zdroj: NCZI
Všetky grafy, štatistiky a čísla o koronavíruse
Všetky grafy22:02 Českí lekári prestanú podávať pacientom s covidom tzv. monoklonálne protilátky, ak v krajine prevládne variant omikron. Tieto protilátky totiž v prípade omikronu nezaberajú. Uviedol to predseda Spoločnosti infekčného lekárstva Českej lekárskej spoločnosti (ČLS JEP) Pavel Dlouhý, ktorého citoval server Novinky.cz.
Podľa Dlouhého, primára infekčného oddelenia Masarykovej nemocnice v Ústí nad Labem, sa v súčasnosti monoklonálne protilátky v ČR aplikujú asi 4000 pacientom za týždeň.
Pri súčasnom dominantnom variante delta dokážu zhruba na 70 percent zabrániť vážnemu priebehu ochorenia COVID-19. Nové štúdie však ukázali, že v prípade nového variantu omikron tieto protilátky nefungujú.
„Pacientom s potvrdeným variantom omikron sa teda nebudú podávať. Hneď ako v ČR prevládne variant omikron, vyradíme ich z používania úplne,“ uviedol MUDr. Dlouhý.
Hlavným nástrojom na liečbu covidu by sa podľa neho mali v priebehu tohto roka stať antivírusové lieky. Takéto liečivá – ako sú remdesivir, molnupiravir, či Paxlovid – majú zachovanú účinnosť aj v prípade omikronu.
Prvé dva tieto prípravky majú už českí lekári k dispozícii, zatiaľ čo Paxlovid by mal doraziť do Česka v prvom štvrťroku tohto roka. V prípade Paxlovidu je schopnosť zabrániť ťažkému covidu podľa Dlouhého ešte vyššia než pri monoklonálnych protilátkach, a to zhruba až 85-percentná.
Výhodou antivírusových liekov je skutočnosť, že ide o tabletky a nemusia sa teda podávať v infúziách, ako je to v prípade monoklonálnych protilátok.
Podľa údajov z laboratórií v Česku zatiaľ stále prevláda variant delta. Omikron predstavuje len zhruba 15 percent prípadov nákazy. Za 10–15 dní by mal však jeho podiel vzrásť na polovicu a do konca mesiaca by mal byť v krajine dominantný.
21:44 Holandská polícia rozohnala v Amsterdame nepovolený protest proti pandemickým opatreniam, na ktorom sa podľa holandskej tlačovej agentúry ANP zišlo približne 10 000 ľudí. Medzi demonštrantmi a poriadkovou políciou vypukli potýčky. Viacero osôb utrpelo zranenia a niekoľko ľudí bolo zadržaných.
Situácia sa podľa miestnych úradov upokojila až podvečer.
Protestné zhromaždenie sa konalo pred národným múzeom Rijksmuseum v centre mesta. Niektorí z demonštrantov mali na sebe biele kombinézy a masky na tvárach. Účastníci zhromaždenia niesli transparenty s nápismi, ktoré požadovali ukončenie „represií a kontroly obyvateľstva“.
Väčšina demonštrantov podľa správ miestnych médií uposlúchla výzvu polície a námestie pred zmieneným múzeom opustila. Mnohí zo zhromaždených sa však následne presunuli do iných ulíc v centre mesta či neďalekého parku.
Viaceré podobné nepovolené zhromaždenia v holandských mestách, ktoré ich organizátori označili za stretnutia za účelom spoločného „pitia kávy“, prerástli v posledných mesiacoch do násilností, pripomína agentúra DPA.
21:18 Francúzsko vydalo nové pravidlá pre vstup do krajiny. Cestovatelia z väčšiny krajín sveta budú musieť po novom preukazovať účel svojej cesty, oznámilo francúzske ministerstvo vnútra.
Francúzske úrady rozdelili krajiny sveta do štyroch skupín – zelenej, oranžovej, červenej a tmavočervenej, v závislosti od vývoja tamojšej situácie so šírením nového koronavírusu.
Preukazovať účel svojej cesty nebudú musieť len cestujúci zo zelených krajín. Slovensko, tak ako aj ostatné krajiny Európskej únie, patrí aktuálne medzi zelené štáty. Pre vstup do Francúzska teda zatiaľ bude stačiť len potvrdenie o očkovaní alebo negatívny test na COVID-19, nie starší ako 48 hodín.
Neočkovaní cestujúci z oranžových krajín sa budú musieť podrobiť sedemdňovej karanténe a preukázať účel svojej cesty. Ako oprávnené sa budú uznávať napríklad dôvody pracovné alebo študijné, rovnako ako tranzit cez územie Francúzska.
