Práve auto a pes patria Wickovi, nájomnému vrahovi, ktorému hovoria aj Baba Yaga. „Doposiaľ nemáme žiadnu informáciu o tom, že by mimo Spojených štátov amerických jazdila replika auta filmového hrdinu Johna Wicka,“ hovorí Robert Lisý, ktorý sa spolu s kolegom Henrichom Šturdíkom venuje obnove amerických veteránov.
VIDEO: Mustang Johna Wicka v trnavskej garáži.
Rok premýšľania
Plne pojazdný Mustang Mach 1 získali pred dvoma rokmi. Zhruba rok premýšľali, ako ho zrenovujú. „Ak ide o špeciálne autá, ktorých bolo vyrobených málo kusov, človek sa to snaží dať absolútne do originálu. Pokiaľ ide o radový model, môžete na ňom niečo zmeniť. Napríklad farbu, ak sa vám nepáči,“ približuje Šturdík s tým, že ide skôr o nepísané pravidlo.
Vysvetľuje, že ak by zmenili farbu pri modeli z limitovanej série, historicky by ho znehodnotili. Ukazuje pri tom na rozobraný skelet auta Dodge Challenger R/T z dúhovej série v originálnej fialovej farbe s názvom Plum Crazy. „V tomto prípade musí zostať pôvodná farba zachovaná,“ dodáva.
Mustang Mach 1 v zeleno-zlatej metalíze nekupovali preto, aby z neho vytvorili repliku filmového auta. Rozhodnutie padlo až na jar tohto roka. „Keď sme naňho pozerali, bola to čistokrvná Baba Yaga. Prezývka nakoniec prischla aj nášmu autu,“ vysvetľuje Lisý.
Wick vlastnil Ford Mustang model Boss 429. Vo filme však použili model Mach 1. Dôvod bol podľa Henricha jednoduchý, Boss 429 sa pohybuje v omnoho vyššej cene. „Vyrobili ich veľmi málo. Je to zberateľský kúsok, ktorý by si nikto nedovolil rozbiť. Zo 429 by som si nedovolil urobiť Babu Yagu. Išiel by som do originálu, pretože je to veľmi vzácny model,“ podotýka.
Regály plné zlých vecí
Pred renováciou si museli najskôr naštudovať, ako má replika vyzerať. „Nikde nie sú zverejnené oficiálne údaje, ako má niečo konkrétne vyzerať, kde niečo zohnali či odkiaľ to použili. Napríklad volant je použitý z auta Shelby ročník 1966,“ ozrejmuje mechanik Lisý. Pokiaľ ide o matný čierny športový pruh, ktorý vedie stredom auta (okrem strechy), jeho šírku prepočítali na základe fotografie.
Zdrojom informácií sú najmä fanúšikovské fóra, kde sa okolo auta a jeho detailov veľa diskutuje. Väčšinou ide o veci odpozerané priamo z filmu. Občas sa niekto dostane k informácii z iného zdroja. „Veľké hádky boli o farbe. To sme študovali asi týždeň, aby sme trafili správny kód farby,“ hovorí Lisý s tým, že o sivej metalíze sa mu aj snívalo.
S farbou to bolo náročné najmä preto, že vo filmovom príbehu bolo auto pre Johna Wicka robené na zákazku. „Nie je to štandardná mustangová farba a nikdy v živote na ňom nebola využitá,“ vysvetľujú mechanici dôvod, prečo bol s výberom správneho odtieňa taký veľký problém.
Súčasťou práce je aj zháňanie dielov, ktoré však má aj svoju odvrátenú stránku. „Máme plné regály zlých vecí. Na Shelby sme objednávali brzdový pedál štyrikrát. Ani jeden nám nesedel,“ uvádza ako príklad Henrich Šturdík. Ak je to možné, problém nesediacej súčiastky riešia svojpomocne.
„Potom sa reže, zvára a dorába,“ dopĺňa ho kolega s tým, že veľakrát ide o malé odchýlky. Väčšinou sa snažia zohnať staršie americké diely, ktoré radšej zrenovujú, pretože sedia oveľa lepšie ako tie reprodukované. Originálne americké diely hľadajú najmä na vrakoviskách, ktoré majú svoj e-shop.
Po prvom brúsení
Premýšľať musia aj nad postupom, ako budú auto dávať dokopy, aby to bolo čo najefektívnejšie. „Musíme rozmýšľať tri-štyri kroky vopred. Niekedy sa nám stane, že jeden diel musíme demontovať viackrát,“ rozpráva Robert Lisý. Jedno z áut museli po niekoľkých jazdách rozobrať kvôli odhlučneniu.
S rekonštrukciou auta začali pred letom. Karosériu rozobrali do poslednej súčiastky a potom smerovala do pieskovne. „Tam sa odstráni pôvodný lak, akákoľvek nečistota či mastnota, prípadne hrdza,“ vysvetľuje Lisý. Ak nie je potrebné nič opraviť a zvárať, ďalšou zastávkou je lakovňa. „Používa sa sedem vrstiev laku, aby bolo z čoho brúsiť prípadné nedostatky. Auto nakoniec vyleštia,“ podotýka.
Pieskovanie i lakovanie sa robí mimo garáže. „Teoreticky by sme to vedeli urobiť aj sami, ale na to treba vybavenie, a to sa nám neoplatí,“ vysvetľuje Šturdík. Renovácia by tiež trvala dlhšie. Replika filmového mustanga má za sebou prvé brúsenie. Ďalšie budú nasledovať po testovacích jazdách, s ktorými čakajú na lepšie počasie. Už teraz sa však leskne ako zrkadlo.
Boliestky a opravy
Veterána zatiaľ predať neplánujú. „Možno príde čas, keď sa rozlúčime aj s Babou Yagou,“ hovorí Robert. Záujemcu už mali, no odmietli ho. „Chceme si na nej ešte zajazdiť, spraviť jej nejakú boliestku a potom ju opraviť,“ vysvetľujú mechanici. Pohrávajú sa aj s myšlienkou, že by svoj autopark sprístupnili verejnosti. Je to však otázka financií.
Ohlasy na ich prácu sú veľké. „Nečakal som, že to vzbudí takú pozornosť. Píšu nám ľudia z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia,“ približuje Lisý. Ľudia majú záujem aj o návštevu garáže. „Jeden chalan k nám doniesol veľký model Shelby, že by sa s ním chcel odfotiť pri našom aute,“ spomína. Pravidelne k nim začal chodievať s otcom aj jeden chlapec. „Dá si rukavice a necháme ho napríklad povysávať autá,“ dopĺňa.
Baba Yaga zrejme nebude posledným projektom podobného druhu. „Chceli by sme sa pustiť do mustangu z filmu Bullitov prípad s hercom Stevom McQueenom,“ načrtáva. Hoci auto už mali k dispozícii, pre nedostatok času ho napokon na filmovú repliku nepretvorili.
Keď im ľudia hovoria, že majú perfektnú prácu, oponujú im. „My nemáme prácu, my sa hráme,“ podotýka jeden z autorov projektu. Renovácii amerických veteránov sa venujú od roku 2012. Odvtedy prešli ich rukami asi dve desiatky áut. Obaja sa zaujímajú o autá už od detstva. Zameriavajú sa predovšetkým na takzvané muscle car. „Ide o silné, výkonné a rýchle autá,“ ozrejmuje Henrich Šturdík. Základ tvoria americké automobily vyrobené od roku 1965 do roku 1972.