Myslím si, že vzťahy v rámci koalície sa budú vyvíjať v zabehnutých postupoch. Boris Kollár bude všemožne podkopávať dôveru v reformy vládnej koalície a hľadať cestu k voličom nespokojným so súčasnou vládou, ktorej je aj on členom. Richard Sulík sa bude snažiť byť „konštruktívnou“ opozíciou voči ad hoc opatreniam vládnej koalície. Igor Matovič bude spochybňovať zotrvanie SaS v koalícii, iracionálne útočiť na tých, ktorí budú pochybovať o jeho výnimočnosti, a, naopak, chváliť principiálnosť Borisa Kollára. Za ľudí a Veronika Remišová nebude zaujímať nikoho. S blížiacimi sa voľbami a klesajúcimi preferenciami bude rásť napätie a konflikty v koalícii. Sčasti podobná bude situácia v opozícii. Na situácii v nej sa však výrazne prejaví aj to, ako dopadnú obvinenia a súdne procesy, ktorých priamymi či nepriamymi aktérmi sú exponenti opozície.
Ako sa môže vyvíjať vzťah Igora Matoviča a Eduarda Hegera? Môžeme očakávať nejaké vyhrotenie, ak platí, že s blížiacimi voľbami narastá vplyv straníckej centrály a predsedu nad poslancami?
Okrem jedného, možno dvoch vyhlásení, v ktorých sa názorovo nezhodol s Igorom Matovičom, je premiér Heger smerom k svojmu predsedovi výrazne submisívny. Dokonca aj v prípadoch, keď minister financií prijíma rozhodnutia bez vedomia predsedu vlády. Dosiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mohlo dôjsť k nejakému vyhroteniu. Dôležité bude to, ako sa vyvinie ďalšie pôsobenie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského vo vláde. Z medializovaných vyjadrení je jasné, že minister Matovič má voči nemu silnú averziu, no premiér Heger ho podporuje. To, ako nakoniec skončí Lengvarský, naznačí, kto je skutočným predsedom vlády, a tiež aké sú reálne politické ambície Eduarda Hegera. Samotné voľby sú predsa len ešte relatívne ďaleko.