Všetci cestovatelia, aj zaočkovaní, budú musieť pri príchode do krajiny predložiť negatívny test. Podobné pravidlá platia i pre červené krajiny, avšak povinná karanténa pre neočkovaných bola stanovená na desať dní.
Osoby prichádzajúce do Francúzska z tmavočervených krajín, sa musia preukázať negatívnym testom a zostať desať dní v karanténe, ktorá je kontrolovaná bezpečnostnými zložkami. Táto povinnosť platí rovnako pre zaočkovaných aj nezaočkovaných. V prípade tejto skupiny krajín majú povolení vstup do krajiny len francúzski občania, občania EÚ, diplomati a pracovníci dopravného sektoru. Povolený je aj tranzit, ktorý neprekročí 24 hodín.
Za tmavočervenú krajinu sa vo Francúzsku aktuálne považuje len Juhoafrická republika, kde bol vlani v novembri prvýkrát hlásený vysokonákazlivý variant omikron, ktorý sa už medzitým rozšíril do mnohých krajín sveta.
Špecifické podmienky okrem toho platia pre Spojené kráľovstvo. Všetci cestujúci prichádzajúci z Británie sa musia preukázať maximálne deň starým negatívnym testom, deklarovať účel svojej cesty a zostať desať dní v karanténe.
Francúzsko uznáva všetky vakcíny schválené Európskou liekovou agentúrou a tretiu dávku pre vstup zatiaľ nevyžaduje. Pravidlá sa sprísnili po tom, čo sa v krajine výrazne rozšíril variant omikron.
20:30 Bulharsko zaznamenalo prvých 12 prípadov koronavírusového variantu omikron. Oznámil to v nedeľu hlavný hygienik tejto balkánskej krajiny Angel Kunčev, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Odteraz môžeme očakávať rýchlejšie šírenie infekcie. Omikron sa postupne stane prevládajúcim variantom, ako sa to už stalo v mnohých krajinách Európskej únie,“ uviedol Kunčev.
Kunčev uviedol, že týchto deväť infikovaných mužov a tri ženy pochádzajú najmä z hlavného mesta Sofia. Majú len mierne príznaky a nikto z nich nebol hospitalizovaný.
Bulharskí zdravotnícky predstavitelia sa majú stretnúť v utorok, aby prediskutovali prípadné sprísnenie protipandemických opatrení za účelom obmedziť šírenie variantu omikron.
Hlavný hygienik tiež zdôraznil, že Bulharsko už pristúpilo k veľmi dôležitému kroku, keď schválilo, že seniori, ktorí sa tam zaočkujú proti koronavírusu, budú mať nárok na peňažnú odmenu. Bulharská vláda sa týmto krokom pokúša o zvýšenie zaočkovanosti, ktorá je tam najnižšia v Európskej únii. Každý Bulhar na dôchodku tak dostane v nasledujúcich šiestich mesiacoch navyše k penzii jednorazovú odmenu 75 leva (38 eur), keď sa zaočkuje prvou alebo druhou dávkou proticovidovej vakcíny. Nárok na tento príspevok budú mať aj dôchodcovia, ktorí už dostali tri dávky.
Tamojšie úrady tiež rozhodli, že odstup medzi druhou a treťou dávkou očkovania proti covidu sa skráti na tri mesiace.
Počet infikovaných začal v Bulharsku v posledných dňoch stúpať. V nedeľu tam zaznamenali 1076 nových prípadov nákazy. Doteraz tam v súvislosti s covidom evidujú celkovo vyše 700.000 potvrdených prípadov a 30.983 úmrtí, pripomína Reuters.
19:42 Twitter natrvalo zablokoval osobný účet kontroverznej republikánskej poslankyne Marjorie Taylorovej Greenovej, a to za opakované porušovanie pravidiel týkajúcich sa šírenia dezinformácií o covide-19.
Twitter účet Greenovej v minulom roku niekoľkokrát zablokoval dočasne, pretože systém umelej inteligencie v jej príspevkoch rozpoznal natoľko zavádzajúce informácie, že by mohli uškodiť ľuďom, ktorí si ich prečítajú.
Trvalý zákaz sa vzťahuje iba na súkromný účet političky @mtgreenee, jej oficiálneho účtu @RepMTG sa netýka.
Táto poslankyňa Snemovne reprezentantov, ktorá patrí k najkonzervatívnejšiemu a pravicovému krídlu republikánov, mala vlani v júli súkromný twitterový účet zablokovaný na týždeň. Vtedy tvrdila, že koronavírus „nie je nebezpečný pre ľudí, ktorí nie sú obézni a ktorým ešte nebolo 65 rokov“.
