Koalícia nebola súdržná, premiér Igor Matovič (OĽaNO) verejne obviňoval ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) z podielu na vysokom počte obetí koronavírusu. Už vo februári ich počet prekročil päťtisíc. Štatistici upozornili, že za rok 2020 pribudlo najviac mŕtvych od druhej svetovej vojny.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) niekoľkokrát upravoval očkovací plán. Kto chcel do práce, musel sa pravidelne testovať. Fungoval síce Covid automat, pravidlá však boli veľmi neprehľadné a verejnosť bola čoraz menej ochotná ich dodržiavať.
Kríza vo vládnej koalícii rástla, impulzom na rekonštrukciu vlády bolo vyhlásenie Matoviča spolu s Krajčím o plánovanom dovoze vakcíny Sputnik V. Prvá dodávka prišla napriek nesúhlasu koaličných partnerov 1. marca. Matovič oznámil, že Slovensko nakúpi dva milióny vakcín, mal sa dať zaočkovať milión ľudí. Napriek tomu, že na letisku premiér a jeho minister sľubovali, že sa s očkovaním začne o dva týždne, začalo sa až v júni.
Matovič sa v marci snažil udržať vo funkcii Krajčího, neskôr aj sám naznačil, že bol do istej miery preto ochotný obetovať vlastnú pozíciu. Krajčí podal demisiu 12. marca, situáciu v koalícii to však neupokojilo. Postupne odstúpili minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), minister hospodárstva Sulík, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Do sporu vstúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá 23. marca verejne vyzvala Matoviča, aby podal demisiu. To sa aj stalo – 30. marca.
Napriek tomu, že Matovič naďalej obviňuje niektorých svojich koaličných partnerov či ministrov z povalenia svojej vlády, podľa politológ Tomáša Koziaka stále platí, že príčinou bola najmä nezvládnutá komunikácia a štýl jeho vládnutia. „Nakopilo sa toľko zmätkov, komunikačných skratov a faulov bývalého premiéra, že tá výmena bola absolútne nevyhnutná. Ak by k nej nedošlo, to napätie vo vláde a v spoločnosti by naďalej rástlo a koalícia by to možno ani neprežila. Nech ju sprevádzalo čokoľvek, výmenu premiéra treba hodnotiť pozitívne. Výsledok je určite lepší ako to, čo by bolo, ak by premiérom zostal Matovič,“ myslí si Koziak.
VIDEO: „Bol to síce len jeden rok, ale cítim sa, ako by ich bolo desať,“ zhodnotil svoje obdobie na poste premiéra Igor Matovič. (30. 3. 2021)
Vláde podľa neho prospela aj výmena ministra zdravotníctva Krajčího, ktorého nahradil nominant hnutia OĽaNO Vladimír Lengvarský. „Výkon ministra Krajčího bol naozaj žalostný. To, čo predvádzal spolu s Matovičom pri vakcíne Sputnik, ale aj jeho komunikácia zo začiatku pandémie pripomínali až tragikomédiu. Určite to nebol človek na správnom mieste. Situácia si vyžaduje rozhodného človeka, ktorý vie, čo chce a ako to dosiahnuť. Lengvarský sa obzvlášť v porovnaní s Krajčím ukázal ako človek na správnom mieste. Odzrkadľuje sa to aj v tom, že Lengvarský bol v novembri vyhodnotený ľuďmi ako najdôveryhodnejší minister,“ zhodnotil Koziak.
Čaputová 1. marca vymenovala Eduarda Hegera za premiéra a na jeho post ministra financií sa dostal Matovič. Zdravotníctvo začal viesť Lengvarský, bývalý brigádny generál. Jeho úlohou bolo upokojiť situáciu v zdravotníctve, zrýchliť očkovanie a pripraviť reformu.
Už v apríli sa situácia naozaj začala upokojovať – počet zaočkovaných prekročil milión, postupne klesal vek ľudí, ktorí sa mohli hlásiť na vakcináciu, začali sa otvárať reštaurácie, fitnescentrá, plošne sa otvorili školy. V máji vláda zrušila núdzový stav a zákaz vychádzania.
Keď sa koncom mája dostali na verejnosť podozrenia z korupcie šéfky Pôdohospodárskej platobnej agentúry, minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) ohlásil, že odstúpi. No 7. júna dopoludnia vyhlásil, že demisiu berie späť. Popoludní premiér Heger oznámil, že na druhý deň vymenuje nového ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Mičovský s prezývkou Dedoles sa vrátil do poslaneckej lavice v parlamente.
