„Dovedna na Slovensku chýba zhruba päťsto všeobecných lekárov pre dospelých a deti. Nemáme žiaden signalizačný mechanizmus, ktorý by nám ukázal, kde presne a koľko lekárov chýba. Keď nový lekár doštuduje, nevie, kam má ísť, v ktorom regióne alebo meste má šancu ambulanciu uživiť,“ vysvetľuje šéf reformnej sekcie ministerstva zdravotníctva Oskar Dvořák. Pripomína, že priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je v súčasnosti 59 a pre deti a dorast 61 rokov.
Preto chce rezort do leta zozbierať údaje o ambulanciách a prekresliť ich sieť tak, aby bol všeobecných lekárov dostatok a ich ambulancie boli dostupné.
„Buď musia pacienti dlho cestovať, lekári sú prestarnutí, alebo majú príliš veľa pacientov. Na základe týchto troch ukazovateľov budeme nastavovať minimálnu sieť ambulancií všeobecných lekárov. Vo chvíli, keď budeme mať takúto mapku, zistíme, ktoré regióny sú najkritickejšie a tam nasmerujeme podporu,“ ozrejmil Dvořák.
Z pohľadu dostupnosti ambulantnej starostlivosti pre dospelých sú dnes na Slovensku bezproblémové len štyri okresy. Pritom nie je ani jeden okres, ktorý by nemal problém s dostupnosťou pediatra. Najhoršia situácia, čo sa týka lekárov pre dospelých, je v okresoch Bytča, Čadca, Krupina, Liptovský Mikuláš, Poltár, Zlaté Moravce, Senec a Šaľa. Najviac problémov s detskými lekármi majú v okresoch Banská Štiavnica, Dolný Kubín, Gelnica, Krupina, Malacky, Sabinov, Skalica a Žarnovica.
Z pohľadu dostupnosti sa sieť ambulancií môže zdať vyhovujúca, pričom podľa materiálov ministerstva zdravotníctva len 130 poistencov z viac ako štyroch miliónov musí k lekárovi cestovať viac ako 25 minút. To je maximálny čas dojazdu autom, za ktorý by sa každý mal dostať k všeobecnému lekárovi.
„Konkrétne ide o ľudí s trvalým bydliskom v obciach Závada, Ruská Poruba, Prituľany, Rohožník a Vyšná Sitnica,“ píše sa v materiáloch o minimálnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti.
„Ráta sa dojazd po ceste, pričom môže ísť o prímestskú dopravu či auto,“ spresnil pre Pravdu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Dostupnosť podľa neho neznamená mať ambulanciu v každej obci, ale tam, kde je možné poskytnúť medicínsky kvalitnú a finančne udržateľnú zdravotnú starostlivosť.
„Ak v systéme nie je dostatok ambulancií, ktoré by sa o pacientov postarali, chodia títo pacienti aj bezdôvodne do nemocníc. Takže ak bude mať každý pacient dostupného lekára prvého kontaktu, nemocnice sa budú môcť naozaj venovať len prípadom, ktoré si vyžadujú ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ konštatuje prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Hovorí, že vystuženie ambulantnej siete by malo zabezpečiť, aby sa pacient v prvom kole mal kam obrátiť. „Všeobecný lekár ďalej určí, či je nevyhnutná ústavná, alebo špecializovaná liečba. Bez funkčnej a dostatočnej ambulantnej siete je vážne ohrozená zdravotná starostlivosť, preťažené nemocnice a uprostred toho pacient, ktorý sa včas nemusí dočkať potrebnej liečby,“ upozorňuje.
Odhadom by tak malo v rokoch 2022 až 2026 vzniknúť 170 nových pracovných príležitostí pre všeobecných lekárov. Vynára sa preto otázka, kde zobrať nových lekárov. Reformy rátajú aj s presunom odborníkov do regiónov, ktoré sú z pohľadu zdravotnej starostlivosti rizikové.
„Treba si však uvedomiť, že 11 miliónov eur z plánu obnovy na štátnu dotáciu 170 novovzniknutých ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a deti nespasí celý ambulantný sektor a zrazu bude po problémoch,“ pripomína zdravotnícky analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar. Upozorňuje, že bude treba nastaviť správne motivácie a so zvyšovaním kompetencií všeobecných lekárov treba zvyšovať aj platby.
„Obrovské zdroje z plánu obnovy musia byť venované ambulantnému sektoru a všetky župy chceli, aby sa k tomu ministerstvo zdravotníctva zaviazalo. Reforma nemusí byť komunikovaná len ako redukcia lôžok,“ povedal pre Pravdu Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja. Podľa neho by reforma mala znamenať „lepšie doručovanie zdravotníckej služby v regiónoch“. „Teraz sa chystá legislatívny rámec a to my strážime, pretože diabol spí v detailoch,“ dodal.