Agentúra AP uvádza, že podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zomrelo v Spojených štátoch v súvislosti s covidom-19 skoro štvrť milióna ľudí mladších ako 65 rokov. Od začiatku pandémie v USA zomrelo asi 825 870 pacientov s covidom.
Greenová politiku Twitteru označila za „útok na slobodu slova v komunistickom štýle“. Dnes vo vyhlásení uviedla, že „Twitter je nepriateľom Ameriky“.
Britský denník The Guardian pripomína, že Greenová, zvolená do Snemovne reprezentantov v roku 2020, opakovane vzbudzuje kontroverzie. Pravidelne dostáva pokuty za nedodržiavanie hygienických predpisov platných v Kongrese, vrátane tých týkajúcich sa nosenia ochrany nosa a úst.
17:57 Izraelský premiér Naftali Bennett varuje, že v krajine čoskoro začnú pribúdať desaťtisíce nových prípadov koronavírusu denne.
Ako skonštatoval 49-ročný rodák z Haify počas zasadnutia vlády, napriek tomu, že v približne 9-miliónovom Izraeli od júla dostalo posilňovacie dávky viac ako 4,2 milióna obyvateľov, v najbližších dňoch „príde búrka“.
Počas ostatných dvoch týždňov stúpol počet nakazených približne zo 700 na viac ako 4000 prípadov denne. Bennett povedal, že cieľom vlády je „umožniť ekonomike fungovať čo najviac a zároveň chrániť tých najzraniteľnejších“.
Izrael zaznamenal od začiatku pandémie najmenej 8 244 úmrtí na koronavírus. Tento týždeň tam schválili podávanie štvrtej dávky vakcín proti COVID-19. Najprv ich budú dávať ľuďom s oslabeným imunitným systémom.
15:50 Tisíce ľudí v Amsterdame protestovali proti opatreniam súvisiacim s pandémiou covidu-19, hoci sú kvôli šíreniu variantu omikron zhromaždenia zakázané. Informujú o tom tlačové agentúry. Skupina demonštrantov sa stretla s policajtmi, ktorí na nariadenie starostky Femke Halsemaovej vypratali Múzejné námestie.
Starostka núdzové nariadenie vydala kvôli porušeniu zákazu zhromažďovania. Agentúra AP uvádza, že podľa reportérov na mieste strážcovia poriadku zadržali najmenej jedného človeka.
Kým na Múzejnom námestí zakročila polícia, niektorí protestujúci neďaleko Van Goghovho múzea rozvinuli transparent s nápisom „Menej represií, viac starostlivosti“. Iní boli oblečení v bielych kombinézach a bielych maskách a niesli tabuľky s nápismi ako „Nejde tu o vírus, ide tu o kontrolu“ alebo „Sloboda“. Na námestí aj v priľahlých uliciach bolo mnoho policajtov a vedenie mesta túto oblasť označilo za miesto s bezpečnostným rizikom, čím polícia dostala posilnené právomoci.
V Holandsku od 19. decembra najmenej do 14. januára platia prísne protiepidemické opatrenia. Zatvorené sú obchody s výnimkou tých, ktoré predávajú tovar základnej potreby, ďalej reštaurácie, kaderníctvo, posilňovne, múzeá, divadlá a ďalšie verejné miesta. Stretnúť sa nesmú viac ako dvaja ľudia. Podobne ako ďalšie európske krajiny aj Holandsko zaviedlo nové reštrikcie po rýchlom šírení omikronu, kvôli ktorému by hrozilo zahltenie už beztak silne zaťaženého zdravotníctva.
14:30 Kvôli šíreniu variantu omikron študenti na stredných školách v Anglicku po návrate z vianočných prázdnin budú musieť nosiť ochranu nosa a úst. Dnes to oznámil minister školstva Nadhim Zahawi. Toto opatrenie bude platiť do 26. januára.
„Chceme, aby do škôl chodilo čo najviac detí a aby to tak bolo po čo najdlhšiu dobu,“ povedal Zahawi, ktorého cituje denník The Sunday Telegraph. Študenti sa budú vracať do škôl od budúceho týždňa, priamo v školách ich čakajú testy na koronavírus.
BBC uvádza, že Anglicko bolo doposiaľ jedinou zo štyroch častí Spojeného kráľovstva, ktorá neodporúčala školám, aby ich žiaci nosili rúšku. Niektoré anglické školy túto povinnosť ale zaviedli samé. Podľa nových pravidiel platných pre Anglicko sa povinné nosenie ochrany nosa a úst nevzťahuje na učiteľa.
