Drahé energie. Nemocnice nevedia, či budú mať na operácie

Nemocnice sa chystajú nielen na ďalšiu pandemickú vlnu omikronu, ale aj na vyššie ceny energií. Tie sa premietnu do platieb za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Čiže budú pýtať viac peňazí od poisťovní. Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko očakáva problémy už v januári.

04.01.2022 08:25
nemocnica, zdravotníctvo Foto: ,
Zlú situáciu v nemocniciach zhoršuje nárast cien energií. Tie predpokladajú, že budú pýtať viac peňazí od zdravotných poisťovní.
debata (101)

Na Slovensku funguje 98 tzv. akútnych nemocníc. Tie by mali prijať každého so zdravotnými problémami. Keď však prídu prvé faktúry s vyššími sumami za plyn, elektrinu, teplo a paru, je veľmi pravdepodobné, že dlhy nemocníc ešte viac narastú.

„Nemocnice nemusia mať automaticky dostatok financií na zabezpečenie štandardnej zdravotnej starostlivosti,“ vážne upozorňuje Petko. V praxi to môže znamenať odklad niektorých operácií nie pre koronavírus, ale pre nezaplatené účty. Nedoplatky sa odrazia aj vo vyšších cenách za jednotlivé zdravotnícke úkony, ktoré hradia zdravotné poisťovne.

Šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský vysvetľuje, že poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich klientov. „Tak ako keď si človek kupuje rožky. Keď sa zdvihne cena plynu či múky, odrazí sa to na cene pečiva. Podobne sa zvýšenie cien energií odrazí aj na poskytovaní zdravotnej starostlivosti,“ spresnil. Hovorí, že riešením pre zdravotné poisťovne môže byť vyššia platba za poistenca štátu. Tá tento rok dosiahne podľa Asociácie na ochranu práv pacientov historické minimum, pričom štát za svojich poistencov odvedie len 31 eur. „Len na porovnanie, živnostník zaplatí na odvodoch minimálne 79,31 eura mesačne,“ dodala šéfka asociácie Mária Lévyová.

Nielen Petko vážne varuje pred dôsledkami zdražovania. „Podmienky na fungovanie nemocníc musí zabezpečiť štát. V čase energetickej krízy nie je v možnostiach manažmentu podniku zabezpečiť stabilnú dodávku nedostatkových či extrémne drahých komodít,“ upozorňuje Tomáš Kráľ, manažér komunikácie ProCare a Svet zdravia. Tvrdí, že zodpovednosť má ministerstvo zdravotníctva.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Kto zaplatí nemocnice. Prepadnú sa opäť do dlhov?

„Každá podriadená organizácia má uzatvorenú zmluvu s dodávateľom energií v zmysle platnej legislatívy a každá zmluva musí mať zadefinované konkrétne podmienky na vypovedanie zmluvy,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Pripomenula, že podriadené organizácie ministerstva, teda aj nemocnice, si museli tento rok zabezpečiť dodávky energií samostatne, pričom realizačné zmluvy sa uzatvárali na obdobie jedného roka.

„Nebojím sa, že by nemocnice nemali dostatok energií, pretože to by malo vedenie zariadení riešiť strategicky. Zmeny v cenách však môžu nemocniciam narobiť problémy,“ podotýka Visolajský. Hoci majú nemocnice so zdravotnými poisťovňami nastavené zmluvy do konca marca, šéf Asociácie nemocníc Slovenska Petko sa obáva, že prvé problémy spôsobené rastom cien energií by sa mohli v sektore odraziť ešte v januári.

Energie musí niekto zaplatiť

Petko upozorňuje, že ceny energií narástli od 50 do 100 percent. Preto nemocnice v decembri oslovili aj zdravotné poisťovne. Žiadajú ich, aby im pri uhrádzaní výdavkov tento rok zohľadnili aj nárast mzdových či energetických položiek.

„Zatiaľ sme nedostali žiadne stanovisko, zmluvy sú do konca marca a nevieme, či budú zdravotné poisťovne schopné nárast výdavkov vykompenzovať,“ spresnil Petko.

Problémy s cenami energií môžu teda nemocnice pocítiť ešte tento mesiac, pričom sa predpokladá, že začiatkom februára budú zaplnené covid pacientmi s variantom omikron. Rezort zdravotníctva očakáva v prvých mesiacoch omikronovej vlny až 25-tisíc hospitalizácií.

„Energie tvoria len určitú časť nákladov, pričom kľúčovou časťou sú mzdy. Na to, aby sa vykompenzovali aj mzdy, aj energie, aj inflácia, tak žiadame navýšenie rozpočtu od päť do desať percent,“ ozrejmil.

Pripomenul, že nemocnice o zvýšenie platieb žiadajú poisťovne každý rok. Dosiaľ však dôvodom bývala valorizácia miezd a platový automat. „Pre nemocnice je zvyšovanie platov zákonná povinnosť, ale za posledných päť či sedem rokov sme ich nežiadali o navýšenie z dôvodu rastu cien energií,“ konštatuje Petko. Štátny rozpočet, ktorý bol prijatý pred Vianocami, podľa neho vôbec nezohľadňuje rastúce výdavky. „V systéme nie je dostatok prostriedkov na to, aby bola pokrytá zdravotná starostlivosť a obávam sa, že tento problém môže nastať,“ upozornil.

