Vláda robí všetko preto, aby aj prípadná ďalšia petícia (a ak by to umožňovala ústava aj referendum) bola úspešná. Samozrejme, miera úspechu petície bude závisieť aj od toho, ako si prípadní participanti (ne)budú uvedomovať relevantnosť takejto petície v kontexte aktuálneho právneho stavu ohľadom referenda o predčasných voľbách. No rozhodne nevylučujem úspech takejto petície. Politické a právne „bezvedomie“ je na Slovensku značne vysoké. Čo sa týka referenda, nevidím momentálne žiadne relevantné možnosti na jeho realizáciu. Možnú zmenu ústavy, ktorú si uskutočnenie referenda vyžaduje, nateraz verbálne odmietajú tri zo štyroch koaličných strán a nemyslím si, že je dnes v Národnej rade dostatočný počet poslancov (minimálne 90), ktorí by boli ochotní skrátiť si svoje volebné obdobie, ktoré je už dnes pre mnohých ich posledným pôsobením v parlamente.
Očakávate s blížiacimi sa voľbami aj intenzívnejšie vymedzovanie sa medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim? A kto z toho môže hypoteticky vyťažiť viac?
Robert Fico hrá s Petrom Pellegrinim veľmi umnú machiavelistickú hru. Kritizuje ho za jeho „bruselský liberalizmus“ a zradu, no súčasne ho volá do predvolebnej alebo povolebnej spolupráce. Neochotou podpísať jeho návrh na zvolanie schôdze na odvolanie vlády zvýrazňuje jeho súčasnú politickú bezmocnosť. Všetko smeruje k tomu, aby prípadným budúcim Pellegriniho koaličným spojencom ukázal, že je neschopný čokoľvek presadiť (bez Fica), resp. to, že stále je v hre možná spolupráca Smeru a Hlasu, čím znižuje mieru jeho dôveryhodnosti a jeho koaličný potenciál. Pre Roberta Fica bude víťazstvom to, ak Peter Pellegrini bude musieť – „so sklopenými ušami“ – ísť do akejkoľvek koalície so stranou Smer. Peter Pellegrini musí preto v roku 2022 urobiť všetko preto, aby sa tak nestalo. Musí ukázať, že on robí politiku a nie je len „bábkou v rukách“ Roberta Fica. Zatiaľ sa mu to nie veľmi darí.