Kremský novelou navrhuje, aby absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia poskytovali niektoré právne služby a poradenstvo. Argumentuje pritom, že počty advokátov sú regulované, čo zvyšuje ceny pre ľudí aj podnikateľov a podľa neho aj znižuje kvalitu služieb.
„Mnoho podnikateľských subjektov sa totiž sťažuje na vysoké ceny právnických služieb, ktoré sú v súčasnosti viazané výlučne na advokátov a ich kancelárie,“ tvrdí Kremský. Podľa neho sa „obmedzuje sloboda podnikania tým, že občanovi, ktorý má ukončené právnické vzdelanie 2. stupňa, zákon neumožňuje poskytovať svoje služby v oblasti, ktorú úspešne vyštudoval“.
Preto poslanec OĽaNO navrhuje, aby absolventi vysokoškolského štúdia mohli poskytovať právne rady, spisovať listiny o právnych úkonoch, spracúvať právne rozbory, vykonávať poradentstvo a konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovať konzultácie.
Kremský dokonca hovorí o akomsi exkluzívnom klube, ktorý „rozhoduje, koho doň vpustiť a koho nie, aj exkluzivita musí mať svoje hranice“.
Komora slovenských advokátov sa voči návrhu ostro ohradila. „Na to, aby sa niekto stal advokátom, musí teraz splniť prísne podmienky, ako je vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo, 3 roky prípravy na budúce povolanie a zložiť náročnú advokátsku skúšku. Každý advokát nesie disciplinárnu aj hmotnú (sú povinne poistení) zodpovednosť za svoju činnosť,“ upozorňuje komora.
Podľa nej by sa výrazne „oslabilo postavenie ľudí, ktorí často na svojej strane majú len advokáta proti celej (aj) štátnej mašinérii“.
A naopak, vysvetľujú Kremskému, že takzvané pokútnictvo, teda poskytovanie právnych služieb bez oprávnenia, je momentálne trestným činom. „Každá normálne fungujúca spoločnosť proti pokútničeniu bojuje. U nás padol návrh na jeho zlegalizovanie,“ varuje komora s tým, že pokútnici nenesú za svoje rady žiadnu zodpovednosť a ak niekomu zle poradia, môže takáto osoba prísť o svoje právo alebo majetok bez toho, aby bolo možné niekoho za zlú radu brať na zodpovednosť. „Tento poslanecký návrh možno pripodobniť vytvoreniu živnosti srdcového chirurga, ktorému na operovanie stačí to, že vyštuduje medicínu a nepotrebuje absolvovať nijaké dodatočné vzdelanie a prax. Takému doktorovi by sa asi nikto nedal rád operovať,“ tvrdí komora advokátov.
O Kremského návrhu hovorila aj justičná špička. „Predstavitelia najvyšších justičných inštitúcií sa na spoločnom stretnutí pri okrúhlom stole na pôde Slovenskej advokátskej komory dňa 27. januára 2022 zaoberali témou poslaneckého návrhu zmeniť živnostenský zákon a zaviesť nový druh živnosti na poskytovanie právnych služieb,“ oznámili na sociálnej sieti zástupcovia Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory.
Výsledkom je jednotné stanovisko: „Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bol popri advokácii vytvorený paralelný systém poskytovateľov právnych služieb formou živnosti. Ide o krok proti zabezpečeniu kvality a etiky pri poskytovaní právnych služieb občanom. Navrhovanú zmenu považujeme za nedôvodonú a odmietame ju ako celok.“
Pod vyhlásenie sa podpísali predseda Najvyššieho súdu Jána Šikuta, predseda Najvyššieho správneho súdu Pavol Naď, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas.