Referendum o zmluve s USA: štyri petície alebo dohoda?

Chcete na Slovensku americké vojenské základne, súhlasíte s rozmiestnením jadrových zbraní alebo tu hlavne nechcete žiadne cudzie vojská? Proti vojenskej zmluve s USA plánujú jej kritici iniciovať referendum. Nevedia sa však zhodnúť, na čo sa vlastne chcú občanov opýtať. Kľúčovú pozíciu by mohla zohrať strana Smer, prípadní podporovatelia spoločného postupu však majú podmienky. Spoluprácu síce Smer neodmieta, vedúcej pozície pri príprave referenda sa však zriecť nechystá.

25.01.2022 07:00
protest, USA, referendum Foto: ,
V súčasnosti sa chystá niekoľko petícií na vyhlásenie referenda o zmluve s USA. Otázky sa však líšia.
debata (600)

Nádeje na zastavenie ratifikácie Dohody o obrannej spolupráci s USA zastavila minulý týždeň prezidentka Zuzana Čaputová. Hlava štátu ako posledná oprávnená ústavná inštancia nevyužila možnosť obrátiť sa na Ústavný súd a dať mu preskúmať ústavnosť textu dohody, ktorá bola už 12. januára schválená vládou.

Očakáva sa, že v Národnej rade nájde vládna koalícia dostatok hlasov, poslednou šancou na zastavenie ratifikácie dohody tak ostáva referendum. K čomu by sa v ňom mali občania vyjadriť, je otázka, na ktorú má väčšina najvýznamnejších kritikov veľmi rozdielne názory. „Som šokovaný a znechutený, že sa tu začali vytvárať minimálne tri paralelné skupinky,“ vyhlásil Eduard Chmelár, propagátor iniciatívy Zjednotení za mier, ktorej pripomienky k zmluve s USA podporilo viac ako 30-tisíc občanov.

Petíciu za vyhlásenie referenda pripravujú až traja niekdajší kandidáti na prezidenta – predseda Smeru Robert Fico, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. A pripojiť sa chcú aj ďalší.

„S plnou vážnosťou musím skonštatovať, že dnes konanie referenda neohrozuje ani tak Zuzana Čaputová, ktorá fakticky znemožnila Ústavnému súdu zastaviť protiústavnú vojenskú zmluvu s USA, ale jeho rozhádaní prívrženci,“ tvrdí Eduard Chmelár. „Spojte sa a dohodnite sa na jednej otázke!“ vyzýva Chmelár.

Kto čo chce

Ešte na začiatku januára sa na prezidentku obrátila skupina bývalých politikov a právnických autorít na čele s Chmelárom. Požiadali prezidentku, aby zmluvu s USA dala posúdiť Ústavnému súdu. Výzvu podporili aj Čarnogurský, exminister vnútra Vladimír Palko, emeritný sudca Ústavného súdu Ján Drgonec či bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Podobnú žiadosť mali aj viaceré opozičné či mimoparlamentné strany. Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok vyhlásila, že ratifikáciu zmluvy podporuje, pochybnosti o jej neústavnosti nemá. Obavy kritikov týkajúce sa spornosti výkladu jednotlivých článkov zmluvy sa rozhodla vyriešiť pridaním záväznej interpretácie, tzv. interpretačnej doložky.

Strana Smer od začiatku skôr než podanie na Ústavný súd komunikovala najmä potrebu referenda, ktoré strana chcela využiť aj vlani na vyhlásenie predčasných volieb. „Považujeme za maximálne správne, aby o takej vážnej veci, či na území Slovenskej republiky budú mať Ozbrojené sily USA svoje vojenské základne, rozhodovali občania,“ vyhlásil 18. januára predseda Smeru Robert Fico. Predstavitelia Smeru kvôli tomu iniciovali aj mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú sa však v utorok 18. januára nepodarilo otvoriť pre nevôľu vládnej koalície. Už predtým avizovali, že ak schôdza nebude úspešná, prídu s petičnou akciou na vyhlásenie referenda.

„Protislovenský a čisto proamerický postoj prezidentky je mimoriadne významným dôvodom na urýchlené konanie referenda,“ zdôraznil Fico. Referendum by si vedel predstaviť s troma otázkami. Okrem obrannej dohody by mali občania rozhodnúť aj o zmene ústavy v prípade možnosti referenda o predčasných parlamentných voľbách. Tretia otázka by mala vzniknúť po dohode s opozičnými partnermi a mala by mať sociálny charakter.

V druhej najsilnejšej opozičnej strane Hlas si zo začiatku myšlienkou referenda veľmi istí neboli. „Hlas nevidí dôvod rozhodovať o zmluve s USA v referende,“ oznámil Hlas 8. januára v tlačovej správe. O deň neskôr už bolo všetko inak a predseda strany Peter Pellegrini deklaroval, že je pripravený podporiť opozičný návrh na vypísanie referenda. Doplniť by však chcel aj „sociálnu“ otázku.

Chmelárovi sa ale nepáči aj otázka preferovaná Smerom, rovnako ako snaha o vypísanie referenda s viacerými otázkami. Tvrdí, že použitie termínu vojenské základne USA je právne nezmyselné, lebo vojenské základne budú naďalej patriť Slovensku a budú Američanom len prenajaté. „Proti tej zmluve nie sú len ľavičiari a prívrženci opozičných strán, ale aj mnohí pravičiari a prívrženci vládnej koalície. Ak tam spojíme nesúvisiace otázky, riskujeme stratu významnej časti priaznivcov takéhoto referenda. Preto som navrhol vedeniu strany Smer, aby tieto nadbytočné otázky buď odmietli, alebo urobili paralelné samostatné petičné akcie s inými otázkami,“ priblížil Chmelár.

