Aké máte očakávania od politického roku 2022?
Domnievam sa, že politický rok 2022 bude značne podobný roku, ktorý sa pred pár dňami skončil. Predovšetkým v troch kľúčových rovinách – vo výstupoch politického systému. Vládna koalícia bude verejnosť verbálne presviedčať o svojej jednote a zmysle jej existencie, no súčasne sa bude potácať v nekončiacej sa kríze vzájomnej dôvery, ktorá sa premietne do stagnujúcej nízkej dôvery vo verejnosti. Opozícia sa bude usilovať o nemožné, a to dopracovať sa k predčasným voľbám a presviedčať verejnosť o tom, že je vhodnou alternatívou oproti súčasnej vláde. Oba protipóly budú svorne útočiť na prezidentku republiky, ktorá ako jediná požíva dôveru verejnosti a svojou politikou sa usiluje brániť inštitúty liberálnej demokracie.
Na aké kľúčové udalosti by sme sa mali pripraviť?
K spomínaným trendom sa pridá niekoľko faktorov, ktoré sa budú odvíjať od politických udalostí, ku ktorým pomaly smerujeme. Čas sa nedá zastaviť. Voľby ako neodmysliteľná súčasť demokracie ovplyvnia aj pohyby v rámci straníckeho systému. Relevantná bude snaha spojiť komunálne voľby s referendom o zmene volebného systému do Národnej rady, o čo sa usiluje ZMOS, a dopyt bude po spájaní neparlamentných síl, ktoré by sa opäť raz mali stať alternatívou pre slušné Slovensko. V tomto smere sa spomína možný návrat Mikuláša Dzurindu do straníckej politiky či akási reinkarnácia SDKÚ 2.0. Občania by sa však jednoznačne mali pripraviť na niečo, čo sa s určitosťou udeje, a to sú voľby do miestnej a regionálnej samosprávy. Voľby, ktoré dosiaľ voliči nerozumne prehliadali. Kríza ukázala, že to bola (a je) najmä samospráva, ktorá sa vie pasovať s krízou a pomôcť občanom prekonať obdobie, keď štát zlyháva.
Pandémia nás trápi už dva roky, bez vyhliadok na to, že sa tento rok pominie. Bude sa nespokojnosť občanov stupňovať?
V tomto smere je potrebné povedať, že vláda má jednu nevídanú schopnosť, že si vždy dokáže vybrať to riešenie (tú možnosť), ktoré je najhoršou z možných alternatív a popudzuje čoraz viac obyvateľov. Preto neprekvapuje, že nespokojnosť občanov s pandemickými opatreniami, a teda s vládou má rastúce tendencie. V tomto smere nevidím svetlo na konci tunela, a tak odpoveď na vašu otázku je, že nespokojnosť občanov sa bude stupňovať.
Mali by sme si v budúcom roku zvyknúť na to, že očkovanie sa stane štandardnou štiepnou líniou na politickom spektre?
To je omnoho zložitejšia otázka. Problematika štiepnych línií politického spektra či v ideovo-programovom zameraní politických strán je stará už niekoľko desaťročí a reálne nekorešponduje s tým, na základe čoho sa determinujú politické strany. Ak by som sa pri uvažovaní o štiepnych líniách zameral len na to, čo je predmetom otázky, tak by som to úzke zameranie len na očkovanie rozšíril na komplex politík, ktoré spolu s postojom k očkovaniu spadajú do spoločnej množiny. Domnievam sa, že pandémia, ktorej vyriešenie je postavené aj na očkovaní, vytvorila (podnietila alebo posilnila) podhubie pre štiepnu líniu straníckych politík, ktorou je „dôvera v inštitúty modernej demokratickej spoločnosti“. Konflikt, ktorý vzniká na pomedzí názorových polemík progresívcov a neoluddistov. Konfliktom medzi tými, ktorí sa neboja moderných vedeckých postupov – napríklad vakcín, a tých, ktorí trpia fóbiou z nových vecí a na rozdiel od luddistov 19. storočia nerozbíjajú tkáčske stroje, ale útočia na demokratické inštitúcie alebo vakcinačné centrá.