Podotkol, že Trnavský kraj je najmenší región na počet obyvateľov, pričom má 1 600 ambulancií. „Na to, aby sme ich vystužili, máme voči nim obrovské množstvo záväzkov. Všeobecní lekári sú prestarnutí, nemáme dobré náborové mechanizmy, chýbajú aj špecialisti. Až keď ich zasanujeme, môžeme začať hovoriť o reforme zdravotníctva,“ dodal. „Aj pri pandémii vidíme, že keď zlyhávajú ambulancie, tak pacienti končia v preplnených nemocniciach. Opozícia uchopila tú tému cez redukciu lôžok, ale ono to nie je iba o tom,“ pripomína Viskupič.
„Ťažisko tejto fázy spočíva v definovaní novej koncepcie všeobecného lekárstva, definovaní nových kompetencií pre všeobecných lekárov v oblasti výkonov, ako aj v návrhu na zmenu preskripčných kompetencií, nových kompetencií pre sestru všeobecného lekára, v presune niektorých kompetencií z lekára na sestru, ako aj v revízii úhradového mechanizmu, s cieľom premietnuť nové kompetencie do úhrad za výkony a do zadefinovania nových príspevkov (príplatkov) za sťažený výkon v geograficky znevýhodnených regiónoch,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva.
V júni tohto roka by mal byť hotový koncepčný rámec a na druhý polrok je naplánovaná tvorba legislatívy a legislatívny proces. „Keď dokončíme túto časť reformy a následne sa podarí získať dostatok lekárov, tak sa pozrieme na to, čo by mali tí lekári vykonávať. Keď to budeme vedieť, budeme musieť prispôsobiť platobné mechanizmy,“ vysvetľuje Dvořák. Dôvodom je podľa neho to, že ak by sa existujúcim lekárom pridali kompetencie, ale nezmenilo by sa ich financovanie, tak by nikto nechcel byť všeobecným lekárom. „Museli sme začať z tohto konca, lebo inak by sme narazili na to, že nemáme dostatok lekárov na to, aby mohli mať viac kompetencií,“ ozrejmil.
Prvý krok
Ministerstvo zdravotníctva chce v lete zverejniť zoznam obcí a okresov, na ktoré sa bude viazať príspevok na zriadenie ambulantnej praxe, a spustí sprocesovanie žiadostí s manuálom pre uchádzačov – lekárov, ako aj existujúcich poskytovateľov.
„Všeobecný lekár je platený z kapitácie, a preto musí nabrať poistencov, za ktorých dostáva paušálnu platbu. To tvorí približne 80 percent jeho príjmu. My hovoríme, že o toto sa nebude musieť rok strachovať, pretože dostane 60-tisíc eur od štátu,“ podotkol Dvořák. Štartovné financie budú pochádzať z plánu obnovy a na to, aby ich začínajúci lekár získal v plnej výške, musí splniť určité podmienky. „Tie štartovacie peniaze slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nebude sa musieť zbytočne zadlžovať a vďaka tomu niektoré regióny zatraktívnime,“ dodal, pričom s podporou chce rezort začať v tých najkritickejších okresoch.
„Uvedený spôsob stanovenia siete vnímame len ako prvý krok, ktorý ešte nie je ucelenou reformou,“ podotýka Petra Pupalová z oddelenie komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Prijatá legislatíva a súvisiace nariadenia podľa jej slov len inak pomenúvajú známy problém nedostatku všeobecných lekárov pre dospelých a deti, ale samy osebe neriešia ich navýšenie.
Ako snahu vyriešiť situáciu bez predpokladu zvrátenia súčasného stavu vníma reformu zdravotná poisťovňa Dôvera. „Pre stabilizáciu je potrebné navýšiť zdroje v zdravotníctve, tak ako to urobili okolité krajiny, pretože inak nezabránime odchodu zdravotníkov do zahraničia,“ podotýka Matej Štepiansky z Dôvery. Beáta Dupaľová Ksenzsighová z poisťovne Union pripomína, že reforma by sa mala opierať o „zdravotný a vekový profil starnúceho slovenského obyvateľstva, ktorý sa tiež vyvíja v čase“.
Rezort konštatuje, že slovenská populácia starne a počet pacientov vyžadujúcich dlhodobú zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť bude rásť.
Ak zmena, tak komplexná
Aby sa zlepšila situácia v okresoch, je potrebné aj odľahlé regióny zatraktívniť. A nielen pre lekárov.
V otázke sťahovania odborníkov do rizikových regiónov zostáva zdravotnícky analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS skeptický. „Ambulancie nie sú na kolieskach, každá ambulancia predstavuje konkrétnych zdravotníkov, ktorí niekde žijú, majú svoje rodiny, svojich pacientov, svoje priestory,“ upozorňuje. Doplnil, že podľa neho v nadchádzajúcich dekádach nebude dostatok zdravotníkov na naplnenie dnešného modelu zdravotníctva.
Preto okrem technických úprav súčasného systému Vlachynský pripomína, že sa treba začať baviť aj o nových technológiách, väčšom zapojení pacientov, zdravotníkoch z tretích krajín, uvoľnení kompetencií a obmedzení. „To znamená napríklad vo väčšom zapojiť lekárne a nezdravotníckych pracovníkov, aj v motiváciách, ktoré povedú k väčšej prevencii u pacientov a k zmene myslenia,“ dodal.