Anglicko v posledných dňoch zaznamenávalo rekordné denné prírastky novo nakazených koronavírusom. Kvôli veľkému počtu ľudí v izolácii, ktorá má trvať najmenej sedem dní, mnoho verejných inštitúcií zápasí s nedostatkom zamestnancov. Agentúra Reuters pripomína, že vláda sa obrátila na manažérov vo verejnom sektore, aby sa pripravili na to, že v najhoršom prípade môže v najbližších týždňoch chýbať v práci až štvrtina zamestnancov.
11:41 Letecká doprava v USA naďalej zápasí s výraznými obmedzeniami spôsobenými nielen pandémiou, ale aj nedostatkom personálu a zlým počasím. Podľa webu Flightaware.com tam bolo v sobotu zrušených viac ako 2 700 letov, v globálnom meradle vypadlo viac ako 4 600 letov, uviedla v nedeľu agentúra AFP.
Len americká letecká spoločnosť SkyWest musela zrušiť 23 percent svojich letov. Najviac zasiahnuté je letisko v Chicagu, kde pre očakávanú snehovú fujavicu zrušili viac ako polovicu štartov a pristátí.
Ďalšie obmedzenia sa očakávajú aj v nedeľu, keď sa bude veľa ľudí vracať domov z vianočnej dovolenky. Len v USA bolo už vopred zrušených takmer 1 500 letov, celosvetovo ich je zatiaľ viac ako 2 500.
Leteckú dopravu vo svete v značnej miere ovplyvňuje koronavírusová pandémia, najmä najnovšia vlna vyvolaná vysoko nákazlivým variantom omikron. Mnohí piloti a letušky sú v karanténe, pretože sa buď infikovali, alebo prišli do kontaktu s nakazenými osobami. Už počas vianočného víkendu bolo po celom svete zrušených viac ako 8 000 letov.
10:46 Izrael zaznamenal prvý prípad vzácnej zmesi dvoch chorôb, chrípky a koronavírusu, nazývaných „flurona“. Pacientkou bola mladá tehotná žena.
Čítajte viac Izrael hlási prvý prípad „flurony“ – zriedkavej dvojitej infekcie covidom a chrípkou
10:40 Napriek rekordným počtom nových prípadov nákazy koronavírusom dôjde v pondelok vo Francúzsku k skráteniu karanténnych lehôt. V rozhovore pre nedeľník Le Journal du Dimanche to podľa agentúr DPA a AFP avizoval minister zdravotníctva Olivier Véran.
Plne zaočkovaní ľudia, ktorí sa infikujú, budú musieť byť v karanténe iba sedem dní. Izoláciu môže skrátiť na päť dní negatívny výsledok rýchlotestu alebo testu PCR. Pre osoby, ktoré nie sú zaočkované alebo nemajú dokončenú vakcináciu, platí desaťdňová karanténa, ktorá sa môže skrátiť na týždeň v prípade negatívneho výsledku testu.
Kontakty nakazeného, ktoré nie sú zaočkované alebo nemajú dokončenú vakcináciu, musia naďalej zostať v karanténe sedem dní. Plne zaočkované kontaktné osoby už nebudú musieť byť od pondelka v karanténe, ak počas šiestich dní absolvujú test každý druhý deň. Bezplatné testy sú dostupné v lekárni.
Uvoľnenie karanténnych pravidiel má podľa Vérana zabrániť destabilizácii spoločenského a ekonomického života, keďže množstvo ľudí v karanténe by zastavilo život vo Francúzsku.
Za plne očkované sú vo Francúzsku považované osoby, ktoré dostanú posilňovaciu dávku najneskôr sedem mesiacov po imunizácii. Véran oznámil, že táto lehota sa od 15. februára skráti na štyri mesiace.
Plná zaočkovanosť bude od 15. januára podmienkou vydania digitálneho covidpasu, ktorý sa stane vstupenkou na rôzne podujatia, do kaviarní a reštaurácií či na diaľkové cestovanie vlakom alebo lietadlom.
Niektoré protiepidemické opatrenia sa však od pondelka sprísnia. Respirátory v MHD budú musieť mať už deti od šiestich rokov, doteraz to bolo až od jedenástich rokov. Vo vlakoch bude zatiaľ tri týždne zakázané konzumovať jedlo a nápoje. Už od 6., resp. 7. januára budú musieť osoby od 11 rokov nosiť v exteriéroch rúška.
