Skupina tínedžerov mala opiť a zbiť jedenásťročné dievča. Miloslavovčania hovoria, že to nebol prvý útok. Čo vedie deti a mladých ľudí k takýmto činom? Čo nimi chcú dosiahnuť?
V tomto prípade agresívne správanie presiahlo mieru sociálnej tolerovateľnosti a je jasným trestným činom. Agresívne správanie je pritom vlastné každému človeku a najranejšie prejavy detskej agresivity sú na celom svete rovnaké. Neskôr záleží na tom, či sú deti v agresii priamo povzbudzované, ak áno, tak kým, alebo či je zámerne smerovaná do iných foriem. Chronickú, pomerne dlhotrvajúcu agresivitu môžeme pozorovať u detí, ktoré dlhodobo nemajú uspokojené základné potreby. Kritickým obdobím je dospievanie.
Čo je príčinou agresie?
Príčin agresívneho správania je veľa, treba prihliadať na individualitu konkrétneho človeka. Vo všeobecnosti môže mať agresívne správanie detí viacero foriem. Jednou z nich je reakcia frustrovaného jedinca, ktorý hľadá náhradu za svoju prehru, porážku a potupenie práve na slabších jedincoch. Teda predstavuje určitý komplex menejcennosti agresora. Alebo takéto správanie môže byť formou zvedavosti, ktorou deti chcú zistiť, kde sú ich hranice, čo si môžu dovoliť a čo je zakázané. Môže to však vyústiť až k egoistickému presadzovaniu svojej vlastnej moci. Agresívne správanie môže byť aj nevhodnou formou túžby po láske, keď sa dieťa usiluje získať si pozornosť okolia. Nebezpečenstvo spočíva v masochistickom uspokojovaní vlastných potrieb, pričom agresor si toto svoje konanie neuvedomuje. Tiež to pre dieťa môže byť forma hry, pričom jeho cieľom je len vyskúšať si svoje sily alebo prežiť radosť z víťazstva. Agresívne správanie funguje aj ako ako obranný mechanizmus, ktorým sa obeť bráni voči útočníkovi.
Na verejnosť sa dostalo video, na ktorom si tínedžeri útok natáčali. V ostatnom čase počuť o viacerých takýchto prípadoch, napríklad vlani na jar sa objavili videá tínedžeriek v Komárne, ktoré fyzicky napádali rovesníčky, ale aj starších ľudí. Ide o nejaký nový smutný trend či túžbu po uznaní? Diali sa podľa vás podobné útoky aj v minulosti, len sa o nich tak nevedelo?
Odvaha zverejniť niečo, čo nie je spoločensky prijateľné alebo je na hranici s trestným činom, zvyšuje atraktivitu tohto správania a môže prinášať ocenenie zo strany vodcu či kamarátov v partii. On-line prostredie má svoje špecifiká, jedným z nich je, že dáva pocit „anonymity“, na druhej strane sú informácie v ňom šírené rýchlo a medzi veľké množstvo prijímateľov. To využívajú práve tínedžeri, ktorí si takto chcú zvýšiť svoju sebaúctu, sebapotvrdenie a ocenenie, ktoré možno nenachádzajú v „reálnom“ prostredí.
Je tento incident následkom pandémie a izolovanosti?
Mladí ľudia, rovnako ako aj dospelí či deti, sa nemohli stretávať v škole, v krúžkoch alebo len tak s kamarátmi. Stretávania sa preniesli do on-line sveta. Pre vekovú kategóriu adolescentov je však nevyhnutné, aby sa mohli socializovať naživo. Potom sa môže stať, že ak nastane chvíľa, keď sa môžu stretávať, môže to byť aj s cieľom ponižovať, robiť naschvály a ubližovať. V tomto prípade už môžeme hovoriť o šikanovaní – ak sa to dialo opakovane, agresia sa využívala na presadenie moci. To, že ide o partiu mladých ľudí, dokazuje, že sa napĺňala ich prirodzená vývinová potreba stretávať sa. Ak sa v tomto veku stretnú jedinci s nejakým rizikovým správaním, skupina ho môže umocňovať.
