O chlapca sa starala mama, potreboval jej pomoc pri každej činnosti. V pravej ruke stratil motoriku.
„Lukáš žije,“ hovorí Michaela Hrúzová. Tým je podľa nej povedané všetko. Dospievajúci chlapec sa nechce vracať k udalostiam spred dvoch rokov. Študuje, hrá hry na počítači a žije si svoj život.
Pohľad prvý: mama
Na jar 2019 sa v Trnave šíril vírus brušnej chrípky. Deti mali hnačky a vracali. Chytil ho aj Lukáš a ochorenie priniesol domov. Potom, ako sa v rodine vyliečili, u Lukáša vracanie neustúpilo. Dovtedy býval zdravý a zrazu sa vo výsledkoch krvi objavili zvýšené hodnoty kreatínu. Mama si všimla, že Lukáš má problémy s chôdzou a ďalšie krvné testy dopadli ešte horšie. Chlapca hospitalizovali najskôr na detskom oddelení v Trnave a odtiaľ ho previezli na Kramáre do Bratislavy. Tam neurológ povedal, že problém nie je v žalúdku, ale v hlave. Magnetická rezonancia ukázala nádor. Našťastie, na operovateľnom mieste.
Mladíkovi diagnostikovali nezhubný nádor, ktorý sa vyskytuje prevažne v detstve. Michaela Hrúzová hovorí, že po operácii v lete 2019 jej lekári tvrdili, že je všetko v poriadku. No magentická rezonancia ukázala, že sa nepodarilo odstrániť časť nádoru a chlapec potrebuje aj druhú operáciu. „Neurochirurg odstránil cystickú časť, ktorá spôsobila akútne zlyhávanie obličiek,“ vysvetľuje zamotaný príbeh Michaela Hrúzová. Hovorí, že lekárom dôverovala, hoci s ňou nechceli diskutovať. Mala pocit, že ju tlačia, aby sa o prípad prestala zaujímať.
Lukášov stav sa podľa matky trocha zlepšil, začali mu pracovať obličky. Ale pravá ruka ho prestala poslúchať. A to sa jej nepozdávalo.
Niečo nie je v poriadku, pomyslela si, keď jej lekári odmietli dať pooperačné snímky z magnetickej rezonancie. Matka pokračuje, že ani nevie prečo, ale snímky si odfotila. „Celé vedenie nemocnice mi tvrdilo, že Lukášovi mesiac od operácie nádor narástol,“ pokračuje Hrúzová. S nepríjemným pocitom, že je klamaná, sa obrátila na profesora Juraja Šteňa, hlavného odborníka pre neurochirurgiu. Hrúzová tvrdí, že jeho meno našla na internete. „Išlo o môjho syna,“ vysvetľuje, prečo zavolala na Šteňov sekretariát.
„Dôverovala som im, ale klamali mi,“ nedá Hrúzovej pokoj postoj lekárov z Národného ústavu detských chorôb. „Zo začiatku mi neverili ani u profesora Šteňa, nerozumeli, prečo mi v detskej nemocnici nechcú tie snímky dať,“ pokračuje.
Juraj Šteňo sa nakoniec na snímky pozrel. „Lukášovi celý nádor nevybrali, hoci sa ma o tom v nemocnici snažili aj presvedčiť. Pritom by som sa nehnevala, len som chcela vedieť, na čom sme. Na druhej strane v nemocnici hovorili, že potrebujeme ďalšiu operáciu,“ pokračuje. „Bola som presvedčená, že je niečo zle,“ aj po rokoch si pripomína vtedajší pocit bezmocnosti. Profesor Šteňo jej povedal, že na oddelení neurochirurgie pre dospelých majú lepšie prístroje a Lukáša by mohli zoperavoť tam.
Preto chcela, aby jej syna operovali – ale nie v detskej nemocnici. Kým sa matka naťahovala s lekármi, Lukášovi plynul čas. „Bol vo vážnom ohrození,“ hovorí dnes Hrúzová, keď vysvetľuje, prečo sa postavila proti nemocnici a chcela syna previezť inam. Dostala sa do stavu, že verejne vystúpila proti lekárom a plakala, aby už niekto pomohol jej synovi.
Vtedy do prípadu zasiahla vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Zastala sa Národného ústavu detských chorôb a navrhovala, aby Lukáša teda zoperovali v Prahe. Hrúzová však chcela, aby ho previezli o 200 metrov ďalej na neurochirurgiu dospelých.
„To nebolo o tom, že som sa hádala s nemocnicou, nehovorím, že tí ľudia sú zlí, ale zlyhali. Ako môžem takým ľuďom veriť?“ podotýka. Nakoniec požiadala súd, aby rozhodol, že Lukáša môže nechať previezť a operovať ho bude profesor Šteňo so synom Andrejom.
