Je to váš návrh ako poslanca alebo sa s ním stotožňuje aj hnutie Sme rodina? Váš stranícky šéf Boris Kollár v minulosti vyhlásil, že ak s takým návrhom nepríde koalícia, tak dá vlastný návrh.
Ide o návrh hnutia Sme rodina, ktorý ide ako poslanecký. Parlament v lete minulého roka odmietol novelu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chcel zmeniť ústavu v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Národná rada preto nemohla pol roka rokovať o tej istej veci.
Hovoríme pred stretnutím koaličnej rady. Prečo ste o svojom návrhu neinformovali koaličných partnerov? Pripomeniem, že napríklad z pohľadu SaS je to porušenie koaličnej zmluvy. Hovoria o ďalšom kroku hnutia Sme rodina smerom k spolupráci s opozíciou a opusteniu koalície.
S týmto absolútne nemôžem súhlasiť. V prvom rade, ešte pred polrokom sa všetci v koalícii vyjadrovali, že s referendom nemajú problém. Dokonca aj prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že keďže majú koaličné aj opozičné strany zhodný názor, že referendum o predčasných voľbách sa môže konať, tak poslanci môžu zmeniť ústavu a pokiaľ by potom o takéto referendum požiadal parlament, obratom by ho vyhlásila. Všetky strany teda tvrdili, že by to malo byť podporené, prejde šesť mesiacov a „skutek utek“. No tak kto si z koho robí bláznov? Práve preto aj predseda Národnej rady predložil tému referenda na skrátenie volebného obdobia, aby sa to ukotvilo do ústavy. Čo viem, mal niekoľko rozhovorov s predstaviteľmi koaličných strán, podporu v koalícii nenašiel, napriek počiatočnej podpore niektorých koaličných predstaviteľov, a z toho dôvodu aj navrhol konanie okrúhleho stola s lídrami všetkých parlamentných strán, aby sa po vecnej stránke riešila táto otázka. Čiže informoval o tom verejne aj predstaviteľov koalície, že bude riešiť takýto návrh. Preto sme ho podali 14. januára, aby sa prerokoval na februárovej schôdzi, s tým, že potom sa niektoré ustanovenia dajú meniť formou pozmeňovacích návrhov, takže je stále otvorená debata, aby sme tento návrh mohli zmeniť.
To, že Boris Kollár postupne a jednotlivo rokoval o tejto otázke s lídrami koalície, považujete za prerokovanie koaličnou radou?
Pamätám si, že v minulosti tiež líder SaS Richard Sulík tvrdil, že je za to, aby občania mohli aj počas štvorročného obdobia vstúpiť do výkonu funkcie vlády a povedať, že takto si to nepredstavovali. Pamätám si, že sa vyjadril, že nie sú stanovené dostatočne prísne podmienky, aby sa referendum nemohlo konať každý mesiac. Chcel, aby tam bola nejaká núdzová brzda. Vieme, aké boli vyjadrenia predsedu OĽaNO aj iných členov koaličných strán. Práve preto Boris Kollár ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, predseda Národnej rady, chce mať informácie o postojoch všetkých strán. Nemá problém si sadnúť za stôl s kýmkoľvek, aj s koalíciou, aj s opozíciou. Informácie o tom, že sa táto otázka bude riešiť, mali predstavitelia politických strán, s tým, že je možnosť ďalej rokovať o obsahu. Takže ak majú aj predstavitelia koaličných strán návrh alebo predstavu, čo by malo byť zapracované do toho návrhu, je tam priestor, aby sa pozmenil. Preto si chceme s každým sadnúť a vypočuť si jeho názor.