K podpore petičnej akcie sa jasne prihlásila aj Slovenská národná strana, ktorej predseda deklaruje, že s nápadom prišiel dokonca ako prvý. „Na jednej strane Smer opakovane deklaruje potrebu spolupráce, na druhej strane v situáciách, keď je potrebné sa spojiť, využíva politické nápady SNS a prezentuje ich nie prvýkrát pred verejnosťou ako svoje,“ posťažoval sa 8. januára predseda mimoparlamentnej strany SNS Andrej Danko.

Napriek tomu Danko deklaruje pripravenosť pomôcť. O texte referendovej otázky má však aj on svoju vlastnú predstavu. „Súčasne však SNS navrhuje, aby v referende bola aj otázka odmietnutia prítomnosti amerických ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,“ spresnil Danko.

Harabin už pripravil hárky

Kým niektorí chcú otázok viac, iní zas majú inú predstavu o znení tej základnej. „Súhlasíte s tým, aby Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vytvorila právny základ pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?“ znie referendová otázka, ktorú navrhol bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin.

Harabin totiž tvrdí, že podstatou zmluvy s USA sú jadrové zbrane. „Dohoda upravuje možnosť dovozu a držania jadrových zbraní na území Slovenska práve tým, že o jadrových zbraniach mlčí,“ vysvetlil. „Keď bude referendum úspešné, tak sa celá zmluva musí zrušiť. Referendová otázka bola postavená na podstate zmluvy, ktorou sú jadrové zbrane na území Slovenska,“ tvrdí Harabin, ktorý už zverejnil na internete aj pripravené petičné hárky.

Nie všetci však súhlasia s interpretáciou, že podstatou zmluvy je to, čo v nej vôbec nie je. „To nie je dobre postavená otázka,“ tvrdí Chmelár. Ak by totiž aj referendum bolo úspešné, síce by došlo k zamedzeniu rozmiestnenia jadrových zbraní, ale zvyšok dohody vrátane prítomnosti cudzích vojsk by to podľa Chmelára neovplyvnilo.

A podľa Chmelára sa navyše pripravuje aj ďalšia petícia. „Paralelnú petičnú akciu plánuje skupina občianskych aktivistov okolo Jána Čarnogurského. Zaujímavé je postavenie Jána Drgonca, ktorý pomáhal formulovať otázku Štefanovi Harabinovi, ale má byť v petičnom výbore iniciatívy Jána Čarnogurského. Vysvetlil mi to tak, že jeho hlavnou motiváciou je potreba jedinej referendovej otázky,“ priblížil Chmelár.

Občianske združenie Zjednotení za mier preto ponúklo organizátorom referenda zasa vlastnú otázku. „Žiadame Národnú radu Slovenskej republiky, aby prijala ústavný zákon o zákaze dočasného či trvalého rozmiestnenia akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky,“ navrhol Chmelár.

Spolu alebo každý zvlášť?

Viacerí si dôležitosť spoločného postupu uvedomujú. „Štefan Harabin tvrdí, že potrebujeme milión podpisov. Povedzme si otvorene, že on nie je schopný zozbierať v krátkom čase ani štvrtinu,“ odhadol Chmelár.

Uznáva to aj Harabin, ktorý ale argumentuje nevhodnosťou viacerých otázok. „Existuje vážny predpoklad, že petície za vyhlásenie referenda, predložené opozičnými stranami a inými subjektmi, budú neúspešné, respektíve zmarené na základe predloženia viacerých otázok,“ odhadol aj Harabin.

Chmelár je presvedčený, že kľúčovú úlohu by mala zohrať strana Smer. „Povedzme si úplne otvorene a realisticky, že bez Smeru to nepôjde. Môžeme mať k nemu akékoľvek výhrady, ale s ním vyzbierame podpisy za mesiac, bez neho sa budeme trápiť ešte v lete. Toto je tá najpodstatnejšia vec. Vyzývam Smer, aby bol v tejto zásadnej otázke k svojim politickým partnerom, ale najmä k občianskej verejnosti férovejší a empatickejší,“ odkázal Chmelár.

Pridať by sa chceli viacerí. „Hlas je pripravený poskytnúť všetky svoje regionálne štruktúry, ktoré už má takmer po celom Slovensku, na zbieranie podpisov pod petíciu za referendum. Formulácia konkrétnych otázok alebo ich počet by mal byť predmetom rokovania petičného výboru,“ odkázal za stranu Hlas jej hovorca Martin Dorčák.

Na spoločný opozičný postup vyzýva aj Milan Mazurek, ktorý sa po odchode z extrémistickej ĽS NS spolu s ďalšími nezaradenými poslancami parlamentu z hnutia Republika snaží dostať novú stranu z politickej izolácie.

Úspešnosť prípadného referenda a dokonca aj samotnej petičnej akcie za jeho vyhlásenie však ostávajú neisté. Smer ponuky na spoluprácu síce neodmieta, trvá ale na svojom poňatí referenda. „Celkovo bude referendum obsahovať tri otázky. Presné znenie otázky v súvislosti s „americkými základňami“ bude naformulované ihneď po tom, ako bude známy postoj Národnej rady. Pokiaľ ide o spoluprácu, sme otvorení spolupráci s každým, kto má v tejto otázke o spoluprácu záujem,“ povedal pre Pravdu hovorca Smeru Ján Mažgút.

© Autorské práva vyhradené

600 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #NATO #referendum #obranná dohoda