„Sťažnosť Harabin proti Slovenskej republike ESĽP vyhlásil za neprijateľnú pre zneužitie práva na podanie sťažnosti,“ uviedol Bubla. Dôvodom bolo, že Harabin ESĽP po podaní sťažnosti neinformoval o zastavení konania, ktorého sa sťažnosť týkala. „Keďže informácie sa týkajú samotného jadra prípadu, takéto konanie bolo podľa ESĽP v rozpore s účelom práva na individuálnu sťažnosť,“ informovali z ministerstva.
V Lipšicovom prípade ESĽP odmietol sťažnosť z dôvodu, že „sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu“. Pred ESĽP tiež namietal, že sa nemohol zúčastniť na konaní pred ÚS SR, hoci sa týkalo jeho občianskych práv a záväzkov.
Vláda argumentovala, že Lipšicova neúčasť na konaní pred ÚS SR nemala žiadny negatívny dosah na právo hájiť jeho občianske práva a záväzky pred všeobecnými súdmi. „ESĽP argumenty vlády uznal, poukazujúc na to, že všeobecné súdy napokon na rozdiel od predchádzajúcich záverov stanovili, že sťažovateľ vôbec nezasiahol do osobnostných práv žalobkyne a že sťažovateľ nenamietal, že by utrpel inú ujmu než to, že musel v stave neistoty viesť spor ďalšie tri roky,“ podotkol Bubla.