Obídenie koaličnej rady vám vyčíta aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Podľa neho je to krok, ktorý naštrbuje vzťahy medzi partnermi. To naozaj pôsobí, akoby vám na dobrej spolupráci v koalícii v polčase vládnutia veľmi nezáležalo…
Podľa nášho názoru by malo byť jasne stanovené, že ľudia majú možnosť vyjadriť sa v referende, či chcú skrátiť volebné obdobie. Aj napriek tomu, že predseda Kollár zatiaľ nenašiel podporu v koaličnej rade, respektíve v koaličných stranách, tak môže z titulu svojej funkcie urobiť jednu vec, a to zvolať okrúhly stôl, ktorý sa koná v utorok, kam môžu prísť aj predstavitelia koalície. Chceme si vypočuť ich názor, aký je ich pohľad z vecnej, obsahovej stránky. Čo by malo byť zapracované do tejto zmeny ústavy. Nie je to nová otázka. Kolegovia z opozície sa k tomu vyjadrovali aj v minulom volebnom období. Pamätáme si, aké vyjadrenia mal k tomu Robert Fico, že referendum o skrátení volebného obdobia je protiústavné. Vieme, ako sa zachovala strana Hlas, pri hlasovaní o návrhu poslanca Tarabu. Niektorí sa dokonca zdržali pri tomto návrhu. Je to svojím spôsobom aj o politike. Na druhej strane my sa naozaj chceme vecne baviť o tomto obsahu a reálne to riešiť ďalej aj týmto poslaneckým návrhom. To, že sa niektorí predstavitelia cítia dotknutí… Pán premiér povedal aj druhú vetu, že aj v minulosti dochádzalo k predloženiu poslaneckých návrhov bez vedomia členov koaličnej rady aj v iných politických témach, čiže nemôže byť na nás hádzaná vina, že my sme zaviedli nejaké nové konanie v rámci koalície. My sme otvorili priestor, aby sme riešili túto otázku po vecnej rovine.
S akým stanoviskom idete na rokovanie k okrúhlemu stolu, ak sa na ňom zúčastní len opozícia?
Chceme otvoriť tému v zmysle nálezu Ústavného súdu, že výsledkami referenda nemožno zasahovať do pôsobnosti jednotlivých orgánov verejnej moci pre jeden konkrétny prípad. Chceme sa baviť po vecnej stránke, akým spôsobom by sa mala meniť ústava. Aké parametre by mali byť zapracované do tohto návrhu. Hierarchia je jasná. Ľud je pán, ktorý rozhoduje, a poslanec sluha, ktorý slúži. Ešte neviem, aké sú obsahové návrhy jednotlivých predstaviteľov, či už zo strany Hlasu, Smeru, Kotlebovcov, Republiky, respektíve nezaradených poslancov, ale práve preto sa chceme stretnúť, aby sme si vedeli spísať, aká je ich predstava, keďže som počul, že zatiaľ prídu len predstavitelia opozičných strán.
Predstavitelia opozície už kritizovali, že zmena má byť účinná až od roku 2024, čo znamená, že by sa netýkala súčasnej koalície. Prečo, ak vravíte, že ste služobníkmi občanov, skrátenie funkčného obdobia vlastnej vlády týmto návrhom nepripúšťate?
Som prekvapený, že takto sa vyjadrujú predstavitelia opozície. Peter Pellegrini sa dokonca vyjadril, že je to podvod na ľuďoch. Máme však jasné konštatovanie nálezu Ústavného súdu, v zmysle ktorého môžeme skrátiť volebné obdobie zmenou ústavy až to nasledujúce volebné obdobie. Zrejme nečítali nález Ústavného súdu. Máme tu princípy všeobecnej normy právneho štátu a dodržiavaním tohto princípu sa predchádza svojvôli pri správe vecí verejných a rozhodovaniu pri slobode jednotlivcov. To znamená, že právna norma nikdy nemôže riešiť len určitý konkrétny prípad. Ak by prišlo k referendu, ktorým by sa skrátilo ôsme volebné obdobie, výsledok by bol použitý na nás a bolo by to v rozpore s vyššie uvedeným princípom a v nesúlade s jednotlivými článkami ústavy. Preto sme navrhli, aby bola účinnosť od marca 2024. My len ideme v súlade s nálezom Ústavného súdu. To nie je politika.
Ak však návrh nemá podporu koalície a nebude mať zrejme pre spomínanú účinnosť až na obdobie ďalších vlád ani podporu opozície, ako máme vnímať vašu iniciatívu?
Chápem, že majú takýto problém, ale nech ma právne presvedčia o tom, že sa mýlime a v prípade, ak majú právne zdôvodnený taký návrh, ktorým vedia zmeniť ústavu tak, že by sa vedelo skrátiť aj súčasné volebné obdobie, nech nám ho predložia. A nech nám dajú aj nálezy Ústavného súdu, na základe ktorých sa vedia oprieť pri predložení takejto úpravy. Pretože ja o takom náleze Ústavného súdu neviem. Som zvedavý, o čom sa budeme pri okrúhlom stole baviť, a hlavne aké uvedú dôvody na to, aby došlo k zmene ústavy tak, aby sa referendum mohlo konať už toto volebné obdobie.