Areál družstva v Miloslavove, kde tínedžeri zbili 11-ročné dieťa dievča.
Ako mohol ich konanie ovplyvniť alkohol?
Alkohol, samozrejme, ovplyvňuje správanie človeka, znižuje zábrany, pôsobí na myslenie, prežívanie. Kvôli emocionálnej nezrelosti sa u detí a mladých ľudí vytvára návyk na alkohol veľmi rýchlo. Rovnaké množstvo alkoholu môže vyvolať oveľa silnejšie a nepriaznivejšie účinky než u dospelého človeka, keďže organizmus dieťaťa a mladistvého je ešte vo vývine. Takisto majú nedostatok skúseností s kritickými situáciami spojenými s konzumáciou alkoholu. V puberte sa človek môže správať impulzívne, mať silnejšie emočné prejavy a túžiť po vzrušení. Časť mozgu, ktorá hľadá vzrušenie, utlmí racionálne myslenie, preto, hoci mladí vedia o škodlivých účinkoch alkoholu a drog, neodradí ich to od ich skúšania. Rovnako ako dospelí aj tínedžeri môžu alkohol považovať za riešenie svojich problémov alebo za spôsob, akým sa môžu vyrovnať so stresom. Hoci panuje názor, že deti nemávajú problémy, aj tie najmenšie často bojujú s úzkosťami, či už v škole, doma, alebo medzi priateľmi.
Starosta Miloslavova požiadal riaditeľku základnej školy o spoluprácu a súčinnosť pre dlhodobé riešenie tohto problému. Dá sa vôbec takémuto správaniu predchádzať?
Podobným incidentom by mala predchádzať dlhodobá, plánovaná a cielená prevencia v školskom prostredí, ktorá zahŕňa aj rodičov a širšiu komunitu. Centrá pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie realizujú v školách preventívne programy, vedia poskytnúť individuálnu pomoc obetiam aj agresorom. Niektoré typy správania si už vyžadujú ústavnú liečbu agresora v reedukačnom centre. Dôležitá je aj multidisciplinárna spolupráca na prevencii rôznych foriem rizikového správania ako šikanovanie, pitie alkoholu, fajčenie a ďalšie. Napríklad s políciou, občianskymi združeniami a podobne.
Aké následky môže udalosť zanechať na psychike 11-ročného dievčaťa?
U obetí všeobecne sa môžu vyskytovať depresie, úzkosti, strachy, poruchy koncentrácie, pozornosti, poruchy spánku, potreba fyzickej ochrany. Vzhľadom na to, že dievča zažilo vysoko stresujúcu situáciu s dosahom na jej fyzické aj psychické zdravie, môžeme predpokladať aj prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Vyžaduje si to riešenie u odborníka, psychológa, psychiatra.
VIDEO: V relácii Ide o nás o detskej agresii, ale aj chybách, ktoré v situácii robia dospelí.A čo samotní útočníci? Čo bude s nimi? Nemám na mysli teraz trestnoprávnu rovinu. Ako môžu oni vnímať túto udalosť?
Útočníci by, samozrejme, mali byť potrestaní, nevšímavosť napomáha ďalším možným incidentom. Ak ide o deti, vyžadujú si odbornú pomoc, takisto ako obeť. Odborník by sa mal venovať individuálnym príčinám, dôsledkom, možnostiam nápravy, predchádzaniu ďalších incidentov a podobne.
Keďže sa zdvihla taká veľká vlna nevôle aj v samotnej obci – nemalo by sa pracovať aj s občanmi? Ak áno, kto by to mal urobiť a ako?
V obci môže iniciatívu zobrať do rúk starosta v spolupráci so školou, s miestnymi organizáciami a podobne. Mali by robiť cielenú osvetu, stretnutia občanov, prípadne aj s odborníkmi, so psychológmi, s mediátormi. Vyžaduje si to však nepandemickú situáciu, aby sa občania mohli stretať a diskutovať, ventilovať svoje pocity, názory, spoločne nachádzať riešenia.