10:04 V prvom dni v novom roku 2022 nikto nezomrel na COVID-19. Spolu bolo v sobotu 1. januára vykonaných 1 464 PCR testov, ktoré odhalili 216 pozitívnych prípadov.
Čítajte viac Žiadne obete, iba 1 464 testov a 216 nových prípadov
9:46 Hlavné slovo pri tvorbe pandemických opatrení má minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Premiér Eduard Heger mu podľa vlastných slov kryje chrbát.
Čítajte viac Hlavné slovo pri opatreniach má Lengvarský, kryjem mu chrbát, uviedol Heger
8:02 V Nemecku za posledný deň pribudlo 12 515 ľudí nakazených koronavírusom, zatiaľ čo pred týždňom to bolo iba 10 100. Takzvaná sedemdňová incidencia, ktorá udáva, koľko ľudí sa v priemere nakazilo na 100 000 obyvateľov za posledných sedem dní, sa tak už na štvrtý deň za sebou zvýšila. Oznámil to Inštitút Roberta Kocha (RKI).
Sedemdňová incidencia podľa údajov RKI stúpla na 222,7 z 220,3 v predchádzajúcom dni.
Za posledných 24 hodín Nemecko však vykázalo iba 46 úmrtí súvisiacich s covidom, zatiaľ čo pred týždňom to bolo 88. V Nemecku, ktoré má približne 83 miliónov obyvateľov, sa od začiatku pandémie preukázateľne nakazilo koronavírusom takmer 7,2 milióna ľudí a 112 155 z nich zomrelo. Z ochorenia sa zatiaľ vyliečilo vyše 6,4 milióna ľudí.
7:00 Európa zaznamenala od začiatku pandémie vyše 100 miliónov prípadov nákazy koronavírusom, teda viac než tretinu všetkých takýchto infekcií na svete. V sobotu to ukázal vlastný výpočet tlačovej agentúry AFP.
Európsky kontinent sa v posledných mesiacoch znova stal ohniskom pandémie a teraz zápasí s vlnou prípadov, vyvolanou vysoko nákazlivým variantom koronavírusu omikron.
Európsky región, zahŕňajúci 52 krajín a území od pobrežia Atlantického oceánu až po Azerbajdžan a Rusko, zaznamenal za posledné dva roky celkovo 100.074.753 prípadov nákazy koronavírusom. Tento počet vychádzajúci z oficiálnych údajov vyšiel agentúre AFP v sobotu 1. januára k 19.45 h SEČ.
Rovná sa to vyše tretine z 288.279.803 prípadov infekcie, nahlásených celosvetovo od vypuknutia pandémie koncom roka 2019 v Číne.
Z európskych prípadov bolo vyše 4,9 milióna nahlásených len za posledných sedem dní, pričom 17 z 52 krajín a území prekonalo svoje predchádzajúce rekordy v maximálnom počte prípadov za jeden týždeň.
Iba samotné Francúzsko zaznamenalo za posledný týždeň vyše milión nových prípadov, čo sa rovná desiatim percentám zo všetkých pozitívnych prípadov, ktoré krajina oznámila od začiatku pandémie.
Krajiny s najvyššou mierou prípadov na 100 000 obyvateľov na svete boli všetky v Európe. Dánsko malo najhoršiu túto mieru (incidenciu), konkrétne 2 045 prípadov, nasledoval Cyprus s 1 969 prípadmi a Írsko s 1 964 prípadmi.
Výpočty agentúry AFP sú založené na oficiálnych údajoch, ale niektoré prípady infekcie koronavírusom prešli nepozorovane, napríklad vtedy, ak boli pacienti bezpríznakoví.
Úmrtia súvisiace s ochorením COVID-19 však v Európe klesajú.
Európa zaznamenala posledný týždeň v priemere 3 413 úmrtí na nákazu koronavírusom za deň, čo je sedempercentný pokles oproti predchádzajúcemu týždňu. Najhoršia situácia bola vlani v januári, keď úrady zaznamenávali priemerne 5 735 úmrtí za deň.
Ľudia na európskom kontinente sú teraz celkovo viac zaočkovaní, než je svetový priemer.
Okolo 65 percent Európanov je zaočkovaných čiastočne, 61 percent je zaočkovaných úplne – vo svete sú tieto údaje vyše 58 percent a 49 percent. Ukazuje to webová stránka „Our World in Data“.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vzhľadom na nadúmrtnosť spájanú s covidom odhaduje, že celkový počet úmrtí na svete môže byť dva- až trikrát vyšší.