„Neviem, čo som mala inak spraviť, mňa to tak sr… Pýtali sa ma, koľko som Šteňovcom zaplatila. Mrzí ma to, veď zachránili môjho syna,“ dodáva.
Lukáš na reoperáciu čakal dva mesiace. Aj napriek tomu, že dopadla dobre, ministerka odvolala Juraja Šteňa z postu hlavného odborníka pre neurochirurgiu. Jeho syna Andreja Šteňa odvolala riaditeľka Univerzitnej nemocnice z postu prednostu neurochirurgickej kliniky na Kramároch.
Pohľad druhý: operatér
Hrúzovci chceli, aby Lukáša opäť operoval Juraj Šteňo, no dve neurochirurgické pracoviská dvoch nemocníc na bratislavských Kramároch sa nevedeli dohodnúť.Na neurochirurgickej klinike pre dospelých, ktorej vtedy už tretí rok šéfoval jeho syn, docent Andrej Šteňo. Michaela Hrúzova žiadala, aby operovali čo najskôr, lebo nádor sa zväčšoval a samotný Lukáš žiadal, aby ho operoval profesor Šteňo.
Nie všetky ochorenia sa dajú vyliečiť tak, aby bol pacient spokojný. Niekedy, hoci lekár spraví všetko podľa najnovších medicínskych postupov, je pacient nespokojný. A vtedy podľa Šteňa hľadá pomoc iného lekára.
„Požiadavka na názor iného lekára, tzv. second opinion, je bežný postup. Tak som vnímal aj prvý e-mail, ktorým sa na mňa obrátila Lukášova matka s tým, že mala podozrenie, že pacientovi bola ponechaná časť nádoru,“ spomína Šteňo.
Keď získal a preštudoval chlapcovu zdravotnú dokumentáciu, aj on dospel k záveru, že je potrebná ďalšia operácia.
„Matka ma požiadala, či by som nemohol Lukáša operovať ja. Na to stačilo chlapca previezť z detskej nemocnice k nám na oddelenie a po operácii ho previezť späť do detskej nemocnice. Tak sme to robili 25 rokov,“ podotkol. Mame pacienta povedal, že ak budú lekári v Národnom ústave detských chorôb súhlasiť, tak chlapca zoperuje.
Vtedy však narazili na problém: detská nemocnica argumentovala, že chlapca nemožno len tak prevážať, a keď má Šteňo operovať, nech príde urobiť zákrok tam.
Presuny detí po operácii mozgu medzi budovami nemocnice v deň operácie sú podľa Šteňa bežné aj vo svete, napr. na univerzitných klinikách v Brne, Hradci Králové, ale aj vo Frankfurte či v Zürichu. Okrem skúseností lekárov sa ako kľúčové ukázalo práve technické vybavenie. Trojdimenzionálny sonograf sa však nachádzal na klinike pre dospelých, 250 metrov od Lukáša.
„Ten niekoľkostokilogramový prístroj sa v dohľadnom čase previezť nedal. O vyjadrenie, či by sa dal prístroj previezť, sme požiadali aj firmu. Odpovedala, že stroj by sa po prevoze musel kalibrovať, musel by byť v špeciálnom kontajneri, na ktorý by sme museli čakať týždne. To sme si nemohli dovoliť, nakoľko chlapcovi sa zvyšok nádoru rýchlo zväčšoval. To boli ďalšie odborné dôvody, prečo sme chceli operovať u nás,“ zdôrazňuje Šteňo.
Operácii podľa Šteňa pomohli dva rozhodujúce faktory. Prvým bolo to, že matka podala návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. Druhým bol záujem médií.
„Mal som rešpekt pred tou operáciou, no urobiť som ju musel. Dieťa bolo ohrozené na živote,“ lakonicky zdôvodňuje svoje rozhodnutie Šteňo.
Pohľad tretí: technické zázemie
V deň, keď sa na neurochirurgii na Kramároch, kde profesor Šteňo a docent Šteňo pôsobia, mala začať reoperácia, vyšiel exkluzívny rozhovor s pôvodným operatérom. Z jeho vyjadrení vyplývalo, že matka si vybrala zle a žiadal pre Juraja Šteňa disciplinárne stíhanie.
„Našťastie to pred zákrokom nečítala ani Lukášova mama, ani Lukáš, ani operatér, ani ja. Nerozumiem tomu kroku a ani nechcem. V rozhovore bolo dokonca nepriamo žiadané disciplinárne stíhanie lekára, ktorý mal chlapca o niekoľko hodín reoperovať,“ spomína si docent Andrej Šteňo.
V roku 2010 kúpili pre Neurochirurgickú kliniku Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Kramároch prístroj so zložitým názvom – navigovaný trojrozmerný (3D) ultrazvuk.
Docent Šteňo vysvetľuje, že viaceré mozgové nádory sú aj pod operačným mikroskopom čiastočne alebo dokonca úplne „neviditeľné“. Často sa veľmi podobajú na zdravý mozog a na ich zobrazenie počas operácie je potrebná tzv. intraoperačná magnetická rezonancia alebo práve ultrazvuk.
