Sudca poslal do väzby Čurillu a jeho kolegov, teraz mu chcú 'prišiť' ohýbanie práva

Nepochopenie trestného činu ohýbania práva demonštruje portál pravnelisty.sk na prípade sudcu, ktorý uvalil väzbu na štyroch vyšetrovateľov NAKA.

27.01.2022 00:00
debata (334)

Sudca bratislavského okresného súdu Juraj Kapinaj, ktorý poslal do väzby štvoricu vyšetrovateľov NAKA (Jána Čurillu, Pavla Ďurka, Štefana Mašina a Milana Sabotu), je podozrivý, že spáchal trestný čin ohýbanie práva.

Ako upozorňuje sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko a portál pravnelisty.sk, vec vyšetruje NAKA Stred, „ale predsa len NAKA, teda zložka polície, ktorej príslušníkmi sú aj obvinení vyšetrovatelia, čo už samé o sebe len ťažko presvedčí objektívneho pozorovateľa, že by vyšetrovanie mohlo byť nezaujaté“.

Šamko zaujatosť, či nepochopenie trestného činu ohýbania práva demonštruje na žiadosť vyšetrovateľa adresovanú súdu, ktorou žiadal o zbavenie povinnosti mlčania sudcu.

Ako podotýka, vyšetrovateľ poslal žiadosť predsedovi krajského súdu, hoci Kapinaj je sudcom okresného sudcu. Vyšetrovateľ teda žiadal „oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti sudcu Kapinaja z dôvodu jeho vypočutia v procesnom postavení podozrivej osoby ku konaniu a rozhodnutiu o väzobnom stíhaní obvinených a v tomto konaní oznamovateľov (vyšetrovateľov) Mgr. J. Č., Mgr. P. Ď., Ing. P. S. a JUDr. Š. M., spôsobu a priebehu konania ako sudcu pre prípravné konanie ako aj dôvodoch rozhodnutia o vzatí do väzby…“

Šamko píše, že sudca by mal byť podľa vyšetrovateľa zbavený od povinnosti mlčanlivosti po celý čas trestného konania. Vyjadriť by sa mal ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa menovaný sudca „oboznámil pri plnení úloh sudcu občianskoprávneho konania“. Pritom Kapinaj nerozhodoval o väzbe v občianskoprávnom konaní.

Ako ďalej Šamko upozorňuje, „vyšetrovateľ chcel vypočúvať sudcu ako podozrivú osobu pred začatím trestného stíhania“. Pýtať sa chce Kapinaja aj na dôvody rozhodnutia, že vyšetrovatelia idú do väzby.

„Nechcem sa nikoho dotknúť, ale právne ide o nezmyselnú žiadosť. O spôsobe a priebehu konania sudcu v konkrétnej veci predsa ‚hovorí‘ spisový materiál, v danom prípade zápisnice o výsluchoch obvinených osôb, ktoré boli realizované po podaní návrhu prokurátora na vzatie obvinených do väzby (z ktorých je zrejmé ako postupoval sudca v konkrétnej veci),“ vysvetľuje Šamko s tým, že o dôvodoch rozhodnutia sudcu predsa hovorí samotné uznesenie o vzatí obvinených do väzby.

Preto sudca „nemá čo vypovedať o spôsobe a priebehu konania v konkrétnej veci“. Podľa Šamka si mal vyšetrovateľ zabezpečiť spis a rozhodnutie. „Sudca tu nie je na to, aby dodatočne vo svojej výpovedi vysvetľoval vyšetrovateľovi, respektíve spôsob svojho uvažovania alebo konania (napríklad prečo rozhodol o vzatí do väzby a nie o nevzatí a podobne), prípadne aby takto dodatočne dotváral svoje rozhodnutie o iné, či ďalšie dôvody,“ vysvetľuje Šamko. A dodáva, že úlohou sudcu nie je ani polemizovať s argumentáciou štyroch vyšetrovateľov či presviedčať, že argumentácia je nesprávna.

Ak by bol Šamko predsedom bratislavského okresného súdu, určite by žiadosti vyšetrovateľa NAKA Stred nevyhovel. Podľa neho totiž neuviedol žiadne vážne dôvody na zbavenie mlčanlivosti. Navyše, žiada to, čo si má zistiť sám štúdiom spisu a rozhodnutia sudcu, ale nie výsluchom Kapinaja.

