhlásila, že došlo k samovražde a nikto zo zboru nepochybil. V tom čase však už Kolíková nedokázala zabrániť nedôvere verejnosti k ňou prezentovaným informáciám. Navyše v čase, keď pre pandémiu a nútené povinné plošné testovanie narastala v spoločnosti celková nedôveryhodnosť predstaviteľov súčasnej vlády.

Dôveryhodnosti oficiálnych informácií o smrti neprispievali ani rôzne predchádzajúce vyjadrenia koaličných politikov, ktorí si s prezumciou neviny hlavu nelámali a Lučanského nepriamo vopred označovali za vinného. Minister vnútra Roman Mikulec preto odmietol dať vyvesiť na Prezídiu Policajného zboru čiernu vlajku.

„Polícia obvinila policajného prezidenta ,nového Smeru' Lučanského, ktorý bol favoritom Petra Pellegriniho a Denisy Sakovej. Milan Lučanský hral s novým Smerom hru na novú éru,“ napísala na svoj profil podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí), ktorá tiež zverejnila svoje známe pexeso s preškrtnutou fotografiou Lučanského.

Vtedajší premiér Igor Matovič (OĽaNO) v deň obvinenia Lučanského písal na sociálnej sieti o zázraku, ktorý si treba užívať. „Zázraky na počkanie … a stačilo len splniť predvolebný sľub – rozviazať ruky poctivým policajtom a prokurátorom. Užívajte!“ vyzval občanov. Po Lučanského samovražde sa objavili špekulácie, že sa tak snažil uniknúť spravodlivosti, hanbe či zhabaniu nelegálne získaného majetku.

Keď vlani v lete Lučanský odchádzal z polície, hovoril o politizácii najmä v súvislosti so snahami o nastavenie nových pravidiel výberu šéfa polície.

„Rozhodnutie pána Lučanského považujeme za začiatok očisty Policajného zboru a koniec ochrany tzv. našich ľudí,“ poznamenal zas predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš na konci júna, keď Lučanský oznámil odchod z funkcie policajného prezidenta.

Práve vysokú politizáciu očisty spoločnosti preto politológ Juraj Marušiak označil za dôvod na spochybňovanie tejto očisty. „Prípad Milana Lučanského je dôsledkom praxe zatýkania ľudí spojených s bývalou vládou za prítomnosti novinárov a aktívneho komentovania vyšetrovania káuz bývalej vlády predstaviteľmi vlády terajšej,“ pripomenul vtedy Marušiak. „Namiesto želanej obnovy dôvery občanov v právny štát takáto politizácia bude viesť k tomu, že čoraz viac ľudí si bude myslieť, že polícia, prokuratúra či väzenstvo slúžia vláde, a nie právu a zákonom,“ dodal.

Obvinenie z „judášstva“

Milana Lučanského polícia zadržala 3. decembra, keď sa kvôli výsluchu vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Už deň predtým mu v rámci akcie s krycím menom Judáš vzniesli obvinenie z korupcie. Spolu s ním polícia 2. decembra začala stíhať aj bývalého šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka, bývalého viceprezidenta Finančnej správy Daniela Čecha, bratislavského policajta Ladislava Vičana, exnámestníka SIS Borisa Beňu, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a niekdajšieho šéfa operatívcov finančnej jednotky NAKA Mariána Kučerku.

Vyšetrovateľ ich obvinil z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a Reháka tiež z podporovania zločineckej skupiny sýkorovcov. Už v sobotu 5. decembra rozhodla sudkyňa o vzatí prvých dvoch obvinených do väzby a v nedeľu 6. decembra k nim pridala aj ostatných piatich.

Podľa obvinenia sa Lučanský stal súčasťou dôkladne vystavanej štruktúry policajtov, prokurátorov, sudcov a príslušníkov ďalších štátnych orgánov, pre ktorých boli peniaze na prvom mieste. Títo si mali vo funkciách po dlhší čas budovať okruh „svojich“ ľudí, zázemie, postavenie a kontakty, čím pri živote udržiavali jeden veľký korupčný strom.

Súdne uznesenie o väzbe približuje aj spôsob, akým sa mal Lučanský do korupčných vzťahov namočiť. Po tom, čo bol 1. júna 2018 vymenovaný do funkcie policajného prezidenta, sa údajne vo svojej prezidentskej kancelárii posťažoval bývalému zástupcovia riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Norbertovi Paksimu na „podnikanie“ v súčasnosti už zosnulého expríslušníka SIS Františka Böhma.

„Uviedol, že všetci v jeho okolí robia ,kšefty' a od jeho osoby potom chcú, aby ťahal každého zo sračiek a on z toho nič nemá,“ uvádza uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 6. decembra 2020, ktorým sudkyňa Pamela Záleská rozhodla o vzatí siedmich obvinených z akcie Judáš do väzby.

Böhm po Paksiho referovaní následne podľa obvinenia rozhodol, že má byť Lučanskému platený mesačný paušál. Od augusta 2018 do konca roku 2019 mal Paksi pravidelne dostávať 45-tisíc eur, z ktorých si Paksi 14-tisíc nechával sám a tisíc eur odovzdával svojmu nadriadenému Rehákovi. Zvyšných 30-tisíc eur malo ostať Lučanskému ako odplata za poskytovanie informácií z policajného prostredia. Dokopy malo byť podľa obvinenia Lučanskému takto vyplatených minimálne 510-tisíc eur.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Milan Lučanský