Šamko hovorí o „preparácii“ obvineného najmä v súvislosti akousi prípravou spolupracujúcej osoby, teda kajúcnika. Inými slovami postupnej príprave, spracovaní obvineného, aby vypovedal želateľným spôsobom.
„Nezriedka sa takého osoby rozhodli spolupracovať s políciou až vo výkone väzby, pričom pred vzatím do väzby trestnú činnosť popierali a k ich obratu (priznaniu toho, z čoho boli obvinení a k udávaniu aj ďalších osôb) došlo až v podmienkach výkonu väzby,“ píše Šamko na portáli pravnelisty.sk.
Ako píše, „nezaškodí si“ pripomenúť vyšetrovaciu metódu, ktorá slúži na „výrobu“ kajúcnikov. „Teda na to, aby sa z popierajúcich (spupných) obvinených stali pokorní (skrotení) kajúcnici schopní posúvať obvinenia aj na ďalšie osoby,“ ozrejmuje. Pričom dodáva, že táto metóda sa využíva doposiaľ.
Šamko pripomína, že fyzický nátlak na obvineného je neakceptovateľný, ale „psychické donútenie má už inú procesnú kvalitu, pretože je takmer nemožné ho preukázať“. Alebo sa neberie až tak vážne, pretože väzba na takmer každého vplýva psychicky negatívne.
„Často takéto psychické násilie ani nemožno zistiť, pretože obvinený sa dostane do takého duševného stavu, že už iba mechanicky opakuje svoje výpovede a to aj po prípadnom prepustení z väzby na slobodu, či konaní pred súdom,“ dodáva krajský sudca. A predpokladá, že takéto deformácie vo vyšetrovaní sa využívajú vtedy, keď je orgán činný v trestnom konaní presvedčený o spáchaní trestného skutku, „má fixnú ideu a vedie vyšetrovanie zámerne tým smerom, aby túto verziu presadil“.
Čo je preparácia obvineného?
Šamko ju popisuje ako kombináciu metód psychického a fyzického nátlaku, pričom využíva strach obvineného, jeho izoláciu a sľubovanie výhod či odmien, ak sa obvinený bude správať želateľným spôsobom.
Zjednodušene sudca vysvetľuje, že metóda preparácie je postavená na princípe krotenia alebo cvičenia divých zvierat v cirkuse: izolácia od necvičených zvierat, zvyk na konkrétneho človeka, systém výhod a systém opakovaného cviku.
Prečítajte si ďalej, prečo je podstatná izolácia vo väzbe.