Kto komu ubližuje?
Matovič sa niekoľkokrát počas roka dostal do pozície, keď kritizoval vlastných. Okrem sulíkovcov aj časť strany Za ľudí. Viackrát mal na rane ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Dôvodom bola aj vnútrostranícka kríza v tejto najmenšej koaličnej strane. Naoko víťazne z nej vyšla Veronika Remišová, ktorá zostala šéfkou strany aj ministerkou. V skutočnosti zatiaľ vyhráva SaS, ktorej do poslaneckého klubu v septembri pribudlo päť poslancov. Keďže do SaS prešla aj Kolíková, Sulík si nárokuje nielen rezort spravodlivosti, ale hovorí aj o tom, že nominant SAS ako druhej najsilnejšej koaličnej strany by mal viesť aj parlament. A tým je ohrozená pozícia Borisa Kollára (Sme rodina).
Problém nedokázala koalícia vyriešiť od septembra a tlačí ho do ďalšieho roka.
Takmer po dvoch rokoch vlády je však podľa Koziaka vládna koalícia pomerne stabilizovaná a politológ preto očakáva, že svojej volebné obdobie dokončí. „Bol som a stále som presvedčený, že táto vládna koalícia dovládne. Za ľudí by sa už do parlamentu nedostalo, OĽaNO stratilo veľa zo svojej podpory. Sulík a Kollár síce pozície nestratili, ale v novej vláde, ktorú by zostavoval pravdepodobne Peter Pellegrini, by bola ich pozícia oveľa horšia. Pre všetkých koaličných partnerov je aj za cenu veľkých kompromisov stále oveľa výhodnejšie dovládnuť spolu, ako ísť do riskantných predčasných volieb,“ hodnotí politológ.
Nezmení na tom veľa podľa neho ani opakovane pripravované referendum. „Mnohí z koalície by v prípade podpory zmeny zákona, ktorý by umožnil konanie takéhoto referenda, išli sami proti sebe, pretože do parlamentu by sa už nikdy nedostali. Ak by aj chceli túto otázku niekedy prerokovať, budú naťahovať čas a predčasné voľby nebudú. Ak by aj Ústavný súd umožnil konanie referenda o predčasných voľbách, nie som presvedčený, že by toto referendum bolo automaticky aj úspešné a platné,“ očakáva Koziak.
Matovič a Heger
Matovič však stále trvá na tom, že aj keď svojimi neuváženými vyjadreniami znižuje dôveryhodnosť vlády, vynahrádza to svojou údajnou úprimnosťou. Koziak to považuje za nepochopenie Matovičovej pozície, ktoré nemožno oceniť. „Úprimne tárať, nadávať partnerom a byť deštruktívny si môže dovoliť opozičný politik, nie predseda vlády či minister financií. Treba vážiť slová a spájať, keď už nie spoločnosť, tak aspoň koalíciu. Matovič nevie byť diplomatom, čo nevylučuje, že môže byť aj úprimný. Je to úbohá výhovorka a ospravedlňovanie vlastnej neschopnosti komunikovať,“ zdôraznil Koziak.
Heger je kritikmi označovaný až takmer za politicky nesvojprávneho, keďže je stále silne závislý od vodcu hnutia OĽaNO. „Je fakt, že Heger je slabý premiér. Nazvať ho však politicky nesvojprávnym je však podľa mňa nenáležité. Na druhej strane je ale faktom, že to vyplýva z toho, že nie je predsedom svojej strany. Ani jeho osobnostné charakteristiky ho však nepredurčujú k potrebnej ráznosti. Slovenskí občania asi očakávajú skôr typ rázneho politika, ako bol Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda, Robert Fico či aj Igor Matovič. Samotná ráznosť však neznamená, že človek je aj schopný,“ pripomína politológ.
„V poslednom čase však vidíme zlepšeného Hegera, čo sa prejavilo napríklad v tom, že koalícia dokázala prijať aj veľmi kontroverzné a ťažké zmeny, ako sú reformy národných parkov či nemocníc. Koalícia a vláda akoby v poslednej dobe začali fungovať lepšie. V podobne situácii ako Heger sa v minulosti ocitla aj Iveta Radičová a Peter Pellegrini. V tomto ohľade je Heger podobný skôr Pellegrinimu, ktorý mal situáciu pri dominantnom Ficovi asi ešte ťažšiu,“ porovnal Koziak.