Po zrušení povinnej základnej vojenskej služby a profesionalizácii ozbrojených síl majú aktívne zálohy slúžiť na nárazové zvýšenie počtu príslušníkov. Aktívna záloha sa využíva predovšetkým na doplňovanie ozbrojených síl v stave ohrozenia štátu či vo vojnovom stave. Aktívne zálohy ale možno použiť aj v stave bezpečnosti tak, aby mohli plniť úlohy ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí a nevojenských krízových situácií – najmä na pomoc pri živelných a ekologických katastrofách.
Už od prvých plánov na vytvorenie aktívnych záloh z roku 2013 za ministrovania Martina Glváča (Smer) sa ale rezort obrany sťažuje na nízky záujem o vstup do aktívnych záloh. Nepomáha ani rastúca dôvera verejnosti v ozbrojené sily, ktorá podľa októbrového prieskumu dosiahla až 77 percent.
„Dnes je situácia taká, že do aktívnych záloh môže ísť človek, ktorý absolvoval základnú vojenskú službu alebo pôsobil v nejakom inom bezpečnostnom zbore, a to nám výrazným spôsobom limituje počet ľudí,“ sťažoval sa minister obrany Jaroslav Naď takto pred rokom.
Za cieľ si stanovil priblíženie sa k systému zavedenému v susednej Českej republike. Tam môže do aktívnych záloh vstúpiť ktorýkoľvek občan, ktorý splní zdravotné limity a určené pravidlá. V Českej republike je totiž o službu v aktívnych zálohách veľký záujem. Evidujú tam viac ako 3 300 vycvičených záložníkov, pričom do roku 2025 ich plánujú vo svojich radoch až 5 873.
V krajinách ako Dánsko, Nórsko, Švédsko či Fínsko pritom počty príslušníkov aktívnych záloh dosahujú až dvojnásobok počtu profesionálnych vojakov, ktorých je okolo 20-tisíc. Na Slovensku je však situácia podstatne horšia. Kým v ozbrojených silách pôsobí zhruba 18-tisíc príslušníkov, vojakov v aktívnych zálohách nie je ani 200.
Nemôžeme byť spokojní
Ešte v roku 2020 dostali ozbrojené sily len 57 žiadostí o prijatie do aktívnych záloh v roku 2021. Pôvodne pritom plánovali vycvičiť až 330 vojakov. Napokon sa do aktívnych záloh v roku 2021 prihlásilo len 35 vojakov v zálohe.
„Samozrejme, s takýmito počtami regrútov do aktívnych záloh nemôžeme byť spokojní. Príčin vidíme viac, jednou z nich je predovšetkým súčasné nastavenie legislatívy. Naším zámerom je spomínané legislatívne uchopenie prispôsobiť požiadavkám ozbrojených síl a zatraktívniť,“ priznala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Najväčšiu tradíciu i počet pripravovaných aktívnych záloh majú už tradične v seredskom ženijnom prápore. Dvojtýždňovú prípravu tam ročne absolvuje zhruba 40 príslušníkov aktívnych záloh. Zdokonaľujú sa v pracovných návykoch v pozíciách, na ktoré sú určení.
Ide o odbornosti najmä pre pontónovú rotu, ktoré cvičia aj v priestoroch vodného cvičiska. Pred praktickou prípravou s technikou pontónovej roty záložníci musia absolvovať aj teoretickú prípravu – základy taktiky, topografie, radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, maskovania, ako aj streleckú prípravu – streľby zo samopalu a z pištole.
Podľa prieskumu medzi záložníkmi, ktorý pripravilo ministerstvo obrany ešte na konci roku 2020, mala väčšina príslušníkov aktívnych záloh absolvovanú len povinnú vojenskú službu. Zhruba štvrtinu tvorili bývalí profesionálni vojaci a druhú štvrtinu absolventi dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Vojaci aktívnych záloh majú podľa zákona nárok na motivačný príspevok 600 eur ročne za predpokladu, že absolvujú aspoň 75 percent času cvičenia. Podľa dĺžky cvičenia dostanú aj pomernú časť hodnostného platu. Okrem toho rezort obrany uhrádza zamestnávateľom mzdové náklady za čas neprítomnosti zamestnancov v práci a platí tiež zdravotné a sociálne odvody za čas cvičenia.