Dvojrozmernú sonografiu mali síce aj v detskom neurocentre, ale podľa Andreja Šteňa tento stroj nebol taký kvalitný ako na neurochirurgickej klinike na Kramároch. Preto, vysvetľuje, považoval chlapcovu reoperáciu na klinike za oveľa bezpečnejšiu.
Profesor Šteňo požiadal syna Andreja, aby počas operácie ultrazvukom preskenoval operačné pole. „Keď predpokladal, že už odstránil celý nádor, mojou úlohou bolo preskenovať a skontrolovať situáciu 3D-utrazvukom. Zistil som, že sú tam ešte dva malé zvyšky nádoru. Našli sme ich a vybrali,“ zdôraznil. Inými slovami – vďaka tomu lekári našli a odstránili aj zvyšky nádoru, ktorý mohol opäť rásť.
„Spôsob využitia navigovaného 3D ultrazvuku bol podkladom pre odbornú publikáciu v jednom z najvýznamnejších neurochirurgických časopisov World Neurosurgery,“ pokračuje Andrej Šteňo. V roku 2019 pôsobil ako prednosta kliniky, zákrok organizoval a pri operácii mal na starosti lokalizáciu tkaniva nádoru.
Pohľad štvrtý: čo bolo potom
Niekoľkohodinová operácia dopadla dobre. Michaela Hrúzová hovorí jednoducho: „Lukáš žije.“
Šteňovci prišli o miesta. „Napriek tomu, že moje odvolanie nasledovalo po úspešnej reoperácii Lukáša, tak skutočným dôvodom bol podľa mňa najmä fakt, že som roky bojoval za štátne univerzitné zdravotníctvo a za zveľadenie etablovanej neurochirurgickej kliniky v nemocnici na Kramároch,“ tvrdí docent Šteňo. Zdôraznil, že toto pracovisko je najstaršou neurochirurgiou na Slovensku a podľa neho by mohlo konkurovať vznikajúcemu obdobnému pracovisku v súkromnej nemocnici finančnej skupiny.
Priznáva, že nemôže byť objektívny. „Bol som až príliš zainteresovaný do prípadu. Je mi z toho síce smutno, no najdôležitejšie je, že chlapec sa má dobre, za čo patrí vďaka celému operačnému tímu, všetkým lekárom, sestrám a ďalším zdravotníkom, ktorí sa Lukášovej reoperácie zúčastnili,“ pripomína.
„Ak rodičia požiadali o reoperáciu syna na našom pracovisku, kde sa štvrťstoročie na vysokej úrovni operovali detské nádory mozgu v spolupráci s detskou nemocnicou, pričom transporty medzi oboma zariadeniami boli bežné a neboli s nimi negatívne skúsenosti, tak im mala byť reoperácia bez zbytočného odkladu umožnená,“ myslí si Šteňo mladší aj dnes. S Lukášom sa pravidelne stretáva na kontrolách a chlapec prosperuje.
Aj Šteňo starší si myslí, že o miesto hlavného neurochirurga neprišiel len kvôli prípadu Lukáš. Dôvod, ktorý uviedla ministerka, teda že zverejnil snímky pacienta, považuje za zástupný. Veď snímky zverejnila ako prvá matka. „Požiadal som o údaje o neurochirurgických operáciách v zahraničí. Mal som podozrenie, že sa tam liečia pacienti, ktorí by mohli byť liečení na Slovensku,“ spomína si profesor. „Namiesto odpovede prišlo za necelý týždeň odvolanie,“ dodal.
„Chlapec sa má dobre. Jednoznačne by som to spravil znova,“ zdôrazňuje profesor Šteňo.
Lukáš nechce o lete 2019 hovoriť. „Bolo to pre neho náročné obdobie, chápem ho,“ povzdychne si mama Hrúzová. Ešte stále má problémy s rukou, ale učí sa prekonávať všetky ťažkosti, ktoré si preňho život nachystal. „No v jeho srdci sú lekári a sestry na Kramároch hrdinovia, samozrejme, aj na detskom bol kopec anjelov,“ ďakuje mama za starostlivosť o syna Lukáša. Hovorí, že aj v tých najťažších chvíľach boli v detskej nemocnici ľudia, ktorí ju podporovali a držali jej palce, aby sa podarilo Lukáša previezť a operovať. Lukáš operáciu zvládal po celý čas hrdinsky a podľa jeho mamy ho ani netrápilo čo mal v hlave, ale starosti mu robil len jej plač.
„Nedokázali sme však napraviť krivdu, ktorá sa stala tým, ktorí sa správali pokorne, v úcte k životu a Hippokratovej prísahe,“ hovorí. A nakoniec znovu dodáva: „Lukáš žije.“