Zdravotné poisťovne sa zatiaľ k zvyšovaniu výdavkov za zdravotné úkony vyjadriť nechcú. „Snahou Všeobecnej zdravotnej poisťovne je pri rokovaniach s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nastaviť spoluprácu k spokojnosti oboch zmluvných strán, ale najmä v prospech poistencov. Rokovania stále prebiehajú,“ reagovala Eva Peterová, manažérka oddelenia komunikácie štátnej poisťovne. Hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky pripomína, že možnosti zvýšenia úhrad sa „odvíjajú od príjmov verejného zdravotného poistenia a schváleného štátneho rozpočtu na rok 2022“. Rezort zdravotníctva na otázky, či pomoc poskytne tak súkromným, ako aj štátnym dodávateľom, nateraz neodpovedal.

Poisťovne proti nemocniciam

Prvotný konflikt nastane podľa Petka medzi nemocnicami a poisťovňami, no časom sa premietne do celého sektora. „My nie sme výrobná sféra, nevieme premietnuť zvýšenie cien energií a platov do cien za hospitalizácie. O týchto cenách rozhoduje štát a z nášho pohľadu bude musieť zasiahnuť vláda,“ spresnil Petko.

Varuje, že vyššie výdavky môžu zhoršiť atmosféru v nemocniciach. Ešte v novembri predstavilo Lekárske odborové združenie deklaráciu o pripravenosti k výpovediam zo služieb. Tú podpísalo 2 511 lekárov a zamestnávateľov varovali, že začnú odmietať nadčasovú prácu. „To môže viesť od pozastavenia služieb až k výpovediam, pretože nespokojnosť v rezorte narastá. Keď sa tento vlak rozbehne, sami ho nezastavíme,“ podotkol Petko.

Deklaráciu o odmietaní nadčasov pritom podpísala nadpolovičná väčšina všetkých nemocničných lekárov. Lekári sa v nej zaviazali, že budú pracovať nadčas už iba v medziach zákona a pracovnej zmluvy. „Čo sme sľúbili, dodržíme, no za posledné týždne silnejú hlasy, že pôjdeme cestou výpovedí,“ spresnil šéf Lekárskeho odborového združenia Visolajský.

Krátkodobý výpadok pokryje agregát

Nemocnice, ktorých oddelenia musia fungovať 24 hodín sedem dní v týždni, majú povinnosť mať dvojité zabezpečenia vo forme záložných agregátov. Väčšinou sa používa dieselový generátor na naftu.

„Raz sa nám stalo, že spadol vrtuľník na drôty vysokého napätia a dva či tri dni sme museli fungovať na dieselových agregátoch. Je to extrémne náročné takto zásobovať nemocnicu. Tieto agregáty sú určené len na krátkodobé použitie,“ spomína riaditeľ Nemocnice sv. Jakuba v Bardejove Marian Petko.

Ak nastane výpadok elektriny, záložný generátor by sa mal spustiť do 30 sekúnd. „Neviem si predstaviť, že by bežal tri týždne či vôbec týždeň,“ doplnil a pripomína, že výpadok však môže nastať aj pri teple či plyne, a tie nemocnice nemajú ako nahradiť. „Dieselový agregát zabezpečí len elektrinu. Ak by vypadol plyn, tak nemocnice nemajú čím kúriť. No dôležitá je aj para. Bez nej by nefungovala centrálna sterilizácia, práčovňa ani kuchyňa,“ upozornil.

Výpadok zachráni koncový dodávateľ

Pravda oslovila nemocnice naprieč Slovenskom. Tie tvrdia, že dodávku energií majú na najbližšie obdobie zabezpečenú. Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín, ozrejmila, že nemocnica má zabezpečenú dodávku oboch energií. „Výpadkov sa neobávame, pretože zmluvné vzťahy boli riešené v tomto mesiaci a dodávateľ pri predkladaní ponuky mal vedomosť o aktuálnych cenách a najbližšom vývoji cien energií,“ dodala Holecová.

Súkromné či štátne nemocnice musia nákup plynu, elektriny alebo tepla riešiť verejným obstarávaním. Zriaďovateľ však môže zaviazať aj externú firmu, no tá takisto musí vzísť z verejného obstarávania.

„Ubezpečujeme, že výpadok energií v žiadnom prípade nehrozí. Dodávateľom energií, plynu aj elektriny pre Univerzitnú nemocnicu Bratislava je spoločnosť Magna Energia, ktorá bude dodávateľom do marca 2022,“ zdôraznil komunikačný odbor Univerzitnej nemocnice Bratislava. Dodali, že energie zabezpečujú v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva. „Aj keby dodávateľ nebol schopný plniť svoje záväzky, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určí nového dodávateľa, pretože nemocnice sú objekty osobitného štátneho a hospodárskeho významu,“ spresnila nemocnica.

Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský pripomína, že v prípade vypovedania zmluvy zo strany dodávateľa existuje inštitút dodávateľa energie poslednej inštancie, ktorý automaticky preberá zodpovednosť za dodávky energií. „Pri elektrine sú nimi ZSE, SSE, VSE – podľa regiónu a pri plyne SPP. Takže z tohto hľadiska to nepovažujem za nejaký špecifický problém,“ podotkol Vlachynský.

„Slovenský plynárenský priemysel ako dodávateľ poslednej inštancie zabezpečuje dodávky plynu pre odberateľov, ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať plyn, teda ukončil svoju činnosť. SPP garantuje, že ako dodávateľ poslednej inštancie zabezpečí všetkým dotknutým odberateľom plynu jeho dodávky bez akéhokoľvek prerušenia alebo obmedzenia,“ ozrejmil Ondrej Šebesta, riaditeľ odboru komunikácie SPP. Dodal, že zmluvné podmienky dodávky elektriny alebo plynu pre zákazníkov, dodávka ktorým nepodlieha cenovej regulácii, vrátane nemocníc, zohľadňuje SPP individuálne.

101 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #nemocnice