Ani to však nestačí. Za najväčší problém ministerstvo považuje aktuálnu zákonnú úpravu, podľa ktorej sa do aktívnych záloh môže stále prihlásiť len bývalý profesionálny vojak alebo vojak s absolvovanou základnou vojenskou službou.
Ministerstvo obrany avizovalo, že to chce zmeniť už v septembri 2020. „Súčasťou pripravovanej právnej úpravy bude aj ,otvorenie' aktívnych záloh pre podstatne širší okruh záujemcov z radov občanov bez vojenského výcviku a akýchkoľvek vojenských skúseností. Cieľom je, aby každý občan Slovenskej republiky, ktorý bude mať záujem, vznikne mu branná povinnosť a splní všetky požadované kritériá, mal možnosť vstúpiť do aktívnych záloh,“ priblížila Kovaľ Kakaščíková.
Azda už tento rok
Konkrétny legislatívny návrh by mohol rezort obrany predstaviť v roku 2021. Prečo stále nie je, keď minister Naď už v januári 2021 sľuboval, že to do konca roku stihne? „Na legislatívnej úprave intenzívne pracujeme. Ide však o časovo náročný proces, ktorý má striktne nastavené pravidlá a postupnosť,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu.
„Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o brannej povinnosti, predložíme na rokovanie vlády v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2022, teda v novembri 2022,“ avizuje. „Účinnosť novej právnej úpravy predpokladáme v roku 2023 – konkrétny termín závisí od programu schôdzí Národnej rady a priebehu schvaľovacieho procesu v Národnej rade,“ doplnila Kovaľ Kakaščíková.
Zatraktívnenie aktívnych záloh má podľa ministerstva aj ďalšie výhody. Očakáva, že by napríklad mohli oslabiť rôzne polovojenské organizácie, kde sa dobrovoľníci popri „hraní sa na vojakov“ stávajú často obeťami indoktrinácie extrémistickými ideológiami.
„Veľa ľudí ide do tých polovojenských skupín preto, že majú radi armádu a ozbrojené sily, a nie preto, že chcú počúvať nejakého pravicového extrémistu, ktorý si napĺňa svoje politické záujmy viac, ako dbá o bezpečnosť našej krajiny,“ posťažoval sa ešte pred rokom Naď.
Ministerstvo hovorí, že napriek omeškaniu plánovaných legislatívnych zmien už k čiastočnému zlepšeniu došlo. „Prípravu obyvateľstva na obranu štátu považuje rezort obrany za veľmi dôležitú, preto postupne prijíma opatrenia na jej zlepšenie. Už dnes majú občania bez vojenského výcviku možnosť absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu, ktorá im v prípade záujmu môže otvoriť dvere do aktívnych záloh,“ zdôraznila Kovaľ Kakaščíková.
Dobrovoľná vojenská príprava je určená pre mladých ľudí od 19 rokov, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné na plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu. Do pilotného ročníka projektu sa v roku 2016 pôvodne prihlásilo 129 záujemcov, nakoniec ho ale absolvovalo len 31. Tí mali počas 12-týždňového výcviku bezplatné ubytovanie, stravu, zapožičanie výstroja a výzbroje a tiež uhradené cestovné náklady.
Vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) v novele zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave presadil zvýšenie príspevku pre absolventov tohto výcviku o 200 eur – z pôvodných 375 na 575. Skrátila sa tiež dĺžka výcviku – z 12 na 11 týždňov. O rok neskôr sa príspevok zvýšil až na 1 100 eur. V roku 2018 výcvik absolvovalo 21 žien a 58 mužov a v roku 2019 ďalších 40 záujemcov. V roku 2020 sa už ale pre pandémiu koronavírusu dobrovoľná vojenská príprava nerealizovala, rovnako ako ani v roku 2021.
Vláda v novembri 2021 schválila Koncepciu prípravy obyvateľstva na obranu štátu, ktorou chce prvýkrát zaviesť systematický prístup k príprave obyvateľstva na obranu štátu, prispieť k zlepšeniu informovanosti o rôznych aspektoch obrany.
„Navrhujeme tiež prijať opatrenia vo výchovno-vzdelávacom procese. Ďalej pripravujeme zmenu legislatívy v prospech sprístupnenia aktívnych záloh. Uskutočňujeme tiež mnohé iné aktivity, a to aj v oblasti boja s hybridnými hrozbami, napríklad sprístupňovaním faktov v snahe zabrániť šíreniu hoaxov,“ dodala hovorkyňa.