Ako informoval Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti, Lipšic o sťažnostiach obvinených rozhodol v pondelok 10. januára.
V uznesení, ktoré úrad cituje, Lipšic uviedol, že „orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť postupovať razantne v trestnom stíhaní verejných funkcionárov pre korupčné trestné činy, ekonomické trestné činy, alebo v prípadoch zneužívania právomoci verejného činiteľa“. Pri obvinení miestnych poslancov však vidí „premotivovanosť“ orgánov činných v trestnom konaní, ktorá je neprípustná.
„V prípade verbálnych deliktov sú však verejní funkcionári – a najmä volení poslanci – chránení vo zvýšenej miere pred kriminalizáciou ich výrokov (aj vo forme symboliky), ktoré sa týkajú oblasti verejného záujmu,“ konštatuje Lipšic s odkazom na rozhodnutia Európskeho súdu.
V súvislosti s poslancami Varína, ktorí nezrušili názov ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi, ktorý bol prezidentom fašistického slovenského štátu, Lipšic hovorí, že vyšetrovateľ NAKA sa odvolával na zákon o obecnom zriadení, pričom toto ustanovenie nie je trestnoprávnou normou. „Samozrejme poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí by hlasovali za všeobecne záväzné nariadenie a určili by pre ulicu názov „ulica Adolfa Hitlera“, by sa nemohli dovolávať slobody prejavu a slobodného výkonu svojho mandátu ako dôvodu pre svoju trestnoprávnu exkulpáciu,“ pokračuje Lipšic v uznesení.
Čítajte viac Historik Kováč: Tisa si nemožno brať za vzor
V tom sa ďalej píše: Skutková veta napadnutého uznesenia však obvineným nekladie za vinu hlasovanie za všeobecne záväzné nariadenie s určitým názvom ulice, ale skutočnosť, že „neiniciovali premenovanie, nepremenovali a ani z verejných priestranstiev neodstránili označenie ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín pomenovanej od roku 1993 po hlavnom predstaviteľovi ľudáckeho režimu z obdobia rokov 1942 až 1945 … a týmto nekonaním verejne prejavujú sympatie k hnutiu a ideológii, ktoré v minulosti smerovalo k potlačeniu základných práv a slobôd“.
„Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje, že páchateľ verejne (alebo na mieste verejnosti prístupnom) prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá vykazuje znaky uvedené v citovanej právnej norme,“ vysvetľuje Lipšic v uznesení. Prejaviť sympatiu je možné len aktívnym konaním, verejné prejavenie sympatie nekonaním je z povahy veci nemožné. „Snaha vyvodiť verejné prejavenie sympatie z nekonania nie je založená na žiadnej zrozumiteľnej právnej a logickej úvahe. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že rozširovanie trestnej zodpovednosti nad rámec udržateľného gramatického výkladu je v trestnom práve hmotnom neprípustné,“ konštatuje špeciálny prokurátor.
„Za daného právneho stavu som preto toho právneho názoru, že trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona nie je možné spáchať opomenutím konať (nekonaním), a teda ide o komisívny delikt. Potvrdením správnosti tohto názoru je aj skutočnosť, že tento trestný čin nemá predmet útoku, ktorým je osoba alebo vec (tak ako je pomerne široko definovaná v § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona),“ dodáva.
Čítajte viac Varínske patálie s Tisom
Pripomína však, že „je mimo rozumnú pochybnosť, že pomenovanie ulice v akomkoľvek meste či obci po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov – vrátane žien a detí – všetkých základných práv a zveril ich osud a životy do rúk nacistického Nemecka, je prejavom mimoriadneho cynizmu“. Podľa Lipšica je poľutovaniahodné, že k zmenu názvu neprišlo od roku 1993.
Pripomenul aj dôvody, ktoré sa spomínajú v zápisnici z augusta minulého roka, keď časť obyvateľov uviedla, že by si museli vymeniť občianske preukazy. „Empatia k (emocionálnej) bolesti tých, ktorí počas režimu vojnovej Slovenskej republiky stratili svojich najbližších, asi dlhodobo nie je silnou stránkou relevantnej časti predstaviteľov tejto obce. To samozrejme platí aj o iných mestách či obciach, ktoré majú taktiež pomenované ulice po ikonických predstaviteľoch totalitných režimov,“ konštatuje špeciálny prokurátor.
Upozorňuje však, že nedostatok empatie a ignorancia historických faktov však – sami o sebe – nie sú trestným činom. Podľa neho by však netrestný úsek príslušnej prokuratúry „mal danej veci venovať zvýšenú pozornosť, a to aj vzhľadom na viac ako rok účinné ustanovenie § 2b ods. 3 zákona o obecnom zriadení“.