Kým okresný súdca vzal štyroch vyšetrovateľ do väzby, odvolací súd – v tomto prípade bratislavský krajský súd, ich z väzby prepustil. Čiže súdy rôznych stupňov môžu mať na istú vec iný názor a teda môže prísť k zmenám prvostupňových rozhodnutí.

„Skutočnosť, že sa tak stane pritom nevytvára, sama o sebe, žiadne podozrenie zo spáchania trestného činu, či iného protiprávneho konania, nakoľko sudcu nie je možné postihovať za vyslovenie právneho názoru, respektívne hrozbou vedenia disciplinárneho, či trestného konania nemožno sudcu zastrašovať, aby sa bál rozhodovať, prípadne, aby rozhodoval podľa určitých (napríklad policajných) predstáv,“ upozorňuje Šamko.

V aplikačnej praxi sa naozaj stáva, že sťažnostný súd alebo súd druhého stupňa, má na otázku väzby iný názor ako súd prvého stupňa. „Bude teraz polícia vyšetrovať ako podozrie zo spáchania trestného činu ohýbania práva každé zrušené rozhodnutie, ktoré zruší súd druhého stupňa? A bude tiež vyšetrovať ako podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa každé uznesenie vyšetrovateľa, ktoré bude v opravnom konaní zrušené prokurátorom? Alebo bude vyšetrovať selektívne iba tie, ktoré sa jej budú hodiť?“ kladie Šamko otázky.

Dodáva, že zrušenie rozhodnutia akéhokoľvek orgánu nadriadeným orgánom v opravnom konaní nie je trestným činom, pretože ide o situáciu, ktorú predpokladá samotný právny poriadok.

A vysvetľuje, že trestným činom ohýbania práva možno postihovať iba svojvoľné rozhodnutia bez opory v zákone, nie rozhodnutia, ktoré sú napríklad označené za nesprávne v dôsledku nesprávneho výkladu právnej normy, prípadne v dôsledku iného hodnotenia vykonaných dôkazov.

Vyšetrovateľovi NAKA Stred pripomína, že konanie o trestnom oznámení nenahrádza opravné konanie a nejde ani o konanie, ktoré má prirodzene nadväzovať na konanie opravné, pri ktorom má vyšetrovateľ vystupovať ako nadriadený orgán sudcu a zisťovať jeho dôvody rozhodnutia mimo rámec samotného rozhodnutia.

Šamko píše, že už zavedenie trestného činu ohýbania práva sprevádzali pochybnosti, či nebude využívaný na šikanu sudcov a či nebude slúžiť na to, aby polícia (namiesto odmietnutia trestného oznámenia) nezačala konať len preto, že sa s nejakým rozhodnutím konkrétneho sudcu nestotožňuje a aby tak „trestala“ sudcu za jeho postup alebo právny názor.

Krajský sudca si myslí, že sa zatiaľ tieto obavy ukazujú ako oprávnené. „Bude nutné si zvykať, že 'nesprávne'roz­hodnutia (právny názor) sudcov budú cez toto ustanovenie kriminalizované, respketíve vedenia trestných konaní pre tento trestný čin bude dávať polícia sudcom návod, ako si predstavuje 'správny'výklad práva, 'správnu'rozho­dovaciu činnosť súdov a ako by už sudcovia celkom určite rozhodovať nemali“.

„Nemal by sudca, pre istotu, najskôr prekonzultovať svoj budúci procesný postup a spôsob rozhodovania vo veci s políciou? A vôbec, nemala by polícia pri rozhodovaní rovno nahradiť súdy?“ kladie Šamko otázky s tým, že by sa k tejto situácii mala vyjadriť aj Súdna rada.

Štyria vyšetrovatelia sú stíhaní zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti. Mali totiž manipulovať výpovede svedkov. Hoci sú ešte stíhaní, žiadajú o odškodnenie za čas, ktorý strávili vo väzbe.

© Autorské práva vyhradené

334 debata chyba
Viac na túto tému: #súdnictvo #sudca #NAKA