Ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v piatok avizovala, že kapacita v 15 základných školách v kraji sa rozšíri vďaka výzve z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z pokrízového balíka REACT-EÚ.
Podľa Remišovej v hlavnom meste a okolí celkovo chýba približne deväťtisíc miest v školách. Osem škôl sa má rozšíriť priamo v Bratislave, ďalších sedem v okresoch Pezinok a Senec. Jednou z nich je aj Základná škola na Plickovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača, ktorá je nefunkčná a pätnásť rokov je vyradená zo zoznamu základných škôl. Na obnovu školy pôjdu takmer tri milióny eur z eurofondov a mestská časť rekonštrukciu dofinancuje z vlastných zdrojov. Projekt by mal byť dokončený do dvoch rokov a v škole by malo vzniknúť 25 nových tried a desať špecializovaných učební. „V rámci výzvy sme zaviedli aj koncept inteligentnej školy. Školy by mali popoludní slúžiť na športové, kultúrne alebo vzdelávacie aktivity pre obyvateľov komunity,“ tvrdí Remišová.
Starosta Rače Michal Drotován hovorí, že v tomto školskom roku umiestnili do základnej školy všetky šesťročné deti, ale museli si prenajať priestory škôl v iných mestských častiach, do ktorých budú deti dočasne chodiť, kým sa dokončí obnova školy na Plickovej ulici.
Starosta Rače Drotován doplnil, že do materskej školy tento rok pre nedostatočné kapacity mestská časť neprijala 180 detí. Ministerstvo investícií spustilo aj výzvu na výstavbu škôlok, ale podľa Drotována nie sú problémom len financie. „Mali sme naplánovaný priestor na výstavbu novej škôlky, ale obyvatelia proti výstavbe protestovali, pretože išlo o plochu, kde parkujú,“ uzavrel.
Problémom škôl však nie sú len priestory, ale aj nedostatok učiteľov. Starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová tvrdí, že učiteľom treba vytvárať podmienky napríklad výstavbou nájomných bytov. Povedala, že konkrétne v Starom Meste momentálne dokážu pokryť nároky na učiteľov, ale mestské časti sa podľa nej v najbližšom čase budú musieť situáciou vážne zaoberať. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba upozorňuje, že hoci Bratislavský kraj na papieri môže vyzerať bohatý, jeho obce a obyvatelia majú také isté problémy ako v ostatných krajoch. „Chodil som do Bruselu raz za mesiac a loboval za to, aby aj nám umožnili čerpať eurofondy. Mnohí rodičia do Bratislavy dochádzajú za prácou a ich deti nemajú kam chodiť do školy a škôlky. Pre mňa to je len náprava starých krívd,“ tvrdí Droba.